(Miroslav Jurečka - Oblastná speleologická skupina Ružomberok)

Pri našich potulkách po prírode Liptova sme neraz pri hľadaní dier blúdili terénom. Objavovali sme dávno objavené diery v skalách, ktoré sme často hľadali po lesných chodníkoch. Tieto lesné chodníky zdanlivo viedli odnikadiaľ nikam. Nečudo, že naša záľuba si postupne vyžiadala potrebu GPS navigácie v teréne. Prvé jaskyne a zaujímavosti sme zamerali GPS už niekedy v roku 2001. Práve vtedy vznikla potreba nakresliť nielen mapu podzemia, ale aj mapu okolia povrchu jaskyne.

Prvé navigácie mali v sebe len schématickú mapu, ale priniesli do jaskyniarstva a turistiky dovtedy nevídanú a zásadnú vec. Konečne sme v reálnom čase videli, kde sa nachádzame a podľa predpripravenej trasy sme sa vedeli vydať správnym smerom bez bezcieľneho blúdenia. Napomohli tomu aj prvé verejné ortomapy, ktoré boli dovtedy často tajným a nedostupným vojenským materiálom. Postupne prišli ďalšie a presnejšie prístroje, ktoré v sebe obsahovali aj prvé vektorizované mapy. V roku 2008 sa objavujú prvé dotykové GPS. Ich mapové podklady boli na tú dobu už pomerne presné, no nebol problém zablúdiť pre nepresnosť dát v mape aj na turistickom chodníku. Dáta v mape sa nedali zmeniť, boli licenčne uzavreté a tak bolo treba v teréne neustále improvizovať. 

Keď som písal v roku 2008 článok o nových objavoch v jaskyni na Hučiakoch, bolo veľmi ťažké popísať polohu jaskýň v zložitom a členitom teréne. Hľadal som teda mapu, do ktorej by som prehľadne všetky jaskyne a okolité krasové javy zakreslil. Na moje prekvapenie som zistil, že všetky mapy sú komerčne licencované (na neziskovú publikačnú a akademickú prácu nepoužiteľné) a voľná mapa, do ktorej by som bez problémov licencií zakreslil terén a jaskyne v praxi neexistuje. Tak ako mnoho článkov v Spravodaji SSS, mal aj tento článok bez mapy popisovaných krasových javov len chabú lokalizačnú hodnotu. Niekedy vtedy som začal túto vec veľmi vážne riešiť. Mnohé jaskyne sme vôbec nevedeli po čase nájsť a museli sme ich objavovať znova a znova. Postupom času vznikla v SMOPaJ unikátna zbierka zoznamu jaskýň, v ktorom existovali len nekonečné odkazy na články, ktoré ich popisujú podľa dobovej kartografie v literatúre. Tento zoznam vytvoril kolektív autorov, ktorý si s ním dali neskutočne mravčeniu prácu. Čerpá z jaskyniarskej literatúry, technických denníkov, identifikačných kariet, tlačovín, písomností z dokumentačných fondov SMOPaJ, z webových stránok oblastných skupín a klubov SSS. Články z jaskyniarskej literatúry sú neraz staré, tridsať, štyridsať a dokonca aj päťdesiat rokov.

