SPRÁVA O ČINNOSTI 2020

Výročná správa OS Ružomberok za rok 2020

Počas pandemickej situácie, keď skoro všetci stagnovali dokázal náš klub znova prispôsobiť vzniknutej krízovej situácii a mať jasný konvergentný cieľ. Členovia tak dokázali za jeden rok prekonať aktivitu z predošlého úspešného roka. V oblasti tvoríme už pomaly ohrozený druh, pretože do jaskýň chodíme bez toho, aby nám niekto platil a robíme to len tak, že nás to baví.  Klub tvorí zohratý team ľudí, ktorí sa nedajú za žiadnych okolností poraziť, pretože sa pred ničím a nikým nevzdávajú. Pritom ich tajomstvom úspechu je len to, že obvyklé veci robia neobvykle dobre. OS Ružomberok dokázal päťdesiatročnej histórii ukázať inovácie a stal sa v slovenskej speleológii  skutočná značka. Niet preto divu, že  sa k nemu dokonca falošne hlásia aj ľudia, ktorí s ním nemajú nič spoločné.

Celkovo naši členovia v roku 2020 spravili presne 221 akcií, zamerali množstvo nových jaskýň, starých banských diel a vyvieračiek.

Aby sme ukázali, ako to v našom klube žije rozhodli sme sa svoju aktivitu priebežne publikovať v médiách. V časopise Jaskyniar vyšiel článok o našom objave jazera v Liskovskej jaskyni. Každá knižnica, verejná inštitúcia a aj posledná knihobúdka na každom sídlisku v Ružomberku priebežne dostávala tento časopis zadarmo. Celá várka časopisov sa takmer vždy hneď rozobrala. Keďže televízia je dnes už značne obmedzené médium naše snaženie sme prezentovali priebežne aj na moderných sociálnych sieťach. Miliarda ľudí z celého sveta na Instagrame určite aspoň raz videla naše fotky, ktoré pridávame každý deň. Na Facebooku stotisíce jaskyniarov v uzavretých skupinách začalo iniciatívne zisťovať, kde je Slovensko a ich zaujímavé podzemie. Reprezentovali sme tak našu speleológiu bez toho, aby sme prekročili hranice okresu ocitnúc sa dovtedy v netradičnej karanténe. Toľko jaskyniarskych zaujímavostí, aké sú koncentrované na Liptove nenájdete len tak hocikde vo svete. Je preto naša povinnosť ich uvážene prezentovať verejnosti a zdravo užívať.

Tento rok si pripomenieme niekoľko významných udalostí. Dňa 21.1.2021 bude dvadsať rokov od objavu Camberových chodieb v Liskovskej jaskyni a rovnaké obdobie novodobých dejín Oblastnej speleologickej skupiny. V regionálnej tlači sme sa pri tejto príležitosti po takto dlhom čase dozvedeli od miestnych jaskyniarov o tom, aká je to škoda, že navzájom nespolupracujeme. Je to pre nás výzva do budúceho obdobia, ako nájsť pri výskume diplomatický kompromis a spoločný záujem.

Rok 2020 bol mimoriadne bohatý na akcie a tak aspoň v skratke spomenieme tie najzaujímavejšie:
v Liskovskej jaskyni sa podarilo významné zistenie potencionálnych doteraz neznámych priestorov o ktorých sa dlho predpokladalo, ale ich existencia nebola overená. Dňa 2. 3. 2020 sme počas večernej akcie nakládli na severnom závale Liskovskej jaskyne veľký oheň, ktorý po pridaní haluziny a sena generoval obrovské množstvo dymu. Prievan bol okamžite odvetrávaný a natoľko silný, že oheň v tlakovom prievane doslova dunel. Unikal do pukliny, ktorá robila komínový efekt. Oheň sme dlho priživovali. Hore o necelých 36 výškových a 50 dĺžkových metrov sme v Krížovej sonde a Jaskyni Camberka čakali na dym, ktorý sa mal matematicky objaviť o pár desiatok minút. Márne. Nevyšiel ani smrad spáleniny a po piatich hodinách čakania stále fučal len kryštálovo čistý ľadový prievan. Takisto opačne prebehol test pri spätnom prúdení prievanov 1. 9. 2020 v hornej Krížovej sonde smerom do Liskovskej jaskyne. Dym cucal prievan do úzkej pukliny celé hodiny. Preliezli sme celú Liskovskú jaskyňu a Camberovu jaskyňu. Po dyme a jeho charakteristickom zápachu nebolo ani po 6 hodinách v silnom prievane ani náznaku. Pri pohľade na 3D mapu Liskovského rozvetveného systému kilometrov chodieb je zrejme, že tam niekde pod planinou Martinčeka sa nachádza systém chodieb pokračujúcich do neznáma. Tento systém nekomunikuje len cez starý horný vchod, ale úplne nezávislo v rôznych vetvách aj cez Krížovú a Camberovu sondu.

Naše snaženie sa práve z tohto dôvodu orientovalo v roku 2020 hlavne na Krížovú sondu. Tu fučí ďalší veľký prievan z nezávislej vetvy Liskovskej jaskyne. Celkovo sa len tu v roku odpracovalo 53 akcií. Od 3. 3. 2019 sme tu odrobili 91 akcií. Strávili sme tu toľko hodín, ako keby tu na jednu smenu baníci od pondelka do piatku pracovali celé mesiace. Nainštalovali sme trojnožku a dňa 23. 2. 2020 aj konštrukčnú Hipmanovskú závesnú lanovku, ktorú sme ešte technicky vylepšili. Tá umožnila vynášať z hĺbky celé kubíky materiálu o veľkej transportnej rýchlosti. Nečudo, že už 30. 3. 2020 objavujeme dutinu cez ktorú  sa 6. 4. 2020 prekopávame do ďalšieho voľného priestoru. Potupujeme o 13 metrov dopredu, kde nás zastavuje ďalší zával so skutočne  obrovským prievanom. Bolo treba ale postupovať mimoriadne opatrne. Ďalších nekonečných 23 akcií sme venovali spevneniu, zahĺbeniu a vyčisteniu závalu až na povrch. V priebehu leta sme prekonávali rôzne problémy a výsledkom je jedinečné technické prieskumné dielo pripravené na ďalší bezpečný postup. Dňa 23. 11. 2020 už vŕtame na konci objaveného priestoru a neústupne postupujeme vpred. Na konci vanie veľký prievan zdola zo zrútenej pukliny. Puklina sa pomaly otvára a treba vytrvať v tomto tempe vyťahovania materiálu aj v roku 2021. Príroda je zatiaľ neoblomná a teraz už bude len vec spriaznených podmienok, či sa prekopeme a aké prekvapenia ešte prichystá skôr, ako prenikneme do pokračovania jaskynného systému.

Počas celosvetovej pandemickej situácie sme rozdelili sily jednotlivo, alebo sme operovali v uzavretých bublinách a namiesto karantény doma sme ju vykonávali hlavne v prírode. Typickým pilotným pandemickým projektom je zameriavanie vyvieračiek a celkovej hydrológie na dolnom Liptove. Po tom, ako sa zamerali všetky údolné pramene v kotline Liptova od Demänovskej doliny až po Kraľovany pokračovali sme smerom do hôr. Tento projekt, ktorý pred nami ešte nikto nikdy nerealizoval si vyžadoval nemalé prostriedky a zložitú logistiku. Spolu s jaskyňami tvori hydrológia nesporne jednotný ekosystém rozsiahleho navzájom prepojeného územia. Pokiaľ sme minulé roky stretali v lesoch desiatky ľudí, tak tento rok to bola skôr výnimka. Dôležité je, ale spomenúť neustály stret s medvedom hnedým. Ak poľovníci tvrdia, že v lesoch je veľa medveďov, tak majú pravdu. Minimálne raz mesačne sme stretávali buď veľkého naštvaného medveďa, alebo medvedicu s mladými. Medializované strety v Komorníckej a Ludrovskej doline sa udiali prakticky súbežne v ten istý deň, keď sme tam boli aj my. S tým rozdielom, že medveď každého poľovníka nekompromisne  a bez debaty roztrhal. Na jaskyniarov však na zadných labách len hlasno zareval a následne zmizol. Tento zoologický fenomén je nesporne zaujímavý, ale nikto sa už neodvážil ďalej skúmať a spätne overovať prečo je tomu tak. 

Výjazdové akcie sme smerovali popri iných aj do Červených vrchov, kde sme v spolupráci so speleoklubom Turiec a Červene vrchy podieľali na spoznávaní miestneho vysokohorského krasu.

Šípska Fatra je pohorie západne od Chočských vrchov po Malú Fatru. Bolo to prvé územie ktoré na jar dostalo plošné pokrytie súradnicami prameňov a vyvieračiek. Doplnené boli postupne pramene popod Čebrať, Radičinú, Dubovských lúkach, Kečky, Zacharky a Studničnej. Pokračovali sme na Ostré, Hrdoš a samotný Šíp. Sprievodným výsledkom bol objav a dokumentácia novej jaskyne v Kečke, priepasti v Zacharke a Zaťkovej Jame.

Veľká Fatra v Liptove začína Korbeľke pri Kraľovanoch a ďalej smerom do Liptova ju tvoria stovky doliniek. Oblasť tvorí komplikovaná vodná sieť. Mravenčia páca prebiehala v Bystej a Čutkovskej doline popod Meškov a známe lyžiarske stredisko Malinô Brdo. Popod Vlkolínec a Smrekovicu. V týchto oblastiach sme pri podrobnom prieskume našli mnoho doteraz určite neobjavených krasových javov, ktoré budeme postupne dokumentovať.

Nízke Tatry sme začali doplňovať postupne od Brankova, cez Ludrovskú dolinu. Nielen na Lidare a aj po prelezení doliny je možné skonštatovať, že povrchový reliéf sa najviac podobá na Demänovskú dolinu. Niektoré zákutia sú skutočne nádherné a obsahujú všetky znaky krasu od skalných okien až po vyvieračky a jaskyne.  Pokračovali sme v Hlavačke, kde sme našli legendárne staré bane. Následne až na Tiesňavy okolo Liptovskej Osady. V Šturci ponad Liptovské Revúce sme takto objavili menšiu jaskyňu. Zameriavanie prebiehalo aj v Zelenonom, kde sme sa zúčastnili exkurzie vo Vodojemoch  a obdivovali sme vodopády Suchej doliny.  Preskúmať okolie Nízkotatranskej Tlstej sa javilo jednoduché, ale len tento kopec má desiatky doliniek v totálnej divočine. Chodiť celé leto  do Ráztok popod Salatín bol plný nezabudnuteľných  a dobrodružných zážitkov. Potom prišla na rad Ľupčianska dolina, ktorá je jedna s najväčších dolín na Slovensku. Tu bola nájdená nová jaskyňa v Červenom grúni. Aj tu sme mohli pozorovať následky katastrofickej podvodne, ktorá prišla 26. 7. 2020 a doslova zdevastovala oblasť Salatína, zrovnala zo zemou dolinku Salatínka a zničila celú Ludrovskú dolinu. Bolo zaujímavé sledovať akumuláciu podzemných vôd a ich ničivý vplyv na po ich vyrazení na povrch. Anton Droppa tu realizoval pred päťdesiatimi rokmi porovnávací hydrologický výskum a práve preto sme pri vyvieračke pripomenuli priamo v teréne sté výročie jeho narodenia. Skutočne zaujímavé to začalo byť od výšky nad 1600-1700 m.n.m. Prešli sme všetky dolinky veľkej Krížskej doliny, ktorá je oproti zničenej Demänovskej doline takmer nedotknutá a úplne iný divoký svet. Kováčová, Solisko, Tanečnica, Kliny, Zákľuky, Litvorec, Kotliská, Ostredok a žľaby Chabeneca. Sledovali sme aj za pomoci Lidaru stopy banskej činnosti popod Pojavorie, Pekelnú, Rakytovú a Čertovú. Hydrológia bola zameriavaná aj popod skalné okno Vraženej v Kľačianskej a Ľubeľskej doline. Preliezli sme bane na Magurke a sledovali, ako starí baníci regulovali a používali technologickú vodu v žľaboch. Boli sme pri každom prameni a zamerali sme banské vodovody v Širkovej, Viedenke, Kilianke, Klinčeku, Kapustičke, Močidle a Latiborskej. Pokračovali sme Turánskom, kde sme presne podľa popisu profesora Sladkého našli kusy zlatonosného kremeňa po ťažbe zlata. Tento podrobný a plošný výskum vyústil do objavu starej bane v Banskej Šindiarke pod Skalkou. Zdokumentovaných bolo veľa dovtedy neznámych jaskýň a podzemných objektov. 

