Impulzom k naplánovaniu celej akcie bol malý príspevok v knihe návštev na našej stránke speleork.sk, kde nás montanisti z Prahy vyzvali na spoluprácu. Nasledovala nekonečná výmena mailov a napokon sme sa dohodli na termínoch celého turné po slovenských banských dielach.

Mladá dynamická partia sa zišla v piatok, 11. júla 2003 v ranných hodinách na ružomberskej železničnej stanici. Team mal toto zloženie: Miro, Pavol, Marián, Jakub a Luděk. Nastáva zdanlivo nemožná úloha: Ako uložiť toľko materiálu a hlavne ľudí do auta Škoda 120? Napokon sa všetko podarilo. Miro nemohol dýchať, ale zvládol to. Odtiaľ mierime do Liskovej, kde vykladáme nadbytočný materiál. Luděk a Jakub z Prahy sú nabití rôznym materiálom - v ich výbave nechýba čln, laná, lezecký materiál. Po odľahčení auta sa zastavujeme v miestnom obchode, kde dokupujeme zásoby, ku ktorým sa pridá ešte 12 l vína. Majo tvrdí, že je to málo, no viac miesta už jednoducho nemáme.

Konečne štartujeme a mierime na Magurku. Na aute vychádzame na diaľnicu a odbočujeme smerom na staré banské mesto Nemecká Ľupča, ktoré sa dnes volá Partizánska Ľupča. Za dedinou končí civilizácia a pokračujeme 16 km po stúpajúcej asfaltke až do horskej osady Magurka, ktorá administratívne patrí pod spomínanú Partizánsku Ľupču. Hneď po príchode do čarokrásnej horskej osady si všímame zrejmé známky banskej minulosti.

Asfaltka zrazu skončí a pokračuje v minulosti banská a dnes lesná zvážnica, ktorá prakticky kopíruje hornú hranicu lesa vo výške 1300 – 1400 m n. m. Keď niekto z miestnych zbadá našu hromadu materiálu, tak navrhne pokračovať po lesnej zvážnici. Nad jej stavom sme však zalomili rukami. No napokon, po pár desiatkach metrov, sa jej stav zlepší a napokon za pomoci majstrovského riadenia Maja Hrnčiara vyvážame materiál až na prvé haldy, kde rozkladáme „základný“ tábor.

Osada Magurka je stará banícka osada, nachádzajúca sa asi 16 km na S od obce Partizánska Ľupča. Samotné bane sú nad Magurkou na severných svahoch Latiborskej hole v nadmorskej výške 1100 až 1400 m n. m. Prvé správy o ťažbe zlata v tejto oblasti pochádzajú z 13. storočia. Išlo pravdepodobne len o ryžovanie zlata s nánosov potoka Ľupčianka. Na prelome 13. a 14. storočia sa už ťažilo podzemne. Hlavný rozvoj ťažby nastal v 80-tych rokoch 18. storočia. Ťažba sa zvyšovala až do 60-tych rokov 19. storočia, kedy bola Magurka pravdepodobne najväčším ložiskom antimonitu v Európe. Ročne sa ťažilo okolo 20 kg zlata, 80 kg striebra a okolo 90 t antimónu (Sb). Ťažba sa skončila r. 1923.

Ložisko Magurka možno v smere V-Z rozdeliť na niekoľko úsekov: 1. oblasť medzi Dierkovou a Viedenkou, s najväčšou štôlňou Mária 2. Striebornica - okrem antimonitu sa tu nachádza žila so striebronosným tetraedritom 3. hlavné magurské pole so štôlňami Russeger, Kilián, Adolf, František 4. Kapustisko so štôlňami Pillersdorf a Leopold 5. Georgi so štôlňami na podložných žilách 6. Močidlo so štôlňami Ritterstein, Ján a Alois.

