Peter Jadroň

Bolo to už dávno, nepamätám kedy, no viem, že to bolo v neskorej jeseni, keď začal padať prvý sneh. Bol to môj prvý pokus zdolať nejakú tú jaskyňu. Raz pri nocovaní na chate pod Šiprúňom som sa rozprávaval s jedným obyvateľom neďalekej dediny Černová. Ten sa zmienil, že keď bol mladší tak navštívil niekoľko jaskýň v lokalite zvanej Meškov. Toto rozprávanie ma veľmi zaujalo a tak som s priateľmi zorganizoval výpravu do tejto tajomnej jaskyne.

Ráno sa partia extrémnych športovcov, nabalený lanom, baterkami rozhodli nájsť a preskúmať tajomnú jaskyňu. Po dorazení na spomínaný hrebeň Meškova sme sa postavili do rojnice a začali sme hľadať. Kamarátov to po dvoch troch hodinách omrzelo. Na koniec sme zostali hľadať len dvaja. Kamarát Peter našiel po nejakom čase jaskyňu a tak nás zavolal. Našiel jaskyňu s mohutným portálom, ktorá bola obrastaná machom, na ktorej sme nevideli dna a tak sme skoro do nej spadli. Rozhodli sme sa teda, že tam umiestnime rebrík. Aj napriek tomu, že bol mohutných rozmerov dopadol až na dno a nedosiahol až k nám. Začala sa príprava na vstup do neznáma.

Rozporom sme preliezli až k miestu, kde sme už dosiahli rebrík. Rebrík nás doviedol do priestranného vstupného dómu. Tu sme si všimli veľké kolónie netopierov. Žiaľ s tohto dómu sme nenašli pokračovanie. Až na malý nevýrazný otvor pri dne. Vliezli sme teda do neho. Nasledovala plazivka, ktorá bola veľmi tesná. Nakoniec sme sa dostali do malého priestoru. No plazivka pokračuje ďalej. Plazením tlačím časť sutiny pred sebou. Zrazu sa tieto kamienky stratia v čiernom otvore. Hukot s pokračovania naznačuje hĺbku. Našli sme tu aj dierky so závitmi. Veľmi rýchlo sme prišli na to, že budú slúžiť na zľavovanie. No lezeckú výstroj sme dovtedy nevlastnili a tak sme sa spätným chodom odobrali k východu a odtiaľ domov.

Doma sme s kamarátom pracovali na našom lezeckom výstroji. Zo starého auta sme použili pásy, z ktorých sme si skonštruovali úväzy presne podľa katalógu. Dokonca sa nám podarilo získať staré horolezecké lano, kladku a stavbárske karabíny. Stačilo už len niekoľko skrutiek na spomínané diery v stene. Vtedy už nič nebránilo tomu aby sme uskutočnili ďalšiu výpravu na Meškov. Táto priepasť nás nezvyčajne priťahovala a tak cestou, každý rozprával svoje očakávania. Po dorazení pred priepasť sme sa prezliekli a začali transportovať materiál do priepasti. Ja som ešte pripravoval očká na zľavovanie a napokon som sa ponáhľal za kamarátmi. Zastavili sme sa až na mieste, kde sme skončili minule a tak som tu pripevnil očko a upevnil kladku.

Mohol sa začať zostup dole ktorý uskutočnil kamarát Martin. My ostatný sme si posadali do radu a pomaly cez kladku sme ho začali spúšťať do neznáma. Asi po desiatich minútach zakričal, že je už na dne a že je to vraj riadna hĺbka. Pripravil som sa teda na zostup aj ja. Medzitým začal Peter zapaľovať dole sviečku a odrazu som po pohľade do hĺbky pocítil akýsi rešpekt. Po dorazení k Martinovi som sa musel najprv ukľudniť. Martin ma upozornil, že chodba síce pokračuje, ale na konci slepo končí. Vedľa nás sa rozprestierala veľká studňa mieriaca do hĺbky. Bolo teda zrejmé, že pokračovanie bude mieriť tam. To bola pre nás ešte väčšia výzva. Situáciu pokračovania som si riadne prezrel s tým, že sa tu ešte toho roku určite vrátim. Začal sa výstup nahor. Nebolo mi všetko jedno zveriť svoj život do rúk troch chalanov, ktorý ma ťahali cez kladku len tak v rukách na hor. Návrat sa však uskutočnil bez komplikácií a s veľkým zážitkom sme sa vrátili domov.