Ukázalo sa, že za pomoci Lidaru a mapy hydrologického prieskumu je dnes možné nájsť aj na povrchu ešte veľa zaujímavých miest ktoré treba preskúmať. Táto vec dokonale vyvracia doteraz v speleológii zavedenú doktrínu, že na povrchu je už všetko objavené a už nemá čo ponúknuť. Opak je však pravdou.

Všetci členovia OS Ružomberok sa tešia na rok 2021, lebo môžu úspešne nadviazať na výsledky toho predchádzajúceho. O tom, že to bude rok ďalších veľkých objavov nie je pochýb.

V Ružomberku 26.1.2020
Spísal Miroslav Jurečka – predseda OS Ružomberok

Sledujte nás aj na Instagrame:

SPRÁVA O ČINNOSTI 2019

ýročná správa OS Ružomberok za rok 2019

Tento rok sme si na dolnom Liptove pripomenuli hneď niekoľko významných udalostí. Desať rokov pred vznikom Slovenskej speleologickej spoločnosti už na dolnom Liptove dávno funguje priekopnícka skupina, ktorá 14. 12. 1939 objavuje horný vchod a vrchné horizonty Liskovskej jaskyne.

V roku 1969 ďalšia generácia na jaskyniarskom týždni v Brestovej podáva prihlášku Oblastnej skupiny Ružomberok do novodobej SSS. Tento rok je to teda 50 rokov, čo naša skupina operuje v oblasti Liptova. Pri tejto príležitosti sme odhalili pri hornom vchode Liskovskej jaskyne symbolickú tabuľu. Prešli sme Liskovskú jaskyňu a vo veľkom štýle započali oslavy 50 rokov jaskyniarskej skupiny v Ružomberku a 80-te výročie jaskyniarstva na dolnom Liptove. Ako inak a kde inde ako v jaskyni, v ktorej to všetko začalo. Niektorí v dobrej nálade osobne a ďalší moderne on-line cez mobilný videokonferenčný telemost.

Rok 2019 sa niesol aj v niekoľkých významných udalostiach. Jaskyniarska skupina a jej vedenie bolo zapísané do registra neziskových organizácii SR a občianskemu združeniu bola aktivovaná elektronická schránka na ústrednom portáli verejnej správy Slovensko.sk

Po agregáte Honda bola zakúpená akumulátorová vŕtačka Milwaukee a niekoľko kusov drobného technického vybavenia. Prebehla rekonštrukcia jaskyniarskej búdy v Liskovej, ktorá bola opatrená ochranným náterom. Aktualizovali sme našu web stránku a priebežne sme publikovali svoju činnosť na sociálnych sieťach. Aj takto sme sa prezentovali po celom speleologickom svete.

V priebehu roka 2019 bola na akciách vždy dobrá nálada. Tieto akcie vznikli vo voľnom čase pre radosť a vždy na neziskovej báze. Pri akciách v teréne nás neustále fotili fotopasce čo zabezpečilo, že sme stretli vždy poľovníkov, drevorubačov a urbárnikov. Nadviazali sme kopu nových pozitívnych kontaktov a podporovateľov. Podrobným prieskumom sme získali v teréne Liptova vysoký prehľad o krasových útvaroch o ktorých nikto nevie alebo sa ich na základe rôznych legiend snaží veľa ľudí neúspešne nájsť. Celkom sme uskutočnili 168 akcií, čo našu skupinu opäť radí medzi k najaktívnejším skupinám v Slovenskej speleologickej spoločnosti.

Uskutočnili sme mnoho neuveriteľne zaujímavých akcií a celkovo treba hodnotiť aktivitu členov vysoko pozitívne. Definitívne sa tak utriasla partia aktívnych a vysoko zohratých ľudí, ktorých jaskyniarstvo reálne zaujíma. Namiesto bezvýsledného prechádzania po exkurziách aj reálne kopú a objavujú. To sa odzrkadlilo aj na aktivite a celkových výsledkoch. Hlavne organizovaním akcií, na ktoré netreba ľudí volať, ale členovia prídu sami od seba, lebo ich to baví. Každým jedným prieskumom za akéhokoľvek počasia idú zase pre svoju radosť trocha po-objaviť kus neznámeho podzemného sveta. Klubová skupina na sieti Viber neustále žije a členovia sa na nej on-line informujú o priebehu konania akcií. Tento rok sme spustili klubovú stránku na sociálnej sieti Instagram a uzavretú podskupinu na Facebooku. Výsledky činnosti zaujímavejších akcií sme verejne prezentovali na v časopise Jaskyne a hory, na facebooku, rôznych blogoch a záujmových fórach. Naše aktivity pri pracovnej akcii na Salatíne v Nízkych Tatrách takto on-line sledovali a fandili desaťtisíce jaskyniarov po celom svete.

Vyhodnotením rôznych štatistík sa ukázalo ako táto naša činnosť ľudí skutočne (ne)zaujíma. To, že turisti objavili novú jaskyňu zaujímalo na sieti len niekoľko desiatok ľudí. No to, že sme pri vyvieračke našli obrovské polmetrové huby nás zavalilo tisíckami likeov a stovkami komentárov.

Rok 2019 bol teda bohatý na akcie a tak aspoň v skratke spomenieme tie najzaujímavejšie:

Začneme v Liskovskej jaskyni, kde došlo k opätovnému prehodnoteniu možných perspektív. Na povrchu bol preskúmaný terén a možné výduchy. V podzemí sme opäť podrobne sa revízne preskúmali Východný koniec, Malý labyrint, Camberove, Partizánske, Pieskové, Zanvitove chodby. Na mnohých miestach sme skúšobne kopali a hľadali novú cestu smerom na Camberove chodby. Ďalej sme to skúšali v jaskyni v Mníchu v koncovom závale. No nakoniec sme sa dohodli nekopať na viacerých pracoviskách naraz, ale sústrediť sa cielene na jednu konkrétnu lokalitu. Vybrali sme tú najperspektívnejšiu a na nej sme sa rozhodli v roku 2019 sústavne zapracovať. Bola vybratá sonda na Liskovskej Krížovej ceste, ktorá bola už otvorená v roku 2012. Občasnými akciami tu bolo vykopané za sedem rokov tri metre. V priebehu roka 2019 sme sa tu na 58 akciách dostali o 24 metrov ďalej a zahĺbili sme sa o 12 m. Postupne sme tu riešili a celkom úspešne zápasili rôznymi sondážnymi problémami. Z pôvodne odtopeného miesta sa otvorila chodba so šialeným prievanom. Nezmenili sa však ostatné prievany. Prievan v Hornom vchode a Camberovej sonde zostal nezmenený. Jedná sa tak o úplne samostatnú vetvu jaskyne a určite celkom významný historický míľnik pri prieskume Liskovskej jaskyne. Materiál sme haldovali podľa pokynov štátnej ochrany prírody a ukladali sme ho citlivo v záreze skalného terénu.

V Nízkych Tatrách sme ďalej preskúmali masív Bzdovej popod vrchol Zvolena a Fedorku popod Prašivú. Tu sme zamerali dve menšie jaskyne. Najzaujímavejší tu však bol nález starých banských kameňov. Vymedzujú hranice banského dobývacieho priestoru v roku 1753. Je to kus našej histórie, keď 40 rokov po smrti Jánošíka a 23 rokov pred vznikom USA tu do skál vyznačili banský dobývací priestor. Prevádzali sme aj rozsiahly prieskum vyhodnotenia Lidarových dát, ktoré zobrazovali prepadliny a iné zaujímavosti v masíve Červenej Magury, Tichého a v Hučiakoch. Popri tomto výskume bola zameraná poloha Lenkinej jaskyne a Diery v Repisku pri Liptovskej Osade. Reagovali sme aj na aktuálnu situáciu ohľadom banského prievalu vôd pri povodniach v Krížskej doline pod Chabencom. V súvislosti s týmto sme podrobne zamerali aj zamorenú bifurkáciu potoka Križianka pri Lazisku.
Na Malom Salatíne pokračoval pokus o zameranie závrtu, o ktorom sme už veľa počuli, ale nikto ho nedokáže opätovne nájsť. Dve akcie sme ho hľadali, ale neúspešne. Na novom podrobnom Lidarovom snímku ho však už vidno. V prostredí totálnej divočiny, kde vyzerá všetko naokolo rovnako ho už stáť budúci rok poľahky nájdeme. V polovici júna sa zorganizovala každoročná veľká akcia do Fričovských skál pod Salatínom. Tento rok sa niesla v znamení festivalu antiPohoda. Bivak bol v Zbojníckej jaskyni. V jaskyni sme mali prvý krát cez agregát natiahnutú elektriku, prístup do sveta cez internet a vlastný bar. Pri takejto silnej odhodlanej podpore sa v Sliačanskej jaskyni podarilo navŕtať 43 dier. Pavol Jurečka sa striedal s Radom Belkom. Ostatní zabezpečovali transport materiálu a technickú podporu. Nakoniec sa nám úspešne podarilo prekonať zasintrenie v spodnej časti sifónu na ktorej sme celé roky pracovali. Podvečer už Rado Belko mladší naliezol do priestoru za sifónom. Po akcii sme ešte digitálne zamerali jaskyňu v Salatíne č.2.

V Chočských vrchoch sme v roku 2017 pri mrazoch našli jaskyňu v Pravnáči. Toto leto sme ju podrobne preskúmali a zamerali. V konci Lúčanskej doliny pod vrcholom Ostroňa sme našli menšiu jaskyňu, ktorú sme zdokumentovali a zamerali. Zamerali sa aj dve menšie diery v Prednom Choči s označením DPCH (Diera Predný Choč) č. 1,2 a 3. V rámci poznávania historického podzemia sme zdokumentovali aj podzemný bunker protivzdušnej ochrany po Sovietskej armáde medzi Liskovou a Turíkom. Exkurzne sme navštívili diaľničný tunel Čebrať do hĺbky 1600 metrov v rámci výstavby diaľnice D1.