Magurské žilné pásmo s dĺžkou asi 4 km bolo ťažené len v strednej časti v dĺžke 1600-2400 m. V západnej a východnej časti sa vykonávali len kutacie práce. Vertikálny rozsah je asi 300 m. Žily sú uložené v granitoidoch (prevažne ďumbiersky biotitický granodiorit a prašivský granit). Migmatity tvoria vložky v granitoidoch. Žilný systém tvoria paralelné žily smeru V-Z. Mocnosť žíl kolíše od niekoľkých cm po 3-4 m, v priemere 0,5 m. Výplň žíl tvorí kremeň, karbonáty a antimonit s pomerne malým zastúpením ďalších sulfidov. Dôležitou zložkou žíl je zlato. Antimonit sa vyskytoval v celej smernej dĺžke žilného pásma. V hlavnom magurskom poli sa ťažila ruda s obsahom až 60% Sb. Najviac zlata bolo v cementačnej zóne do hĺbky 70 m. Textúra žíl je masívna, hrubopáskovaná, nesymetrická, niekedy brekciovitá. V podloží magurského pásma je najmohutnejšia žila Striebornica, ktorej hlavným minerálom je striebronosný tetraedrit (205g Ag/t).

Zahajujeme teda akciu a kompletizujeme výstroj. Na naše veľké prekvapenie tu stretáme Lukáša, so svojou polovičkou nazývanou Miška. Poslali sme mu v predvečer krátku SMS a on prišiel. Obliekame si teda kombinézy a mierime do štôlne Kilián, kde prekopávame dosť zle vyzerajúci zával, asi 30 m od vstupu. To sa napokon podarilo a ako prvý sa odhodlal Lukáš V. a neskôr sme sa odhodlali všetci. Nekonečnou šachtou sme postúpili 300 m. Po starých banských podvaloch sme došli až na prvú križovatku, kde bola chodba totálne zavalená. Pokus prejsť ďalej sa aj napriek hazardnému postupovaniu nevydaril a tak vychádzame von a začíname hľadať ďalšie vchody. Situácia je však taká, že všetky štôlne na tejto lokalite sú buď pre svoj vek vo veľmi zlom technickom stave, alebo sú totálne zavalené. Zistili sme, že otvorené sú ešte štôlne Rudolf Starší a Rosenberger (najspodnejšia odvodňovacia štôlňa), ale problém je v tom, že obidve sú po pätnástich metroch zavalené. Večer rozkladáme tábor a pri ohníku pečieme špekačky a popíjame 12 l vína a nejaké to pivo. Plánujeme ďalší postup. O 23:30 zaliezame do stanov a ideme spať.

Ráno 12.7.2003 vstávame a ideme čakať ďalších účastníkov akcie pred bývalý banský úrad v osade Magurka. Po príchode Petra S. a Petra B. prichádzame do tábora, kde sme sa prezliekli. Potom sme sa spoločne odobrali do štôlne Kilián, kde sme kompletne preskúmali záverečný zával. Ten sme sa pokúšali prejsť. Už sme videli na druhú stranu. Bol tam ďalší zával, ktorý by sa možno poľahky dal prekonať. No potom, ako sa zával pred našimi očami o pár centimetrov pohol, sme to definitívne vzdali.

Vychádzame na povrch a mierime do najspodnejšej štôlne Russegger, kde sme sa pokúšali prekopať cez povrchový závrt nad baňou. Tu sme vykopali 1,5 m hlbokú šachtu a narazili sme na drevenie. Zo sondy vychádzal chladný vzduch. V okolí bane sme našli prilbu z čias SNP a niekoľko nábojníc. Keďže už bolo neskoro, chceli sme pracovisko aspoň zadreviť pre budúce prienikové práce. No akurát v tej chvíli sa zosypala celá bočná stena a celú sondu zasypalo. Definitívne to vzdávame a premiestňujeme sa k autu, kde balíme tábor a mierime do Liskovej. Tu sme si večer prezreli Camberovu sondu a zbežne aj Liskovskú jaskyňu. Večer sme zabehli na pivo a nakoniec sme sa odobrali spať nakoľko ráno nás čakalo skoré vstávanie.