Mapa Ružomberka a okolia z roku 1850

Mapa Ružomberka a okolia z roku 1850

Práve tu sme boli konfrontovaní so skutočnosťou, že rôzne geocaching služby voľne dostupné na internete mali lepší lokalizačný systém krasových javov ako miestni jaskyniari. Existuje síce voľne dostupný zoznam jaskýň, ale samotná poloha jaskyne je často neznáma či nedostatočne opísaná. Okrem toho opis polohy najmä v starších materiáloch už nezodpovedá skutočnosti. Lúka medzičasom vysadená stromami, chodník ktorý už neexistuje. Mnohé polohy jaskýň, ktoré boli nájdené v poslednom desaťročí sa museli znovu objavovať. Pre zmenený terén bolo častokrát náročné nenápadný portál podľa popisu nájsť a často prebehlo aj niekoľko akcií, kým sa ho podarilo skutočne objaviť. Vplyvom klimatických zmien došlo k zosuvom pôdy, les vyhorel alebo podľahol rozsiahlej neprekonateľnej kalamite. Terén sa v tom prípade mení na nepoznanie. V chránených územiach, kde sa jaskyne často nachádzajú, sa takáto nepriechodná kalamita nelikviduje z dôvodu ochrany a prirodzeného vývoja. Toto často spôsobuje neustále meniacu trasu prístupu. V jaskyniarskej literatúre a v zozname jaskýň sa nachádzajú stovky jaskýň o veľkosti od troch do päťdesiatich metrov bez relevantného popisu. Nikto nevie, kde sa tieto jaskyne reálne nachádzajú a či vôbec existujú. Doba, keď boli jaskyne „tajné“ a v histórii často vypĺňali vojenské strategické objekty, je dávno za nami. V dnešnej technickej dobe, ešte donedávna plnej neuveriteľnej konvenčnej vojenskej techniky, už takáto možnosť odpadá. S napätím som čítal mapovacie dobrodružstvá Jána Volka Starohorského. Sám a za pomoci svojich študentov, bez družíc, leteckých ortofoto podkladov, GPS a dronov prešiel každý hrebeň a dolinu, v ktorej prevrátil takmer každý kameň. Toto mapovanie prebehlo pred takmer sto rokmi. Pri tomto mapovaní mu údajne armáda zakázala zakresliť do jeho komplexnej geologickej mapy Liptova kras Hučiakov pod Salatínom v Ludrovskej doline len preto, že jaskyne v ňom boli v tej dobe vedené ako vojenské objekty špeciálneho určenia. Dnes sú všetky jaskyne (o ktorých štát vie) chránené a majú najprísnejší štatút ochrany, ktorý často zabraňuje ich totálnemu zničeniu. Paradoxne ich neohrozujú okoloidúci ľudia, ale rôzne okolité faktory zmeny terénu. Dostávajú sa často aj do dráhy dnešnej modernej a nešetrnej výstavby lesných zvážnic drevospracujúceho priemyslu. Lesný traktor dnes nepotrebuje ani cestu. Ide cez les a zabára sa do terénu. Ľahko môže takto dôjsť ich totálnemu zničeniu. Tieto zvážnice často netušene križujú nenápadné vchody do bezvýznamných dier, ktoré sa možno v budúcnosti otvoria cestu do veľkých jaskynných systémov.

Tieto dôvody a samozrejme aj potreba ich komplexného výskumu a ochrany, si vyžaduje v dnešnej dobe poznať, kde sa tieto jaskyne v teréne nachádzajú. Slovensko je celé pokryté kompletnou škálou vrstiev dát. Na konferencii ITAPA 2016 predstavili budúci Register priestorových informácií (https://rpi.gov.sk/), jeden zo štyroch základných registrov štátu. Priestorové informácie sú údaje o objektoch, ktoré sa v minulosti zhromažďovali prevažne v papierovej forme. Denne vzniká množstvo údajov, ako sú napríklad polohopisy, výškopisy, vlastnícke práva, enviroinformácie, dopravné siete či geologické záznamy. Keďže pochádzajú z rôznych zdrojov, často majú rôznu kvalitu a aktuálnosť. Štát už avizoval, že by sa to teraz malo zmeniť a dáta by sa mali zrejme objaviť v už spomínanom Registri priestorových informácií.