Vo Veľkej Fatre sme našli menšiu jaskyňu na Nižnej Židovej v Čutkovskej doline. V masíve Sidorova pri Maline Brde sme našli jaskyňu nad Gejdákom č.2. S krasových zaujímavostí bolo významné nájdenie a zameranie skalného okna pri Studničnej v Šípskej Fatre. Oproti sme objavili a zamerali stratenú Jánošíkovú dieru. Najzaujímavejšie jaskyne sme však našli v doline Bystrô. V dolinke Mlynová sme zamerali tri nové jaskyne. Najvýznamnejšia je jaskyňa Mlynica, ktorú tvorí pekná riečna chodba a končí oknom v skalnom útese. Jaskyňa pod Červeným Grúňom je v zime využívaná zrejme, ako medvedí brloh. Keď spomíname zaujímavé lokality, tak nemôžeme obísť tú pod Rakytovom na prielome Teplého potoka. Teplý potok v Teplej doline tu prerezal 100 metrov hlboký krasový kaňon. Ak sa na to pozeráme s hydrologického hľadiska, tak to čo je Jaskyňa Vyvieranie v Demänovskej doline pre horný Liptov je zas Teplá dolina pre dolný Liptov. Nachádza sa tu vyvieračka zachytená do vodovodu zásobujúceho celé mesto Ružomberok s kapacitou pre 40 000 ľudí. Celý potok je zachytený z neznámeho podzemia do potrubia. Asi si viete v duchu predstaviť aké podzemie tu vo vápencoch môže prechádzať. Málokto vie, že aj tam sú známe menšie zaujímavé krasové jaskyne. Tú najzaujímavejšiu však našiel Lukáš Húšťava vo forme nenápadného malého otvoru a za balvanom pokračovala voľne ďalej. Prieskumom sme zistili, že jaskyňa bola umelo založená kameňmi a strmo do zeme klesá zafúkanými listami. Ďalej však pokračuje krásne vymodelovaná riečna chodba.

Plošné zameranie prameňov na Dolnom Liptove


Keďže väčšina polôh jaskýň už bola databázovo zaradená, naďalej pokračujeme v zameriavaní krasových objektov a zavádzame do speleológie nové progresívne metódy spracovania digitálnych priestorových informácií. V roku 2019 sme popri akciách pokračovali v priestorovom meraní vyvieračiek a prameňov, ktoré sú vlastne prirodzeným vyústením podzemných priestorov a tvoria tak v krase dôležitú štruktúru. Ku koncu roka sú zamerané všetky údolné pramene na Liptove. Všetky vyvieračky až po poľné pramene od Demänovskej doliny po Kraľovany majú zameranú svoju polohu. A to nielen niekde, ale úplne plošne. Jedna sa o stovky zameraných priestorových bodov aktívnej a občasnej hydrológie na Liptove, ktoré tiež mapujú rozsah našej aktivity. Prešli sme dolinu po doline, kde by sa normálne nikto nevyberie. A práve tam sme našli tie najzaujímavejšie veci, ktoré nám priniesli priestorový prehľad o teréne, ako málokomu pred nami. Zamerané boli aj všetky prepadliská a ponory, ktoré neskôr budú napríklad označovať čas priebehu farbenia tokov.

Žijeme vo vysoko progresívnej digitálnej dobe. V tejto dobe je dostupné veľké množstvo priestorových informácií, ktoré treba užitočne spracovať. To si vyžaduje si moderný prístup aj v dobrovoľnej speleológii. V čase písania tejto výročnej správy sa začínajú dvadsiate roky 21. storočia a niektorí aj vysokoškolskí vzdelaní ľudia v tejto dobe stále žijú v nejakej inej paralelnej realite alebo kvantovo zakrivenom časopriestore. Bez kúska prehľadu často považujú všetkých ľudí za hlupákov a to aj bez akejkoľvek dávky sebareflexie. Potom sa stáva, že v dnešnej dobe otvorených dát, miliónov denných zápisov služby Strava, detailných ortofoto snímok, podrobných Lidarov pri ktorých vidno aj poukladané kamene okolo dier, podrobných katastrálnych informácií a pokročilej digitalizácii tlačovín si ochranu jaskýň stále prestavujú ich utajovaním.
Všetky tie dáta samozrejme nie sú tajné a ich meranie je pri speleologickej praxi vo svete bežné. Väčšina jaskýň je zdokumentovaná publikačne, neskôr boli články digitalizované a sú voľne dostupné. Problém utajovania digitálnej katalogizácie je v našej spoločnosti zrejme historický a nie je možné dohľadať pôvodný zdroj kto vôbec takúto podivnú utajovaciu doktrínu vymyslel. Pritom doba sa aj v tomto smere medzičasom zmenila na nepoznanie.

Čaká nás rok 2020, ktorý prinesie veľa výziev a netreba si preto všímať spiatočníkov. Nie je však pochýb,  že pre našu jaskyniarsku skupinu to bude rok plný ďalších úspešných výskumných výsledkov.

Našimi členmi v roku 2019 boli P. Jurečka, M. Jurečka, R. Belko, R. Belko ml., P. Sliačan, L. Húštava a M. Belko. Na akciách sa ďalej zúčastňovali M. Chlebovec, B.Turčina, Ľ. Bujnák.

V Ružomberku 26.1.2020
Spísal Miroslav Jurečka – predseda OS Ružomberok

SPRÁVA O ČINNOSTI 2018

54. výročná správa OS Ružomberok za rok 2018

Rok 2018 bol v našej jaskyniarskej skupine nadpriemerne úspešný. Skupina patrila medzi najaktívnejšie na Liptove a úspešne si frčíme na kontinuálnej vlne výskumu. Práve preto za nami stoja aj jasné a úspešné výsledky. Nepamätáme si roky, kedy by sa urobilo toľko produktívnej práce v jaskyniach a zároveň sme precestovali toľko sveta.

V roku 2019 si pripomenieme 80-te výročie objavu horných priestorov Liskovskej jaskyne Emilom Camberom. Tieto priestory boli objavené dňa 14.12 1939, čo logicky považujeme za začiatok moderného jaskyniarstva v Ružomberku a na celom dolnom Liptove.

Našu aktivitu kombinujeme so skialpovaním, horským bicyklovaním, lezením na skalách a ľade, ale aj inými nemenej zaujímavými aktivitami, ktoré Liptovský kraj ponúka. Je potešujúce, že členovia klubu si na tento voľnočasový koníček nájdu čas popri svojej rodine, práci a iných nemenej zaujímavých aktivitách. Cieľom akcií nie je napísať najzaujímavejší článok a nafotiť čo najkrajšie fotky na socialistické siete, ale získať dobrý pocit z dlhoročnej páce. Na túto prácu nadväzuje aj dobrá spoločná nálada na akciách.

Činnosť skupiny sa sústredila hlavne na lokality okolo Ružomberka a dolného Liptova. V roku 2018 bolo odpracovaných 163 akcii, z ktorých sa vypracovalo 102 technických správ a 83 GPS záznamov. V podzemí sme nastrelili 1451 m laserových zámerov. Všetky jaskyne a ich krasové javy sú databázovo indexované v projekte OMA – https://okres-ruzomberok.oma.sk/priroda/jaskyna
V okrese Ružomberok je ku koncu roka 2018 spolu 316 jaskýň a v celej oblasti dolného Liptova je ich už viac ako 400.

Skúmali sme jaskyne okolo Prašivej pri Liptovskej Lúžnej, Brankova na Podsuchej, okolo Komjatnej, Ostrého nad Bielym Potokom, pri Vlkolínci Sidorovom a Šiprúňom, Kvačianskej doline, Trlenskej, Tisovej a Čutkovskej doline, Smrekovice a Čierneho kameňa vo Veľkej Fatre. Podrobný prieskum zamerania fragmentov systému starej jaskyne sme vykonali v Komorníckej doline. V tejto lokalite pod Salatínom v Nízkych Tatrách sme sondovali aj v Sliačanskej jaskyni a vykonávali plošný povrchový prieskum celého okolia.

Za podzemím Európy sme za jeden rok prejazdili cez 25 000 km. Členovia skupiny uskutočnili výjazdové akcie za podzemím Poľska, Českej republiky, Nemecka, Nórska, Hercegoviny, Chorvátskej Istrie, Maďarska, Rumunska a Talianska. Najkrajšie bolo na ostrove Sardínia, kde sa nachádzajú zaujímavé, staré, podzemné, vojenské zariadenia a skutočne nádherné zatopené jaskyne, v ktorých už náš potápač v minulosti zanoril.

Popri domácich lokalitách sme po ceste navštívili banské múzeum Handlová, banské múzeum Cígel, montanistické podzemie Španej doliny, ale aj nemenej zaujímavú Bojnickú jaskyňu, Jaskyňu Zlá Diera a mnohé ďalšie podzemné zaujímavosti.

Od tohto roku mame spoľahlivý elektrický 2kW generátor Honda 20i a kalové čerpadlo na sifóny. Obmenili sme opotrebované kombinézy, speleologické vaky, lezecký materiál a autá. Zakúpili sme aj upravený laserový prístroj Leica Disto X310 s nemagnetickou baterkou a tŕňom na zameriavanie jaskýň. Podieľali sme sa aj na preklade meracieho programu Topodroid pre mobilnú platformu Android, ktorý má aj našou zásluhou od verzie 4.0 slovenský preklad. Program je zadarmo a k dispozícii všetkým jaskyniarom. Vrámci zdokonaľovania techniky laserového merania sme sa zúčastnili náučných akcií v jaskyniach Slovenského krasu, kde tento spôsob merania v kombinácii s mobilnou aplikáciu Topodroid aktívne využívajú.

Členovia sa zúčastnili viacerých jaskyniarskych zrazov, na ktorých sa vždy zúčastnilo niekoľko klubov z celého Slovenska. Na domácej lokalite sa uskutočnil veľmi úspešný Moravsko-Liptovský jaskyniarsky zraz. Aktívne sme sa zúčastňovali mnohých lezeckých akcií v spolupráci s JAMESom Ružomberok. Prebehli aj odborné inštruktorské školenia výškových prác a lavínového kurzu Horskej záchrannej služby v Žiarskej doline. Jeden člen úspešne dokončil odborné certifikačné skúšky a pracuje ako geológ, na výstavbe diaľničného tunela Čebrať. Tento tunel prereže kras Čebraťa v budúcnosti vytvorí diaľničný obchvat Ružomberka.

Niektoré zaujímavé akcie z domácich lokalít sme publikovali elektronickom blogu SSS a na vlastných kanáloch sociálnych sieti. Tu sme mali tisíce sledovateľov a stovky fanúšikov, čo nám pomáha našu aktivitu prezentovať širokým masám ľudí z celého sveta. Umožnilo nám to nadviazať medzinárodnú spoluprácu na mnohých ďalších projektoch a výskumoch. Zriadili sme aj vlastnú klubovú skupinu na platforme Viber, cez ktorú sa členovia online informujú o akciách a posielame si navzájom interaktívne fotografie a mapy z akcii.