Až týždeň po tom sme sa sem vybrali znova a ešte vo väčšom počte s cieľom pokoriť priepasť. Znova sa opakoval zostup do druhej priepasti. Lenže tento krát nás do priepasti spustili až troch. Po tom ako nám zhodili lano. Tu sme zakrútili ďalšiu skrutku. Lano sme zhodili do čiernej tmi a odhodlal som sa ju preskúmať ako prvý. Hĺbkovo bola asi rovnaká no mohutnosťou sa nedala porovnať. Bola to obrovská studňa a ja som si pripadal ako vedro uviazané na tenkom povrázku. Ručne skonštruovaná sedačka mrazivo vŕzga. Po hodnej chvíli som konečne cítil pevnú zem pod nohami. Dosiahol som dno. Po stene boli rozmiestnené rôzne nápisy, ktoré tu pravdepodobne zanechali prvý prieskumníci. Poobzeral som si teda situáciu na dne. Bolo už však treba myslieť na cestu späť. Traja kamaráti hore ma začali ťahať trhavými pohybmi nahor. Cez kladku ma ťahali hore. Niekedy ma vytiahli naraz až o dva metre hore, aby som následne klesol o jeden a pol metra nižšie. Keďže hore bola klesajúca chodba poťahovali dvaja lano a jeden ho držal. Takto ma ťahali nahor. Nakoniec som sa dostal až nad ústie druhej priepasti. Takou technikov sme spustili a vytiahli ešte troch kamarátov. Keď sme boli všetci na vrchole priepasti (medziposchodí), dali sme pokyn priateľom nad nami, aby nám spustili šnúrku. Na tú sme potom uviazali lano. Našu techniku sme si už dokonale natrénovali a tak už postup nahor nebol tak komplikovaný. Až na netopiere, ktoré do nás miestami nechápavo narážali snažiac sa pochopiť čo tam vlastne robíme. Nakoniec sa úspešne podarilo vytiahnuť aj zvyšok útočného tímu.

Tak prebehol môj prvý zážitok s priepasťou. Síce trochu extrémny, ale naň nikdy nezabudnem. Pri potulkách s priateľmi sme ešte našli priepasť v Čebratia mnohé iné. Na slaši pod Šiprúnom sme sa paradoxne znova zoznámili s jaskyniarmi s Ružomberka. Svoju lezeckú techniku som štandartne zdokonalil a ako riadne evidovaný jaskyniar naďalej objavujem nové jaskyne....

Oznamy

Vitajte na novej stránke OSS Ružomberok. Stránku sme pre Vás aktualizovali, aby bolo jej prezeranie príjemnejšie aj na mobilných zariadeniach.

Partneri

Radi by sme sa poďakovali partnerom nášho klubu, ktorý ho podporujú a aj vďaka nim môžeme rozvíjať jaskyniarsku činnosť v oblasti Ružomberka.

Prečítajte si viac...

Pripojte sa k nám na Facebooku

Štatistiky

Kontaktujte nás

Ak sa Vám páči to čo robíme a radi by ste sa dozvedeli viac, pridali sa k nám pri poznávaní podzemných svetov, prípadne by Vás zájímalo čosi iné, budeme radi, keď nás kedykoľvek kontaktujete!

Kontaktné informácie

© 2016, OSS Ružomberok, webdesign INTELI.SK