Milan z Fatry

Kde bolo, tam bolo, žila od dávna na Slovensku početná trpaslíčia rodinka. Starý otec Múdroš, spolu s otcom Čačkošom dozerali na to, aby deti-trpaslíci chodili po slovenskom pieskovisku a ako poriadni trpaslíci kde sa dá, tam kutali a vykutali dieru alebo rovno tunel. Starý otec Múdroš raz do roka skontroloval, či sa dodržujú doteraz nepísané pravidlá, ktoré rešpektovala väčšina členov rodiny. Našli sa však trúfalejší trpaslíci, ktorí so zabehnutými pravidlami spokojní moc neboli. Preto takýmto jedincom Múdroš s Čačkošom organizačne pomohli vydaním Zásad správania sa na pieskovisku. Takmer všetci trpaslíci so Zásadami súhlasili, ale ako to už v  demokratickej trpaslíčej rodinke býva, vždy sa našiel niekto, komu ani takéto doporučenia nevoňali.

Všetci trpaslíci mali dlhodobú úlohu - snažiť sa vyhrabať čo najväčší tunel, alebo poriadnu dieru. Niektorí sa navyše s obľubou hrali sa na vedúcich pracovníkov, a ako odborní poradcovia rozdávali rady tým trpaslíkom, o ktorých sa domnievali, že sú hlúpejší. Časom tým „hlúpejším“ začalo liezť na nervy, že ich kde-kto chce stále poučovať. Potajomky začali proti odborným poradcom protestovať. Otec rodiny, Veľký Čačkoš, v úsilí nastoliť na pieskovisku poriadok, vydal ďalšie Zásady, kde obrovské pieskovisko rozdelil na viacero oblastí, aby si trpaslíci gazdovali každý na svojom. Trpaslík Kýblik, hnaný predstavou teplého miestečka a úspešnej kariéry si vydobil krásny kútik na slniečku v blízkosti kameňolomu zvaného Suchý piesok. Tam už odjakživa bol kopec krásneho piesku a myslel si, že sa rysuje šanca vyhrabať si tunel ďaleko najdlhší a najväčší než mali ostatní trpaslíci. Určitý čas bol pokoj, ale časom ho prestalo baviť to, že v Suchom piesku sa mu vyhrabaná diera neustále zasýpa, hoci sa do systematického hrabania svojho tuneliska snažil zapojiť viac svojich spolupieskovníkov. Trpaslík, ktorý mal na piesočku kútik vedľa neho, mal viac šťastia. Na pieskovisku sa mu ušiel taký flek, na ktorom mal pol dňa tieň z blízkych kopcov. Piesok bol vlhký a z času na čas sa mu podarilo vyhrabať nejakú dieru. S výsledkami svojho pieskového snaženia bol spokojný a to ležalo v žalúdku kolegovi Kýblikovi zo Suchého piesku. Vyžaloval sa otcovi Čačkošovi, že aj on chce mať vlhký piesok. Ba vo svojej nekonečnej múdrosti oteckovi navrhol, aby mu z titulu svojho postavenia hlavy rodiny pridelil niekde inde aj mokrý piesok. Smola bola tá, že oblasti rozdelené kedysi otcom boli dohodou potvrdené a nikto si s ním svoju oblasť nechcel vymeniť, ba ani si ju rozdeliť. Čačkoš tiež nemal bohvieakej chuti sa so svojimi trpaslíkmi naťahovať o regióny na pieskovisku , a tak ho poslal kade ľahšie.

Kýblik zo Suchého piesku sa teda rozhodol, že vec bude riešiť diplomaticky. Príležitostne pozýval do svojho suchého kútika na pieskovisku starého otca , múdreho Múdroša. Na slnku prehriatom piesočku si Múdroš vyhrieval svoje údy a a už vôbec sa od neho neodhodil, keď ostatné deti z pieskoviska odišli a Kýblik ho potajomky ponúkol z fľaštičky zázračného Gumidžúsu. Popri spoločnej koštovke dobrého šnapsu si Kýbliček vylieval svoje smutné srdiečko nad nedostatkom mokrého piesku vo svojom regióne na pieskovisku. Nuž nečudo, že Múdroš na svojho vnúčika nedal dopustiť a zaslepený jeho rečičkami sa ho zastával aj pred Snehulienkou.

Vnúčik Kýblik potúžený priazňou starkého Múdroša ale stále nevedel, čo má s tým nešťastným suchým pieskom robiť. Chodil po pieskovisku a skúmal, kto z ostatných trpaslíkov má mokrý piesok. Ak takýto braček trpaslík na pieskovisku zrovna nebol, ukájal sa na jeho mokrom piesku hrabaním dier. Do takýchto dier si potom potajomky vodil rôzne návštevy, chválil sa cudzím perím a budoval si na takomto okupovanom území svoj imidž. Po čase tieto jeho praktiky predsa len vyšli na denné svetlo. Susední trpaslíci na pieskovisku ho za to hrešili, pretože oni sa chovali slušne, presne podľa Zásad, ktoré kedysi stanovil ich spoločný otec . Čačkoš si svojho neposlušného Kýblika predvolal druhý raz na koberček. Pohrozil mu svojím prísnym prstom „no-no-no“ a snažil sa vysvetliť mu, že sa nepatrí škodiť ostatným poslušným trpaslíkom a kaziť povesť celej rodiny tým, že on ako jeden nepodarenec neustále porušuje otcom vydané Zásady. A to nemal robiť.