Na domácej lokalite sme podnikli viacero výprav do krasových území. Umožnili to rôzne povolenia od majiteľov podzemkov a urbárnych spoločenstiev. Dve významné prieskumné akcie sme uskutočnili do vysokohorského krasu Malého Salatína. Realizovali sa cez víkendy v polke mesiaca mesiaca júl a august. Pracovalo sa v Sliačanskej jaskyni a jej koncovom sifóne. Podarilo sa nám sem dvakrát vyniesť za pomoci sliačského poľovníka J. Saláka elektrický agregát a práce postúpili najviac za celé roky. Dopredu vidieť úzku puklinu plnú pizolitov vytvorených od prievanu zatiaľ neznámych priestorov. Bivakovali sme v Zbojníckej jaskyni, ktorú sme aj 3D laserovo zamerali. Dokumentovali sme aj ostatné jaskyne v Malom Salatíne.
Počas akcie sme svetelne komunikovali na vzdialenosť 15 km s demänovskými jaskyniarmi, ktorí vykonávali podobný prieskum na Jame pod masívom Sinej. Aj takto na diaľku udržujeme vzájomnú družbu a bezdrôtovo zdieľame dobrú náladu.

Najviac akcií sa už tradične odpracovalo v Liskovskej jaskyni, kde sme nadväzovali na dlhoročný prieskum. Pripomenuli sme si tu náš prvý zámer mapy, ktorý ma už dvadsať rokov. Pri tejto príležitosti sme otvorili ročníkové archívne víno, ktoré sme tu zakopali v roku 1998. Počas roka sme pracovali na severnom závale a striedavo aj v Camberovej sonde. V jaskyni sme revízne laserom spresňovali niektoré naše staršie merania, ktoré boli merané ešte banským kompasom.
V Liskovskej jaskyni sme uskutočnili viac, ako 72 prieskumno-výskumných akcií. Len na Severnom závale sme uskutočnili 51 akcií a na pracovisku sa postúpilo o celých 13 metrov dopredu za jediný rok. Je to zásluha všetkých aktívnych členov, bez ktorých by sa tony materiálu tak hlboko v komplikovanej jaskyni nikdy nepremiestnili. Celý zával sme zabezpečili a bezpečnostne zapažili. V závale už fúka prievan o sile polovice prievanu hlavného vchodu celého systému Liskovskej jaskyne. Technické denníky z tohto pracoviska podrobne popisujú práce: neustále vŕtanie, vyťahovanie ton kameňov a sústavný prievan dopredu v severnej časti pôdorysu. Prievan v hĺbke -60 m nás stále ženie vpred. Práce by sme tu už možno dávno ukončili, ale na každej akcii sa objavil aspoň minimálny postup a pohľad dopredu. Dostali sme sa až na lokálne rozhranie vápencov a dolomitov a následný mohutný zlom vyúsťujúci do kompaktných, ale stále úzkych priestorov. Prerazili sme v závale zátku prievanu, čo úplne prekreslilo mapu letných prievanov. Môže to znamenať všeličo, no najpravdepodobnejšie to, že jaskyňa pred zrútením závalu prirodzene fungovala práve takto. Keďže sa pôdorysne nachádzame necelých 48 metrov od Camberovej sondy je dosť pravdepodobné, že sme v tomto silne skrasovatenom masíve už skutočne blízko. To či sa jaskyňa otvorí nám, alebo sa to podarí až naším nasledovníkom ukáže blízka budúcnosť.

Nad postupom treba vždy porozmýšlať a ku úspechu treba zvoliť ten jediný správny smer. Ak je človek príliš hlboko ponorený do rutiny, prestáva vidieť mnohé súvislosti a možnosti. Preto sme striedavo pracovali celý rok aj na dokumentácii a zameraní jaskýň roztrúsených po celom dolnom Liptove cez satelitný systém GPS. Takto už nemôže potom dôjsť k zámene, alebo duplicitnému výskumu.
Práve preto má naša výročná správa pri každej objavenej a preskúmanej jaskyni aj svoj zemepisný koordinát v databázovom systéme OSM. Pokračovali sme v podrobnom zameriavaní závrtov, porúch a iných krasových javov v masíve Piesočnej.

Komplexne sme zamerali aj masív:
Čebraťa nad Ružomberkom (objavená jaskyňa Čebratie oči),
Sidorova nad Vlkolíncom (objavená jaskyňa SS2),
Komornícku dolinu (objavené Komornícke okno) pod Salatínom v Nízkych Tatrách,
Sokol (objavené Čhočské okno a Chočský tunel),
Lúčanskú Maguru (objavená jaskyňa LM1 a 2) pod Veľkým Chočom,
Čierny vrch (objavená jaskyňa v Čiernom vrchu) pri Liptovskej Lúžnej v Nízkych Tatrách
Šiprúň (objavená jaskyňa v Šiprúni) a
Čierny kameň (objavená jaskyňa ČeKa 1 a 2) vo Veľkej Fatre.

Mnohé jaskyne sme preskúmali a zamerali potom, ako ich ľudia označili cez mobilné aplikácie do máp. Na základe fitness aplikácií zdieľanej služby Strava vidíme aj monitoring pohybu a bolo treba tieto dáta len správne spracovať. Pracovali sme takto aj na skvalitňovaní povrchových máp. Vyvrátili sme tak dlhé roky prezentovanú speleologickú fikciu, ze na povrchu je už všetko objavené a pre speleológa na povrchu nie je nič zaujímavé.
Databáza OSM a jej renderovaná mapa začala byť tak kvalitná, ze ju napríklad aj Štátna ochrana prírody zaradila medzi svoju hlavnú vrstvu objektov. Na svojom ústrednom mapovom portály maps.sopsr.sk sem vkladajú rôzne verejnosti prospešné dôležité environmentálne informácie.

V poslednom čase sa presadzuje myšlienka otvorených dát. Úrad geodézie, kartografie a katastra preto tento projekt po novom podporuje aj sprístupnením dát a to hlavne potokov, prameňov, vodopádov a iných kartografických údajov. Dokonca sú k dispozícii aj aktuálne podrobné ortofoto snímky, čo bolo ešte nedávno pre fiktívnu bezpečnosť krajiny takmer nemysliteľné. Zdroje sú doplnené digitálnymi údajmi katastra nehnuteľností, údajmi ZBGIS, registra adries, referenčnými geodetickými bodmi, rastrovými mapami z archívu, ako aj digitálnym modelom terénu s geografickými názvami. Všetky tieto údaje sú integrované do jedného celku, čo umožňuje používateľom získať komplexnejšie informácie o konkrétnom území a to nielen z pohľadu aktuálnych vlastníckych vzťahov, ale aj z hľadiska topografie.

Svet sa za posledné roky veľmi zmenil a to hlavne v spôsobe sprístupňovania informácií.
Práve tieto nazbierané informačné údaje nám nesmierne pomáhajú pri prieskume a umožňujú sa na výskumnú lokalitu pozerať tak, ako nikomu inému pred nami.

Niekedy dostávame otázky od zvedavých ludi, ktorí nad nami krútia hlavou:
Prečo roky skúmame niečo, čo pomôže až budúcim generáciám? Prečo pokračujeme na miestach, kde ostatní to už dávno vzdali? Prečo trávime hodiny tým, čo by možno moderná technika urobila za minútu? Prečo robíme prácu, ktorá väčšinu obyčajnej populácie nezaujíma? Prečo cestujeme do krajín do ktorých väčšina ľudí necestuje a objavuje neobjavené? Prečo? Pretože, keď máte v živote svoje ideály, čaká Vás úspešná cesta. Pretože, keď máte v živote svoje ideály – nemôžete inak…

Práve preto dúfame, že už budúci rok prinesieme ešte zaujímavejšie výsledky a naša skupina bude opäť najaktívnejšia v celej Slovenskej speleologickej spoločnosti.

Spísal predseda OS Ružomberok
Miroslav Jurečka

SPRÁVA O ČINNOSTI 2017

53. výročná správa OS Ružomberok za rok 2017

Úvodom našej výročnej správy treba spomenúť jej obsah a problémy ktoré s tým súvisia. Prvý problém je ak naše výskumy spomenuté vo výročných správach úplne ignorujú a v publikovaných článkoch sa premenovávajú nami dávno objavené jaskyne. Ďalší extrém nastáva, keď v našich často skrátených správach hľadajú ľudia smerodajné údaje o rozsahu dlhoročných výskumov a na základe pár pixelových obrázkov porovnávajú rozsah starých a nových výskumov. Nájdu sa dokonca aj články v ktorých spomenuté dĺžky jaskyne vynášajú do grafov a ich základe dokonca prepočítajú zahustenie a priemernú dĺžku polygónu jaskyne.

Rokom 2017 si pripomíname 25 rokov od začiatku novodobého výskumu Liskovskej jaskyne (ešte vtedy pod krúžkom mladých speleológov pri OS Ružomberok) a 20 rokov prieskumno-zameriavacích prác. Výskumu Liskovskej jaskyne za tento čas naša skupina venovala tisíce akcií a venovali toľko času, ako asi nikto v jej dlhej histórii, (ktorá trvala celé storočia). O nejakej revízii nadväznosti starých výskumov a prepojení na starý päťdesiatročný výskum teda nemôže byť ani reči.

Aj tak sa vždy niekto nájde, kto už o objavenej jaskyni dávno vedel a objav dokonca už dlho predpokladal. Jaskyniarska skupina ide s dobou a dlhodobo sa aktívne venuje digitalizácii jaskýň. Predovšetkým GPS lokalizácii jaskýň do projektu OSM. Naplnenie databáz po niekoľkých rokoch systematickej práce zameriavania a digitalizovania prináša hmatateľné výsledky. Naši nasledovníci už nebudú musieť prácne hľadať jaskyne v teréne a prehrabávať sa v hromadách desiatky rokov starých neaktuálnych a často mätúcich zožltnutých popisov. Každá nová jaskyňa mimo databáz bude teda považovaná za nový objav. Projekt OSM nie sú len súradnice v mape. Je to predovšetkým databáza prístupu, dĺžky, hĺbky, odkazov na mapy, fotiek, vlastníka pozemku, literatúry a ochrany jaskyne. To všetko úplne zadarmo a v zmysle licencie OSM.

Dňa 2. 12. 2017 zasadol v duchu starých banských tradícií výbor a zišli sa aj jeho členovia na výročnej schôdzi. Výročná schôdza prebehla v Lubeli na rodnom Liptove v ktorom skupina pôsobí.

Členovia skupiny uskutočnili 186 akcií. Skupina starcov ťahajúc im na štyridsiatku síce frflotajúc, ale neúnavne vychovávajú aj mladú nádejnú generáciu, ktorá bude raz nadväzovať na ich dlhoročnú prácu.

Predseda skupiny je zároveň aj členom horolezeckého výboru Jamesu Ružomberok s ktorým naša jaskyniarska skupina aktívne spolupracuje a koordinuje tréningové činnosti. Členovia skupiny sa zúčastnili viacerých zrazov organizovaných jaskyniarmi na Slovensku. Medzi významnejšie treba spomenúť, výpravu do Bieloruska, jaskyniarsky týždeň v Maďarsku, Expedíciu Demänovská dolina, výpravu na Jamu v Demänovej, kopanie vyvieračky v Kameňanoch na kraji Slovenského krasu, Perlovú a Javorinu vo Velkej Fatre, prieskumu bane Salvádor, jej oficiálne otvorenie na Vyšnej Boci a Ponický kras pri Banskej Bystrici, ktorý nás obzvlášť ohúril. Medzi kultúrne podujatia patrili speleovečere v SMOPaJ s rôznych jaskyniarskych expedícií a v oblasti progresívneho 3D mapovania. Nemenej zaujímavé boli akcie montainistického charakteru. Tie sa uskutočnili pri príležitosti päťstoročnice založenia banskej obce Staré hory. Každoročný Šachtág na sv. Klimenta v Španej doline s spolupráci s banským bratstvom Heregund zakončil úspešný rok za ktorý sme sa takto poďakovali.