Ráno, 13. 7. 2003 vstávame v Liskovej v jaskyniarskom bivaku. Potom, ako dorazili Miro s Petrom sadáme do auta a mierime do Dúbravy. Našim ďalším cieľom je najvýznamnejšie ložisko antimonitu na Slovensku a najvyššie položený banský závod v bývalom Československu (nadmorská výška 900 - 1400 m n. m.). Míňame Partizánsku Lupču, pričom do nej neodbočíme, ale pokračujeme smerom na Liptovský Mikuláš. Odbočujeme na obec Ľubeľa a naberáme smer Dúbrava.

Dúbrava je obec v strednej časti Liptovskej kotliny pod severnými svahmi Nízkych Tatier vo výške okolo 640 m n. m., 9 km JZ od Liptovského Mikuláša. Vlastné ložisko leží asi 6 km na juh od obce vo výške 900-1400 m n. m. Najstaršia správa o už jestvujúcej Dúbrave je až z r. 1372. Začiatky tunajšieho sídliska spadajú do obdobia krátko po roku 1264. Začiatkom 20. storočia práce v dúbravských baniach majitelia zastavili. Ťažba začala potom ožívať až pred 2. svetovou vojnou, keď začal rásť záujem o antimón. Ťažba skončila z ekonomických dôvodov na začiatku deväťdesiatych rokov.

Celkový pohľad na ložisko Dúbrava A-úsek Dechtárka, B-Vedro, C-Rakytová, D-Predpekelná, E-Matošovec, F-Chabenec, G-Ostredok

Rudné pole má charakter mohutnej rudonosnej zóny asi 700-800 m širokej a asi 4 km dlhej. Vo východnej časti ložiska sú revíry Kamenisté a Píla, centrálnu skupinu tvoria revíry Dechtárka, Rakytová, Predpekelná, Matošovec a Ostredok. Západná skupina žíl sa nachádza v doline Chabenec a Kľačianka. Horniny nízkotatranského plutónu, v ktorých sa rudné žily nachádzajú, boli intenzívne porušené. Rudné žily sú vyvinuté v zónach intenzívnej mylonitizácie. Mocnosti žíl sú veľmi premenlivé, priemerne asi 0,4 m, pričom však rudná zložka tvorí miestami len niekoľkocentimetrové polohy.




Budova Úpravne, Flotačná štôlňa, Výstavba zvážnej na úseku Predpekelná.

Štruktúry žíl sú masívne, pásikované až impregnačné, niekedy brekciovité a kokardovité. Do hĺbky ubúda Sb, pyrit a zlato. Kvalita rudnej výplne je premenlivá, od impregnačných typov s 2-3% Sb až do liatych typov rudy. Obsahy Au sú 1 až 2,8g/t. Ložisko je otvorené úvodnými horizontálnymi banskými dielami. Medzi najdôležitejšie patria štôlne Samuel, Svätopluk, Flotačná, Stredná, Ignác a Rakytová. Tu sme najprv hľadali bane v Hornom Pekle (prevádzka Predpekelná). Túto lokalitu som už navštívil v roku 1999 a vedel som dosť dobre, kde sú otvorené vstupy do podzemia. Bohužiaľ, okrem jednej hnusne vyzerajúcej stariny, ktorú sme preskúmali do dĺžky 50 m sme už nič nenašli. Všetko na tejto úrovni je už umelo zasypané. Schádzame nižšie a pod cestou blízko bývalého sociálneho domu (dnes to prerábajú pravdepodobne na hotel) nachádzame odvodňovaciu štôlňu a tak sme zišli na úsek Dechtárka.

Tu sme prenikli do štôlne Dechtárka, v ktorej sme pri neustálom prieskume strávili cez 6 hodín. A to sme nezašli ani na koniec. Je to obrovský labyrint chodieb pretkaný koľajnicami a hlbokými ventilačnými šachtami hlbokými miestami aj 250 m. V štôlni sme zdolali dve vetracie šachty, pričom v jednej sú vo výške 50 m zaklinené dva nebezpečne vyzerajúce vozíky. Ďalšiu sme zdolali šachtu pri konci štôlne - tá dosahuje 145 m a má 32 poschodí. Dá sa s ňou vystúpiť na prevádzku Motošovec neďaleko úseku Pedpekelná. V štôlňach je všetko tak, ako to tu nechali baníci pred 10 rokmi, okrem toho čo sa vynieslo pri likvidácii v 90. rokoch. Celú sieť chodieb sme expedične zamerali v dĺžke 11 km. Na konci štôlne sme našli starý banský vozík, ktorý sme uviedli do funkčného stavu. Nahodili sme ho na koľajnice a poriadne roztlačili. Drevené podvaly praskali a výhybky prašťali. Chodbou s dĺžkou 3,5 km sme za pol hodinu vyfárali až pred baňu. Pred vchodom sme sa prezliekli a odchádzame do Ružomberka. Naši českí priatelia odchádzajú pozrieť štôlne na východ Slovenska na Dubník a my mierime plní zážitkov domov.