Kýblik, urazený otcovou prísnosťou našiel cestu k starkému Múdrošovi. Starkému sa opäť vyžaloval, že mu otec Čačkoš chce ublížiť a už nechce schvaľovať jeho neposlušné maniere. Starý otec Múdroš práve driemal na slniečku, ako už niekoľko rokov predtým, a vnúčikov nárek ho vyrušil z jeho kľudného rozjímania. Rozladený len pokýval hlavou a poslal nepodareného vnúčika Kýblika ta, odkiaľ prišiel. Vo dverách mu naostatok múdro doporučil, aby si svoje maniere vydiskutoval s ostatnými trpaslíkmi na pieskovisku a snažili sa takto spoločne nájsť východisko. Hlavne aby mal starý otec na slniečku svätý pokoj.

Kýblik sa teda musel vrátiť na spoločné pieskovisko a zazerajúc po ostatných usilovných i menej usilovných trpaslíkoch skúmal, ako by sa dostal ku zdroju mokrého piesku. Ostatní trpaslíci už vedeli , aký je Kýblik podrazák a nikto si s ním nechcel špiniť ruky. Kýblik sa teda rozhodol, že použije ďalší zo svojich diplomatických ťahov a so svojou teóriu túžby po mokrom piesku sa obrátil priamo o audienciu ku Snehulienke. Snehulienka ako najvyššia predstavená Spoločnosti trpaslíkov sa už predtým nechala informovať z nezávislých zdrojov ako sa veci majú. Vyslala svojho poradcu do terénu a ten jej na veľké prekvapenie doniesol, že neposlušného Kýblika viacej trpaslíkov na pieskovisku nemá rado. Ako  najmúdrejšia si uvedomila, že jej Kýblik nestojí za to aby si s ním špinila svoje nežné rúčky. Keď nastal deň Kýblikovej audiencie hneď na začiatku ho v jeho nárekoch zastavila, odcitovala mu dva články zo Zásad správania sa na pieskovisku a tým jej debata s nespokojným Kýblikom skončila .

Starký Múdroš ako pravá ruka Snehulienky  jej diplomatické riešenie zobral na vedomie a pokojne zaujal svoje vyhriate miestečko na slniečku. Opäť zduplikoval Kýblikovi, ale aj niektorým ostatným trpaslíkom aby  hľadali východisko sami medzi sebou. Ostatní trpaslíci prítomní na Kýblikovej audiencii u Snehulienky sa opäť presvedčili, že Kýblik je samoľúby a nepolepšiteľný trpaslík a už dupľom sa s ním nechceli viac o mokrom piesku baviť. A najhoršie na tom všetkom je, že sa o tomto presvedčili aj niektorí jeho spolupieskovníci, jeden po druhom ho opúšťali a podľa jasného vzoru svojho vedúceho trpaslíka sami začali kutať v rôznych častiach pieskoviska, kde zrovna neboli domáci trpaslíci.

Tak Kýblik zostal na Suchom piesku síce nie ešte celkom sám a jeho sny o mori mokrého piesku, riadne dlhých tuneloch a sláve veľkého odborného poradcu sa začali pomaly rozplývať. A keď chcete vedieť ako to s Kýblikom bolo ďalej, sledujte pokračovanie

Trpaslíčích rozprávok. Myslím, že z toho bude dlhší seriál.....

Váš „Milan z Fatry“.

P.S. Prípadná podobnosť s niektorými skutočnými osobami a orgánmi môže a nemusí byť celkom náhodná.

Oznamy

Vitajte na novej stránke OSS Ružomberok. Stránku sme pre Vás aktualizovali, aby bolo jej prezeranie príjemnejšie aj na mobilných zariadeniach.

Partneri

Radi by sme sa poďakovali partnerom nášho klubu, ktorý ho podporujú a aj vďaka nim môžeme rozvíjať jaskyniarsku činnosť v oblasti Ružomberka.

Prečítajte si viac...

Pripojte sa k nám na Facebooku

Štatistiky

Kontaktujte nás

Ak sa Vám páči to čo robíme a radi by ste sa dozvedeli viac, pridali sa k nám pri poznávaní podzemných svetov, prípadne by Vás zájímalo čosi iné, budeme radi, keď nás kedykoľvek kontaktujete!

Kontaktné informácie

© 2016, OSS Ružomberok, webdesign INTELI.SK