V Liskovskej jaskyni sa nadväzovalo na neúnavnú prácu v Severnom závale z minulého roka. Bola zameraná banská štôlňa, ktorá presiahla v dĺžku tridsať metrov. Prievan sa podarilo lokalizovať a po počiatočnom stúpaní začala chodba znova klesať. Tu už banská chodba prekonala akokoľvek vykopané projekty, ktoré sme videli napr. na Krakovej holi. Volné bloky v závale boli prevŕtané, drenážované a zalepené chemickým lepom na horolezecké borháky. Na jej konci postupujeme a každým vytiahnutým kameňom výrazne vybočujeme s pôdorysu smerom na sever.

Skúšali sme to opäť aj z povrchu po stopách starého Šrolového výskumu na výparisku len niekoľko desiatok metrov od Camberovej sondy. Počas niekoľkých akcií sme rozširovali sondu na Krížovej ceste vedúcej na vrchol Piesočnej. Po niekoľkých metroch v tvrdej hornine a silnom prievane sme sa zrejme dostali opäť pôdorysne nad koniec Camberovej sondy. Úzka puklina pokračuje strmo dole. Náš výskum z roku 2003 naznačuje, že zrejme práve z pukliny Camberovej sondy fučí cez desiatky metrov vysokú puklinu silný prievan. Na niekoľkých akciách prebiehal aj výskum v Liskovskom kamenolome. Jaskyne už boli raz vyhlásené za zničené a zaniknuté, preto boli zamerané GPS polohy jaskýň, aby sa dali nájsť aj po prípadnej stále prebiehajúcej povrchovej eróznej deštrukcii.

Oblastná speleologická skupina Ružomberok získala od vlastníkov urbárov a podzemkov ďalšie povolenky na vstup do dolín. Hlavne na vjazd na stovky kilometrov dovtedy neprístupných zvážnic v oblasti Choča a najdlhšej doliny na Slovensku.

V tejto súvislosti sa podarilo lokalizovať a zamerať GPS polohu jaskýň v Perušíne, nad Bánikom Lubochni, nad Gombášom. Prispelo to aj k poznaniu, ze v jaskyňa Turni nad Hubovou už neexistuje a ustúpila stožiarom pri výstavbe trás VVN vedenia. Obzvlášť náročné bolo zameranie jaskýň v Strednom a Zadnom Choči. V náročnom teréne bola lokalizovaná Meandrová jaskyňa a Temný svit.

Priepasť v Pravnáči sa nám nepodarilo nájsť ani napriek piatim akciám, ktoré prebiehali v metrovom snehu a teplotách pod -25 C. Pri naozaj podrobnom prehľadaní sme však našli ďalšiu jaskyňu a niekoľko výparísk. Samotnú priepasť sa aj napriek veľkému úsiliu nájsť nepodarilo. Oblasť zastihla v roku 2014 veľká lesná kalamita a jaskyňa už zrejme neexistuje. Je veľká škoda, že už skôr nebola presne zameraná. Nemusela byť nenávratne stratená.

Takto bola v zimných mesiacoch preskúmaná aj oblasť Hláčova oproti Mošnickej doline. Krasové formy, vyvieračky a ponory boli zamerané a vynesené do máp OSM. Podobne sme preskúmali aj Klzkú horu pri Komjatnej, kde sme zamerali polohu dlho stratenej Kabínkovej jaskyne (je pri nej stará kabína lanovky na Malino Brdo) a priepasť v Klzkej hore na jej východných svahoch. Za zmienku stojí aj Krasová a Macova jaskyňa vo svahoch Radičinej. Na druhej strane Komjatnej bola v Hlavačke zase lokalizovaná jaskyňa v Rakytina, ktorú spomína aj Stanislav Šrol vo svojej dobovej správe o prieskume územia. Napriek opisom však neboli vôbec známe polohy týchto jaskýň. Podrobne bola zameraná každá skala, porucha a diera v masíve Mnícha nad Ružomberkom. Lokalizovaná takto bola aj jaskyňa nad Likavkou.

V podrobnom prieskume a povrchovom zameraní sa nadväzovalo na skoršie zamerania v minulom roku v oblasti Žlebín v Hrabove, Meškova a Malina Brda. Doplnené boli jaskyne s Miskou, pod Hubou, Dvojité okno a Chladná puklina. Obzvlášť podrobne bol preskúmaný západný svah Sidorova. Bola nájdená malá jaskynná nora v skalnej veži pod Veľkou skalou. V Hučiakoch pod Salatínom v Nízkych Tatrách bola lokalizovaná Maťkova a Suchá jaskyna. Keďže poslednú mapu tu vyhotovil ešte Dr. Droppa bola následne vyhotovená nová podrobne aktualizovaná mapa pozície jaskýň v kaňone Hučiakov.

Medzi ďalšie výskumy nemožno aspoň stručne spomenúť:

Pri prieskume Kvačianskej doliny sme našli Rastocký ponor pod Jóbovou Ráztokou, ktorý sme aj zafarbili. Na Malom Salatíne sa pokračovalo v sondovaní Sliačanskej jaskyne. Zamerali a preskúmali sme priepasť v Plieške, ktorú dlho nemohol nikto nájsť a o jej existencii sa dlho pochybovalo. Keby nedošlo k jej následnému GPS zameraniu, tak by ju znova dlho nikto nenašiel. V spolupráci s OS Liptovský Mikuláš sme natrafili vo svahoch Demänovskej hory a zaujímavú jaskyňu. Neboli v nej žiadne body. Keďže jaskyniari aj napriek tomu, ze v dnešnej všade prítomnej sietovej prepojenosti nemajú zjednotené informačne systémy o polohe jaskýň (asi ako jediná organizácia ktorú poznáme), nie je jasné či sa jedná o novú jaskyňu alebo o dávno známu dieru.

Začiatkom leta sme sondovali v jaskyni vo Vraženej. Táto zabudnutá jaskyňa v Nízkych Tatrách sa nachádza v Kľačianskej doline. Jej kilometer dlhý a asi 300 m široký pás vápencov naznačoval možnú perspektívu. Koniec jaskyne sme prečistili a nad očakávania sa odkryla úzka puklina. Chodba úzko pokračuje na šírku nohy. Voľne však pokračuje v smere vápencovej kryhy, ktorá padá do Ľubelskej doliny.

Medzi najvýznamnejšie zameriavania banských stavieb patrí nesporne domeranie Spanskodolinského banského vodovodu v celkovej dĺžke 45 km. Toto jedinečné dielo svetového významu má cez päťsto rokov. Zaujímavosťou je, že posledná mapa je z roku 1764 a digitálne zmapovanie sme ako prví zrealizovali po 253 rokoch. Predchádzali tomu cele dni priprav, mapovania a plánovania. Nejednalo sa o bezproblémové mapovanie líniovej stavby a terén bolo treba viackrát obchádzať a nabehať desiatky kilometrov navyše. Vodovod je už len ryha v lese a v zložitom teréne je dnes len veľmi ťažké rozpoznať odkiaľ skutočne prechádzal. Na Bystrickej strane je takmer na päťdesiat percent zničený a prekrižovaný lesnými zvážnicami. Prechádza cez husté lesy, hrebene a až na mieste si človek uvedomí unikátnosť tejto historickej stavby. U nás bohužiaľ už sto rokov chátra. Podobne dopadol aj Richtárovský vodovod ponad Staré hory, ktorý sme sčasti zamerali. Podrobne sme sa venovali haldám v Španej doline. Predovšetkým Pieskom, Richtárovej a Haliaru.

Pokiaľ ide o banské merania, tak veľká mapovacia revízia prebehla aj v baniach na Boci. V Bockom revíri prebehlo niekoľko zameriavacích akcii v oblasti Ochimstalu, Jelinskej a Bajerovej za spolupráce s občianskym združením Salvátor.

SPRÁVA O ČINNOSTI 2016

52. výročná správa OS Ružomberok za rok 2016

Oblastná skupina Ružomberok patrila v roku 2016 k najaktívnejším skupinám v Slovenskej speleologickej spoločnosti. Dynamický mnohopočetný kolektív predčinil očakávania aktivity a podarilo sa dobehnúť a predbehnúť plán stanovený pre rok 2016. Spolu členovia vykonali 162 povrchových a podzemných akcií. Všetky akcie oblastnej skupiny Ružomberok prebiehali vo voľnom čase, na vlastné náklady a mali neziskový charakter. Uskutočnili sa dva zahraničné výjazdy do Ruska. Jeden do západnej a druhý do východnej časti Ruska. V Tichomorskej oblasti Sachalinu prebiehal výskum krasových foriem v spolupráci so Speleoklubom Nicolaus.

Oblastná skupina Ružomberok patrila v roku 2016 k najaktívnejším skupinám v Slovenskej speleologickej spoločnosti. Dynamický mnohopočetný kolektív predčinil očakávania aktivity a podarilo sa dobehnúť a predbehnúť plán stanovený pre rok 2016. Spolu členovia vykonali 162 povrchových a podzemných akcií. Všetky akcie oblastnej skupiny Ružomberok prebiehali vo voľnom čase, na vlastné náklady a mali neziskový charakter.

Uskutočnili sa dva zahraničné výjazdy do Ruska. Jeden do západnej a druhý do východnej časti Ruska. V Tichomorskej oblasti Sachalinu prebiehal výskum krasových foriem v spolupráci so Speleoklubom Nicolaus.

Domáce aktivity prebiehali už tradične v oblasti Liptova a Liskovskej jaskyne. Spolupráca medzi jaskyniarskymi klubmi prebiehala s OS Trnovec, Liptovský Mikuláš, speleoklubom Aragonit , Nicolaus a Demänovská dolina. Na domácej pôde prebehla aj poľská výprava z oblasti Poznáne po baniach Liptova. Členovia skupiny sa zúčastnili na jaskyniarskom tyždni na Borinke pri Bratislave.

Vedúci skupiny publikoval článok v regionálnej ročenke Jaskyniar 2016. Článok v krátkosti predstavil projekt OpenStreetMap a Freemap, ako naozaj voľne dostupnú, a slobodnú wiki mapu sveta. Načrtol dôvody jeho vzniku, históriu, základy fungovania a použitie v praxi. Predstavil mapu ako sieť, ktorá je vizualizovaná niekoľkými spôsobmi. Článok tiež v krátkosti ukázal možné nadstavby nad základnú mapu a poukázal na možnosti využitia v jaskyniarskom výskume a s tým súvisiacich problémov pri navigácii v teréne.

Jaskyniarska skupina v Ružomberku spustila štvrtú generáciu moderného internetového portálu www.speleork.sk na ktorej on-line prezentuje svoju činnosť.