Týždeň sme o našich kolegoch nič nepočuli. Ozvali sa až 21. 7. 2003. Zohnali sme teda auto a vyrazili z Ružomberka. Stretávame sa v Dúbrave a mierime na prevádzku Predpekelná. Tu sme vošli do štôlne pod cestou neďaleko spomínanej sociálnej budovy. Túto baňu sme zmapovali v dĺžke asi 1,5 km. Jedná sa odvodňovaciu prieskumnú štôlňu. Pozor! Je plná zle vyzerajúcich závalov. Nakoľko pokračovanie štôlne bolo ďalej zavalené, odobrali sme sa dole na úsek Dechtárka. Tu sme vošli do rovnomennej štôlne. Prezerali sme tu odbočky, ktoré sme nestihli prejsť na minulej akcii. Nakoniec sme tak, ako minule vyšli na banskom vozíku až pred baňu. Všetko bolo v poriadku, až na to, že neďaleko od vstupu išiel okolo na svojom naleštenom aute riaditeľ Rudných baní, š. p. Na naše veľké počudovanie, bane (ako nás informoval) ešte stále fungujú. Ďaleko od civilizácie a od Bratislavy tu zabudli posledných 10 zamestnancov, ktorí sa starajú o likvidáciu a stráženie zastaralého vozového parku.

Riaditeľ (zrejme občan Liptovského Mikuláša) zjavne nemal pre našu návštevu tejto lokality pochopenie, no nakoniec sme to v pokoji urovnali. Spomínal, že tu už nechce vidieť žiadnych Ružomberčanov. Takže kto nieje z Ružomberka kľudne môže.... Rýchlo sme zbalili veci a mierime do Liskovej, kde sme pobalili veci ktoré tu boli uskladnené a potom nasledovala už len rozlúčka s našimi českými priateľmi, ktorí si to namierili naspäť do Prahy.

Je skutočne veľká škoda, že po banskom zákone z roku 1985 sa všetky tieto bane likvidujú a zavaľujú. Na realizácii tohto zničujúceho plánu sa určite podieľa spomínaných 10 zamestnancov. Viac-menej sa šachty konzervujú do budúcnosti a niektoré sa nechávajú schátrať. Je veľmi nepravdepodobné , že by sa ťažba v najbližšom období obnovila.

Môžeme však skonštatovať, že je to nádherné dlhoročné dielo a kľudne ho možno považovať za technickú pamiatku. Bohužiaľ, ľudia ju pravdepodobne ocenia až vtedy, keď bude úplné zničená.

Oznamy

Vitajte na novej stránke OSS Ružomberok. Stránku sme pre Vás aktualizovali, aby bolo jej prezeranie príjemnejšie aj na mobilných zariadeniach.

Partneri

Radi by sme sa poďakovali partnerom nášho klubu, ktorý ho podporujú a aj vďaka nim môžeme rozvíjať jaskyniarsku činnosť v oblasti Ružomberka.

Prečítajte si viac...

Pripojte sa k nám na Facebooku

Štatistiky

Kontaktujte nás

Ak sa Vám páči to čo robíme a radi by ste sa dozvedeli viac, pridali sa k nám pri poznávaní podzemných svetov, prípadne by Vás zájímalo čosi iné, budeme radi, keď nás kedykoľvek kontaktujete!

Kontaktné informácie

© 2016, OSS Ružomberok, webdesign INTELI.SK