V Liskovskej jaskyni sme odpracovali 27 akcii pričom sa práce sústredili už tradične hlavne na práce v Severnom závale. Pracovný tím tu zisťoval prievan a logické pokračovanie, následne učinil na lokalitu uplne nový pohľaď, predovšetkým na daľšie smerovanie prieskumu. Na základe nových poznatkov sa kopalo v závale smerom na sever a východ. V závale sme vykopali a postúpili v chodbe zvanej Prosiecka baňa o osem až deväť metrov. Celková dľžka chodby v závale je viac ako 24 metrov. Od Camberovej sondy sa nachádzame necelých 46 m a očakávame skoré napojenie na system chodieb na východnej strane masívu Mnícha a Piesočnej. V závale už vidno čiernu dutinu, ktorá sľubuje skorý objavný postup. Väčšina akcií sa zameriavala na transport a kopanie materiálu. Prekopové dielo sa zabezpečovalo proti padajúcim kameňom. Pri tejto činnosti nám pomohli aj jaskyniari z OS Liptovský Mikuláš. V prieskumných prácach sa neúnavne a s nadšením pokračuje.

Niekoľko akcii bolo ešte určených na kontrolu vchodov a dokumentáciu. Pri jednej z kontrol sa zistilo, že na hornom vchode Liskovskej jaskyne bol vylomený vchod. Natiahnutý špagát naznačoval nelegálny prienik až do Zapadnej siene. Vylomenie vchodu sa však obišlo bez väčších skôd, ktoré sme opravili na vlastné náklady.

V Liskovskom kameňolome sme odpracovali tri akcie. V sonde pri dvojke a v Ostrej skale. V Camberovej sonde sme odpracovali niekoľko akcii, pri ktorých sme hlavne zistovali prievan a skúšali sme nájsť pokračovanie.

Štyri akcie sa sústredili na vysokohorský kras Malého Salatína. Prespávali sme na bivaku v Zbojníckej jaskyni. Cez deň sme pracovali v Sliačanskej jaskyni. Pri sondážnej práci sme našli väčšie množstvo kostí, ktoré identifikoval paleontolog muzea (SMOPAJ) ako medveďa hnedého a zaujímavú kolóniu lumoka (celad Ichneumonidae). Skala na zúženom konci jaskyne naďalej utešene padá do volného priestoru a s hrmotom končí v podzemnom jazere. Zlanovaním a podrobným prieskumom trás sme preskúmali Fričovu skalu na Malom Salatíne. V jej masíve sme objavili doposiaľ neobjavený Fričov tunel, ktorý prechádza popod hrebeň tejto masívnej skaly.

V Demänovskej doline sme sa zúčastili na prieskumných prácach v jaskyni na Krčahove. Niekolkokrát sme navštívili jaskynu Slobody a jaskynu Mieru. Exkurzne sme navštívili jaskyňu Dúpnica a Suchú vyvieračku na začiatku Suchej doliny v Západných Tatrách.
Na pozvanie JS Aragonit sme uskutočnili výskum v Šútovskom lome pri Kraľovanoch. Edo Piovarči tu zorganizoval niekoľko regionálnych jaskyniarskych zrazov, na ktorých sme pomáhali pri prieskume a výskume.

V Korbeľke pri Lubochni sme zamerali viacero menších vchodov. V Ludrovskej doline sme povrchovo skúmali skaly v masíve Brankova. Terén a jaskyne sme skúmali aj v oblasti Pravnáča, Kopy, Smrekova, Hancínkova, Turíckej, Ľupčianskej a Lúčanskej Magury. Podrobne sme preskúmali aj oblasť Šiprúňa, Bystrého, Fedorky a Baby v Barborinej pri Korytnici. Obzvášť podrobné a plošné mapovanie povrchových krasových javov prebiehalo v Čutkovskej doline pri Černovej a aj v Kvčianskej doline, masíve Hrádkovej a Holice. Podrobne sme zamerali veľké závrty a zlomové štruktúry v sedle Machnatého pri Červenom grúni vo východnej strane Salatina v Nizkych Tatrách. V masíve Havranej na prelome Lúčanskej doliny a Kalamickej doliny sme zamerali dve nové jaskyne na Varte.

Nemenej zaujímavý bol aj prieskum v predošlom roku zaznamenanej jaskyne na Predných v masíve Šiprúňa. Zatiaľ sme sa dostali pätnásť metrov dopredu a osem metrov hlboko, ale jaskyňa pokračuje ďalej. V masíve Havranu nad Fedorovom sme našli viacero menších jaskýň a presnejšie sme zamerali lokalizáciu prievanovej sondy pri Stankovanoch. V neďalekej Kamenistej doline pod Radičinou a v Kečke na Bukovci sme našli niekoľko daľších jaskýň. Náročný povrchový prieskum prebiehal aj v divočine Jazvečieho a Kňazovej pod Salatínom v Nízkych Tatrách.

Za zmienku v nespočetných povrchových akciach stojí ešte dlho plánovane zdigitalizovanie terénu a polohy jaskýň v masíve Sidorova priamo nad mestom Ružomberok a Malinom Brdom. Na niekoľkých akciách bola lokalizovaná jaskyňa nad Baničným, Jaskyne nad Gejdákom, Vlčí zub, Zákopová jaskyna a jaskyňa v Jánovej doline.

Na všetkých týchto akciách sa sprievodne pokračovalo v digitálnom zameriavaní nových, aj známych jaskyň do GPS. Celkovo za rok pribudlo zameraných 109 jaskýň, 31 stôlní a 22 závrtov. V roku 2016 sme sa venovali aj zameriavaniu vyvieračiek a prameňov, ktorých je 416.

Za pomoci GPS bolo zatiaľ celkovo lokalizovaných a zameraných:

Na štôlni v Krížskej doline sme robili zabezpečovacie prace. Opravili sa vstupné dvere, menšie závaly a prievaly prepojených chodieb celého banského systému. Staré podzemie sme skúmali v Ľubochnianskej doline, v dolinke Krivé pri Donovaloch, Sestrčskej doline, na Ryšianke pod Chabencom a v Korytnici. Na Magurke a v Korytnici pod Prašivou sme zamerali trasu starého vodného systému na dopravu vody pre prevádzku banských stojov. Na Čiernom Váhu sme skúmali prieskumné stôlne na Urán. V Boci sme započali zameriavanie banských diel. Navštívili sme banu Salvádor a nadviazali sme spoluprácu v tejto montanisticky zaujímavej lokalite na Liptove.

Miroslav Jurečka
Predseda OSS Ružomberok

SPRÁVA O ČINNOSTI 2015

51. výročná správa OS Ružomberok za rok 2015

V roku 2015 sme uskutočnili 158 akcii, z nich mnohé zamerané na topografiu a polohopis krasových javov na dolnom Liptove. Práve na nich sme boli konfrontovaní so skutočnosťou, že rôzne geocatching služby voľne dostupné na internete mali lepší lokalizačný systém krasových javov ako jaskyniari. Existuje síce zoznam jaskýň, ale ich poloha je často neznáma či nedostatočne opísaná, okrem toho opis polohy najmä v starších materiáloch už nezodpovedá skutočnosti (lúka medzičasom vysadená stromami, chodník, ktorý už neexistuje…). Preto sme si na poslednej výročnej schôdzi vytýčili hlavný ciel – zameranie a určenie polohy vchodov jaskýň pre potreby klubu a spoločnosti.
Išlo o revízne zistenie polohy krasového javu, prístupu k nemu, zameranie a fotodokumentáciu a hodnotenie perspektívy potenciálnych objavov. Okrem krasových javov boli plošne zmapované aj všetky staré banské lokality v okrese Ružomberok. Podrobne zdokumentované sú najmä banské lokality Magurka a Dúbrava. Stretli sme aj podporu verejnosti, ktorá nám vyznačila polohu niektorých neznámych jaskýň a závrtov.

Za pomoci GPS bolo lokalizovaných a zameraných:
127 štôlní (odkaz na databázu) http://liptov.oma.sk/turistika/stolna
215 jaskýň (odkaz na databázu) http://liptov.oma.sk/priroda/jaskyna
27 závrtov (odkaz na databázu) http://htliptov.oma.sk/priroda/prepadlina

V podzemí bolo zameraných 256 m jaskynných priestorov a 354 m v baniach a štôlniach.

Mapa s polohami jaskýň a štôlní sa dá nahrať do turistickej navigácie Garmin a voľne použiť priamo na lokalizáciu v teréne. Link na stiahnutie voľnej digitálnej mapy Slovenska je: http://download.freemap.sk/garmin
Mapované údaje pochádzajú z www.OpenStreetMap.org, databáza je prístupná pod licenciou ODbL. Mapový podklad sa vytvára a aktualizuje v spolupráci s organizáciou Freemap Slovakia (www.freemap.sk), šíriteľný a chránený proti kopírovaniu je pod licenciou CC-BY-SA.

Staré štôlne sme zameriavali v lokalite Lubochnianska dolina-Huty, Valašská Dubová-Lomisko-Jasenovská a Vráca, Podsuchá-Matejkové, Vlkolínec-Trlenská dolina, Biely Potok-Žiar, Korytnica, Biela Lupča, Krámec, Malé Železné, Ľubeľská, Krížska dolina a historická Magurka a to v úsekoch: Viedenka, Striebornica, Francistá, Močidlo, Leopoldka a Jachymovka.

Na niekoľkých montanistických akciách nás sprevádzali aj poľskí jaskyniari, ktorí napomohli pri spoznávaní lokalít. Poliaci sú v tomto smere dávno vpredu, pričom údaje o polohe sú nielen voľne dostupné, ale pre účely výskumu dostupné cez geoportal.gov.pl

Obzvlášť komplikovaná bola práca lokalizovania jaskýň v ťažko priehľadom teréne na základe desiatky rokov starých záznamov, ktoré často nereflektovali dnešný stav terénu. Dôraz bol kladený na komplexnosť dát, ich poloha vzhľadom k vyvieračkám a smerodajným faktorom ďalšej perspektívy. Jaskyne sme revízne lokalizovali v lokalite Korbeľka, Šíp, Havran, Hrdoš, Kečka a Bukovec, Tlstá hora, Brdo, Šiprúň, Malino-Brdo, Vlčia skala, Jazierce, Bukovinka, Šturec, Hričkov, Drozdová, Choč, Turík, Eliáš, Lômy, Prosečné, Salatín, Červený Grúň, Vražená a Hláčovo.

Pre podrobnú mapu načítania skráteného odkazu je potrebné načítať QR kód do smartphonu.

Počas zameriavania boli nájdené nové neznáme jaskyne. V Kalamenskej doline v strmých zrázoch Havranej bola nájdená a zameraná priepasť Striebornej Rossy. V Nízkych Tatrách bola nájdená zabudnutá jaskyňa vo Vraženej a nová jaskyňa vo vápencovom masíve Hláčova. Nemenej zaujímavý bol návrat do kaňonu Hučiakov a divočiny Salatínky. Obzvlášť komplexne a podrobne bol preskúmaný masív Veľkého a Malého Salatína. Za najväčší úspech je tu možné považovať nález Sliačan-skej jaskyne vo výške 1400 m.n.m., ktorá má charakter typicky vysokohorskej jaskyne. Na jej konci je síce zatiaľ neprekonaný pieskom zasedimentovaný sifón, ale cez neprieleznú škáru v skale sa dá vhodiť skalka, ktorá padá niekoľko sekúnd a s hukotom čľupne na vodnú hladinu. Lokalita ma vzhľadom na okolitý krasový terén a známe poznatky o tejto lokalite veľkú perspektívu.
Na prieskume sondy v Salatíne spolupracoval aj J. Šmol (SK Červené vrchy) a P. Holúbek (SK Nicolaus), ktorý po mnohých rokoch pomohli lokalizovať prievanovú sondu pod vrcholom Veľkého Salatína.

V roku 2015 bolo zameraných 27 rôznych druhov prepadlín a ponorov. Hlavne v oblasti Prosečného, Čebraťa, Mravičky, Havranej, Ostrého, Hrboltovej, Bieleho Potoka a Likavky. Obzvlásť zaujímavé sú nájdené veľké prepadliská v Lupčianskej doline medzi Červeným grúňom a Salatínom.

Členovia skupiny sa zúčastnili na jaskyniarskom týždni vo Varíne a následnej kopáčskej a prieskumnej akcie v Šútovskom kameňolome.

Práce v podzemí na domácich lokalitách sa realizovali hlavne v Liskovskej jaskyni, kde sa uskutočnilo niekoľko pre ďalší postup zaujímavých akcií.
V Liskovskej jaskyni sme pracovali v Noclahárni pod šachtou, kde sme postúpili tri metre nahor. Prieskumná chodba sa ale zúžila. Skúsili sme teda preskúmať sondu na konci Noclahárne, kde sa lokalizoval prievan. V tomto mieste sme sa zahĺbili o jeden meter, pričom sa chodba rozširuje a čaká na ďalší výskum. V Severnom závale sme sondovali smerom na Camberovu sondu. Prieskumný pokus skončil opäť v závale. Sondovanie prebiehalo aj chodbách ZH60 pod rebríkom. Tu sme sa po prekopaní troch metrov dostali do menšej kaverny a postúpili sme o dva metre ďalej. Ďalšie sondovanie tu skončilo v úžinách. Ďalší výskum prebiehal v Macko – Jurečkovích chodbách, kde sme rozšírili úzke miesto a pokúšali sme kopať smerom hore po prievane. Za pomoci kamerového inšpekčného prístroja (zapožičal Edo Pivovarči JS Aragonit) sme preskúmali úzke miesta neprielezných odbočiek. Neperspektívne chodby sme následne zasypali a prehĺbili chodbu pod nádejným miestom postupu.
Liskovský kameňolom bol tiež znova podrobné preskúmaný. Pri revíznom prieskume sa našlo nové prievanové miesto, ktoré zjavne nekončí v suti a voľný priestor je na dohľad. Na jednej z akcií sme zistili, že chýba zámka na jaskyni č.1 a v jaskyni č.2. niekto kopal po silnom prievane. Tu sa následne uskutočnilo niekoľko akcií, ale vchod je zavalený.
Na povrchu Liskovského krasu prebehlo kopanie v Sonde nad Krížovou cestou. Tu sme postúpili do puklín, ktoré sa snáď čoskoro otvoria ďalej.

V lokalite Bukovec pod Kečkami pri Komjatnej sme preskúmali Zvonivú dieru a bola znovu nájdená blízka lokalita, ktorú opisuje S. Šrol pri dobovom prieskume tejto lokality. Monumentálna prepadlina a priepasť na jej dne ešte aj dnes vzbudzuje rešpekt pred zvedavými prieskumníkmi. Zaujímavá jaskyňa bola zdokumentovaná v Ludrovskej doline v Jánošíkovej skale na Selkolkách. V mestskej časti Hrboltová boli po čase lokalizované a preskúmané jaskyne v oblasti Bôrovej hory. Lokalita bola zasiahnutá lesným požiarom a lokalizovanie jaskýň bolo značne znemožnené. No aj tak boli nájdene nové perspektívne jaskyne, ktoré boli zdokumentované a vynesené do výsledného mapovaného a databázového diela. V masíve Čebraťa sme našli dávno stratenú zaujímavú jaskyňu Malých puklín. Pri prácach na výstavbe diaľnice D1 sme lokalitu podrobne sledovali a zdokumentovali.
V Korytnici, v dolinke Nemcová, bola lokalizovaná jaskyňa Mateja Korvína a jej súvis s jaskyňami nájdenými v Barborinej pod Hiadelským sedlom. Na Tlstej hore prebiehal náš dlhoročný prieskumný projekt v Jalovej priepasti. Pri tej priležitosti bola lokalizovaná aj Netopieria jaskyňa v Tlstej hore, ktorá sa medzičasom zmenila na medvedí brloh. Preskúmali sme jaskyne v Dierovej pod Šiprúňom. V tejto doposiaľ speleologicky neobjavenej lokalite sme našli desiatku nových jaskýň s pomerne veľkými portálmi. Nemenej zaujímavý je aj objav novej jaskyne v bralách impozantných skál Sokola v masíve Choča.

Veríme, že naše súborné mapové a databázové dielo, ktoré budeme priebežne dopĺňať bude slúžiť dlhé roky ako základný podklad pri ďalšom výskume krasových lokalít na dolnom Liptove.

Miroslav Jurečka
predseda OS Ružomberok

SPRÁVA O ČINNOSTI 2014

50. Výročná správa Oblastnej speleologickej skupiny Ružomberok za rok 2014

V roku 2014 sme odpracovali 55 akcií a naša činnosť sa zameriavala na oblasti – Liskovskej jaskyne a okolia, Liskovský kameňolom, Sondu nad Krížovou cestou, Jalovej priepasti na Tlstej hore, Lupčiansku dolinu, Salatínku, Turík, Strečno, Križsku a Ľubelskú dolinu, Čebrať, Kraľovany, Krpeľany, a ďalšie.

V Liskovskej jaskyni sme pracovali na viacerých miestach: pracovalo sa za Západnom konci za bodom 505. – Mackojurečkových chodbach nad jazerom smerom hore. Tu sme postúpili o 2 metre. No komín mieri stále hore sedimentom v plnom profile. Niekoľko krát sa nám tu sediment spôsobil samovoľný prieval a museli sme pracovisko opäť vykopať. Práce sa značne zjednodušili, keď Marek Macko, Pavol Jurečka a Michal Drobný prerazili úžinu, tak aby sa tu dalo v pohode prechádzať a transportovať materiál. Po tomto zásadnom zlepšení sa tu uskutočnilo aj niekoľko úspešných výkopových akcií. Chodba začala mieriť na západ do bieleho miesta. Problém je už iba s transportovaným materiálom, ktorý už nie je pomaly kde dávať, ale je tu veľká perspektíva ďalšieho postupu.

Sondovali a kopali sme v Severnom závale nad Sienkou nad jazerom. Tu sme sa pokúšali rozoberať zával smerom na Camberovu sondu.
V Pieskových chodbách pod haldou sme pracovali aj v Hochmutových chodbách (H60). Tu sme postúpili o 7 metrov pričom je tu prievan a vo výskume budeme určite pokračovať ďalej.

Nad Liskovskou jaskyňou v sonde nad Krížovou cestou sme rozšírili pracovisko a zahĺbili sme sa o 0.5 m. Pri prácach sa odkryla puklina, ktorá ide smerom dole a v zime sa tu intenzívne odparuje teplý vzduch.

Vykonávali sme pravidelnú kontrolu jaskyne a jej uzáverov. Za celý rok sa nezistilo poškodenie ani cudzie vniknutie. Každý rok sa členovia zúčastňujú aj počítania netopierov. V Liskovskej jaskyni bolo zistene pri kompletnej prehliadke jaskyne len bežné množstvo tu zimujúcich netopierov.

V Liskovskom kameňolome sa vykonávala kontrola a prieskum. Kopalo sa v sonde nad Jaskyňou č.2 a v jaskyni pod Ostrou skalou.

Skúmali sme aj jaskyne v Ľupčianskej doline a na Salatíne. Tu sme objavili niektoré jaskyne v Zemianskej doline. V Ľupčianskej doline sa nám podarilo nájsť jaskyňu v Hunkovie, pričom sme zamerali viacero depresií a závrtov. V masíve Sliačanskej Magury sme našli jednu starú banskú štôlňu.

Skúmali sme aj jaskyne v Turíku a zisťovali sme ich ďalšie smerovanie na prípadný hlbší prieskum.

Na Tlstej hore sme pracovali v Jalovej priepasti. Postavili sme nad priepasťou trojnožku na ťahanie materiálu. Takto sme dokázali efektívne vyťahať z priepasti cca 200 vedier a zostúpili sme ďalej. Priepasť treba ďalej rozšíriť a utešene pokračuje a cez úžinu, cez ktorú vidno ďalej.

V oblasti Strečna a Domašinského meandra sme dokumentovali starú štôlňu na meď v dĺžke cca 60 m. Niekoľko akcii sme uskutočnili aj do kameňolomu Kraľovany, kde sme spolupracovali s JK Aragonit. Pracovali sme hlavne v sonde pri Ľudmile.

S Petom Holúbekom a kol. nás navštívil aj krúžok mladých speleológov. Deti sme zoznámili s jedinečnými podmienkami podzemia Liskovskej jaskyne.

V Nízkych Tatrách a ich okolí sme pracovali na dokumentácii banských diel pričom sme tu zameriavali a spracovali aktuálnu foto dokumentaristiku.
Členovia klubu aktívne pracovali na povrchovom zameriavaní jaskýň a krasových javov za pomoci GPS. Zaznamenávaním ponorov a krasu v teréne nám napomáha lepšie pochopiť charakteristiku krasu. Komplexná práca sa priebežne zaznamenávala do digitálnej mapy Freemap.sk.

(Výročná správa bola krátená a upravená pre publikovanie v Spravodaji SSS. Plné znenie je dostupné v archívoch OS Ružomberok).

Spracoval 24.12 2014
Pavol Jurečka (podpredseda)

SPRÁVA O ČINNOSTI 2013

49. Výročná správa Oblastnej Speleologickej skupiny Ružomberok za rok 2013

V roku 2013 sme odpracovali 53 akcii a naša činnosť sa zameriavala hlavne na Liskovskú jaskyňu, Liskovský kameňolom, oblasť okolo Liptovskej Lužnej, jaskyne v Magure, Liptovské Revúce, Camberovu sondu, Sondu nad Krížovou cestou, oblasť Tlstej hory, Krížsku dolina, Lubelskú dolinu a ďalšie.

V Liskovskej jaskyni sme pracovali v chodbách na Západnom konci bodom 505. Tu sa nám podarilo preniknúť ďalej puklinovou chodbou, ďalej západným smerom. Neskôr sa členom M. Mackovi a P. Jurečkovi podarilo rozšíriť úžinu s prievanom. Chodby ďalej pokračujú zasedimentovaním smerom hore a dole. Prievan ide od západu z bieleho miesta a treba tu v prácach pokračovať.
Výkopové a prieskumné práce sa konali aj nad jazierkom, ale chodba skončila v úžinách a v druhom smere zasedimentovaním smerom hore. Celý rok sa pracovalo tiež na údržbe a kontrole uzáverov. Vlámanie do jaskyne ani poškodenie uzáveru nebolo zaznamenané. Celková dĺžka jaskyne narástla na 4505 m.

V Camberovej sonde M. Macko a P. Sliačan vykonali prieskumné a výkopové prace a hľadali za pomoci prievanových trubičiek pokračovanie.
V oblasti Liskovskej jaskyne sme sa Sonde nad krížovou cestou zahĺbili o 1,5 m. Puklina sa striedavo zväčšuje a zmenšuje. V prácach sa bude pokračovať nakoľko sa tu silno v zimonom období vyparuje vzduch a je tu veľký predpoklad pokračovania smerom na systém Liskovskej jaskyne.

V Liskovskom kameňolome sa vykonal povrchový prieskum P. Sliačan. Našiel tu nové zasutené chodby a otvory. Naďalej sa kontrolovali jaskyne č.1 a č.2.

Nad Liptovskou Lúžnou v oblasti Magura sme vykonali prieskum v jaskyni z Jazerom . Tu M. Jurečka a P. Sliačan za pomoci vedier toto jazero vyčerpali. Chodba klesá a po 2 m konči v úžinách. Jaskyňu máme v pláne zamerať a zdokumentovať.
Na Tlstej hore sme skúmali Jalovú priepasť a jej ďalšie pokračovanie za úžinou.

Počas roka prebiehala aj oprava komínov a verandy na speleo-základni.

Skupina sa aktívne zaoberá aj montanistickým prieskumom a dokumentáciou starých banských diel na Liptove.

Spracoval:
Podpredseda OSS RBK
Pavol Jurečka
30.11 2013

SPRÁVA O ČINNOSTI 2012

48. Výročná správa Oblastnej speleologickej skupiny Ružomberok za rok 2012.

V roku 2012 bolo odpracovaných 61 akcii, z toho sa vypracovalo 60 technických správ. Činnosť skupiny sa sústredila hlavne na tieto lokality: Liskovská jaskyňa, Krížska dolina, Lubelská dolina, Vedro, Kalameny Havrania, Vyšná Boca, Liptovské Revúce, Krámec, Liptovská Lužná, Ludrovská dolina a Lúčky.

V Liskovskej jaskyni sa odpracovalo 22 akcii. Akcie sa sústreďovali hlavne na kopanie, prieskum, kontrolu a údržbu uzáverov a dokumentáciu. V spolupráci s žilinskými skautmi sme zbierali odpad po okolí a z vchodov Liskovskej jaskyne. Vo východnom vchode sa opravil zamykací mechanizmus a z horného vchodu sa vyniesol nahromadený odpad. V jaskyni sa pracovalo sa na viacerých miestach. Hlavné pracovisko bolo na Severnom závale, kde sa sústredila všetka aktivita. Práce pokračovali na dne klesajúcej chodby pod kladkou, pričom sme sa zahĺbili o 5 metrov nižšie. Tu sme objavili pokračovanie zasuteným komínom asi 40 metrov, ktorý sme priebežne rozširovali a sledovali sme prievan. Tu sme objavili Mydlové jazero, v ktorom vykonal Miro Potaš speleo potápačský prieskum a celé jazero zdokumentoval na video. Náročná akcia, kde pracoval hlavný tím M. Potas, P. Jurečka, P.Sliacan a podporný tím M. Macko a M. Jurečka. V sienke nad jazerom sme kopali po prievane smer Camberova, kde sa nám podarilo posunúť asi 15m, no prievan sa stráca v ďalších závaloch. V zime sme v Severnom závale pustili dymovnicu, ktorá dymila 13 minút, ale v Camberovej sonde dym nevyšiel ani po jednej hodine. Tiež sa ukázalo, že Severný zával nenasáva len hlavným smerom, ale aj do malej severnej štrbiny ktorú sme rozširovali a pripravovali ju tak na ďalšie práce, ktoré sa tu zatiaľ nevykonali. Ďalšie výkopové a prieskumné práce sa konali v oblasti nad Camberovou sondou a blízkom odparisku, avšak bez výraznejšieho výsledku. V Liskovskej jaskyni sme sa tiež zúčastnili na cvičení Horskej služby.

Nad Lipt. Lužnou sme povrchovým prieskumom hľadali jaskyňu nad chodníkom na Salatín, kde sme našli 15 m puklinovú jaskyňu a tiež zaujímavú jaskyňu s jazerom na konci, kde je potrebné pokračovať v prieskume. Pri prieskume kameňolomu v Ludorovej P. Sliacan našiel asi 10 m jaskyňu. Nad obcou Kalameny sme realizovali povrchový prieskum objavili a preskúmali Priepasť striebornej rosy v Havraňom. V Liptovskej Štiavnici M. Kudla vykonal niekoľko povrchoviek, pričom sa mu podarilo aj objaviť menšiu jaskyňu. Ďalší prieskum tu aj v spolupráci s poľovníkmi realizovali M. Jurečka, P. Sliačan a M. Macko. Našli menšiu jaskyňu o dĺžke asi 5 m. V Liptovských Revúcach urobil P. Sliačan niekoľko prieskumných akcii, pri čom navštívil aj niekoľko známych jaskýň a ďalšie objavil. Navštívili sme tiež Pustú jaskyňu v Demänovskej doline kde, sme sa zúčastnili kopacích prác smerom na jaskyňu Stefanová. Počas roka nás navštívili jaskyniari z Čiech. Zúčastnili sme sa tiež centrálnych akcií SSS ako je Speleomíting. Celkovo sme objavili 110 m jaskynných priestorov a zamerali sme 210 m. Zdokumentovali sme 4 km banských diel na Liptove a na území SR.

Na záver chceme poďakovať sponzorom aj mestu Ružomberok za finančnú podporu pre Ružomberské jaksyniarstvo.

Spracoval a napísal 20. 11. 2012
Podpredseda: Pavol Jurečka

SPRÁVA O ČINNOSTI 2011

47. Výročná správa Oblastnej speleologickej skupiny Ružomberok za rok 2011

V roku 2011 bolo odpracovaných 83 akcii, z ktorých sa vypracovalo 81 technických správ. Činnosť skupiny sa sústredila hlavne na tieto lokality: Liskovská jaskyňa, Liskovský kameňolom, Podsuchá, Krížska dolina, Lubelská dolina, Vedro, Korytnica, Rišianka, Vyšná Boca, Liptovská Osada,Vápenka pod skalami, Kraľovany, Krámec, Likavka, Lužná, Malé a Veľké Železné.


V Liskovskej jaskyni sa odpracovalo 27 akcii, ktoré boli zamerné najmä na výkopové práce, prieskum, kontrolu a údržbu uzáverov a dokumentáciu. Práce sa realizovali vo viacerých častiach jaskyne. Hlavným pracoviskom sa stal Severný zával, kde sme priniesli drevo na stavbu výdrevy, ktorým sme vydrevili posledný nezabezpečený úsek. Následne sa tu realizovali výkopové práce zamerané na hľadanie ďalšieho postupu, ktorý bol asi 7 m, pričom sme tu objavili aj 4-5 m dlhú dutinu. Práce pokračovali na dne prekopanej chodby, pričom sme postupne prenikali závalom smerom nadol, kde sme narazili na zasutený komín, ktorý sme priebežne počas celého roka prekopávali a pokúšali sme sa ho prekonať. Pre lepšie vynášanie materiálu  sme osadili nit a kladku.

Na Západnom konci sme prečisťovali komín do chodieb Tetrisu, ktorý  sa zosypal pri minuloročnej povodni. Cestu sme síce uvoľnili, ale komin je zasypaný kamením.

Ďalsie výkopové a prieskumné práce prebiehali v Pieskových chodbách, ale zatiaľ nepriniesli žiadny výraznejší výsledok.

Počas roka došlo aj k prvému pokusu o vlámanie do Liskovskej jaskyne. Tento pokus sa však páchateľom nepodaril a dnu sa nedostali – väčšie škody nespôsobili, poškodený bol len valec zamykania hlavného vchodu.

V obci Lisková sa tiež pracovalo na celkovej rekonštrukcii Speleozákladne Lisková- dostala nový náter a prebehla aj zbežná údržba.

Naša činnosť sa sústredila aj na liskovský kameňolom a jeho okolie. Realizoval sa tu povrchový prieskum a kontrola Jaskyne v Mníchu a tiež Jaskyne číslo jedna, Jaskyne číslo dva a Johanovho potoka.

Vykonali sme aj prieskum odpariska V 2, kde sme sa prekopali do úžin s prievanom a tak sa tu práce prerušili. Naša činnosť a prieskum sa preorientovali na odparirisko V 3 pod Ostrou skalou. Tu sme vypáčili veľkú skalu a prekopali sme sa do Jaskyne pod Ostrou skalou, ktorá je dlhá 25 m. Pre ďalší prieskum a lepší prístup sme tu prerazili druhý vchod. Jaskyňa pokračuje ďalej smerom nadol, čo navodzuje možnú perspektívu ďalšieho postupu, preto by bolo vhodné v prieskume naďalej pokračovať. Pracovali  sme tu tiež na niekoľkých  miestach s výparom, ktoré ale viedli do závalov a tak sa od dalšieho prieskumu týchto miest upustilo.

Povrchový prieskum sa realizoval aj v oblastiach Liptovská Osada, Černová okolie,Vápenka, Čierny kameň, Kvačianska dolina, Malinô Brdo, Smrekovica, Podsuchá, Krížska dolina – Dechtárka, Pekelné a Predpekelné, Vedro, Korytnica, Rišianka, Malé a Veľké Železné…

V lokalite Podsuchá sme skúmali novú jaskynku nad starou cestou, kde sme nasli škáru a postupným rozširovaním sme prenikli do 6 m dlhej klesajúcej chodby. Ďalší prieskum sa realizoval v oblati Liptovská Osada, kde sme preskúmali skaly nad protitankovým zátarasom. Tu sme našli niekoľko malých jaskýň, najväčšia je 5m dlhá Jaskyňa nad zátarasom. Sústredili sme sa tu najmä na další prienik v Jaskyni pri železničke, kde sme pokračovali v prácach na konci jaskyne. Tu sa nám podarilo postúpiť, no zistili sme, že jaskyňa pokračuje neprielezným komínom smerom dole a tak sme tu práce ukončili.

V oblasti pri Vápenke sa podarilo P.Sliačanovi a M. Mackovi presekať cez betonové steny starého skladu trhavín. Sklad bol vybudovaný v skalnej dutine, do ktorej sa im podarilo preniknúť.

V Černovej v oblasti Bytrej doliny P. Sliačan objavil niekoľko jaskyniek a dutín s priemernou dížkou 5m ( Jaskyne v Bystrej doline)

Na Sidorove sme navštívili Zákopovú jaskyňu a skúmali jej okolie.

Nad Lipt. Lužnou sme povrchovým priskumom hľadali a preskúmali jaskyňu Snežná jama. Tu sme postúpili cez kopu suti a kravských kostí do 6 m dlhej dutiny s  puklinou s prievanom.

Počas roka nás navštívili jaskyniari z Čiech a Talianska. V liskovskej základnej škole sme pre žiakov 1.-4. ročníka realizovali prednášku a prezentáciu o jaskyniach a Liskovskej jaskyni. Zúčastnili sme sa tiež centrálnych akcií SSS.

Celkovo sme za rok 2011 objavili 110 m jaskynných priestorov a zamerali sme 210 m chodieb. Zdokumentovali sme 4 km banských diel na Liptove a na území SR.


Na záver chceme poďakovať aj mestu Ružomberok za finančnú podporu .

Poďakovanie patrí aj vedeniu  Mestských lesov, ale aj členom J. Stančokovi, M. Jurečkovi, ktorí vybavili neobmedzené vstupné povolenia na komunikácie a pozemky mesta.

Plné znenie spávy sa nachádza v archívoch OS Ružomberok.

Spracoval a napísal 16. 11. 2011 podpredseda OSS Rbk Pavol Jurečka

Sledujte nás na Instagrame