V roku 2010 sa realizoval projekt pod patronátom štátnej ochrany prírody a v krátkom časovom období sa zameriavali niektoré jaskyne pomocou GPS prístrojov do špecializovanej databázy s názvom Speleo K. Zoznam polohy jaskýň je však pre bežného jaskyniara bohužiaľ nedostupný. Celá filozofia projektu je uzavretá, čo znemožňuje ich reálnu aktualizáciu a možnosť overiť platnosť nameraných dát. Podľa ústnych informácii od jaskyniarov, ktorý tento projekt zameriavania realizovali, zoznam obsahuje súradnice jaskyne, jej popis a fotografickú dokumentáciu. Len málokto si pri tomto projekte uvedomil, že súradnicové údaje, namerané za pomoci GPS, sú síce napohľad užitočné, ale v zložitom horskom a skalnatom teréne úplne nepoužiteľné. Ak pevná súradnica odkazuje na miesto, na ktoré sa nevieme v teréne dostať, je nepoužiteľná. Jaskyne sa často nachádzajú na nedostupných skalných radoch a tak informácia o prístupe k jaskyni má neoceniteľnú hodnotu. Prieskumníkovi budú namerané koordináty mnohých jaskýň úplne nanič a budú nepoužiteľné aj keď pozná ich výškový profil. Okrem toho jaskyne sú cez leto v hustom poraste kosodreviny bez presekaného chodníka úplne nedostupné. V skalnom teréne niekedy koordináty dovedú jaskyniara na vrchol skaly. Často neodhalia prístup k jaskyni cez stredový sutinový svah a ľavý skalný rad skál, ktoré ho privedú k nenápadnému portálu v masíve kolmej skaly s výškou stoviek metrov. Aby mali takéto zemepisné koordináty geografickú hodnotu, pri lokalizácii jaskyne je nevyhnutné uviesť aj spôsob možnosti prístupu k jej vstupnému portálu. Je teda potrebné, popri zameraní polohy vstupu do jaskyne, zakresľovať do mapy aj dáta o prístupe k jaskyni. V takejto mape by sme okrem jaskýň mali spraviť aj schému prístupového chodníka, databázu vyvieračiek, skalného masívu, vodných tokov a ich ponorov. Naše zameriavanie ukázalo, že až po takejto komplexnej analýze povrchu môžeme logicky objaviť ďalšie jaskyne.

Keďže štátna databáza je radovému speleológovi uzavretá, nezostáva nič iné, ako si vytvoriť vlastnú súkromnú databázu. Keďže okolitý terén pozná najlepšie miestny speleológ, má takáto databáza vyššiu aktuálnu a výpovednú hodnotu. Je len na ňom, či a v akom rozsahu tieto dáta sprístupní ostatným. O tom, že takéto súkromné databázy existujú potvrdzujú dáta jaskýň okolia Bratislavy, Plaveckého podhradia (http://plavecke-podhradie.oma.sk/priroda/jaskyna), Trnavy, Strážovských vrchov (http://mojtin.oma.sk/priroda/jaskyna), Banskej Bystrice, Muránskej planiny a Slovenského krasu. Takáto súkromná databáza by určite nemala konkurovať štátnemu zoznamu. Naopak mala by ho vylepšovať a byť zdrojom pre ďalšie namerané dáta. Je len na škodu veci, že k štátnej databáze nemajú autorizovaný prístup aj jaskyniari, ktorí by ju pod odborným vedením neustále aktualizovali.
Dnešné GPS zariadenia, určené pre nekomerčné využitie (hlavne na turistiku), už nie sú lacné čínske hračky, ktoré majú, podobne ako prvé mobilné zariadenia využívajúce lokalizáciu, odchýlku 20 metrov. Po správnom nastavení a kalibrovaní polohy dokážu turistické navigácie Garmin dosahovať slušné presnosti. Zariadenia disponujú rôznym typom a kombinácie navigácie začínajúc GPS americkým (NAVSTAR), ruským (GLONASS), indickým (IRNSS), čínskym (BeiDou-2) a končiac európskym (Galileo). Zariadenia obsahujú aj doladenie cez systém WAAS/EGNOS (European Geostationary Navigation Overlay System). Takéto zariadenie dokáže zameriavať objekty v teréne s vysokou presnosťou. Pri spriemerovaní polohy ešte presnejšie, čo pre naše potreby zameriavania portálov jaskýň plnohodnotne postačuje. Navigácia Garmin, ktorá nám toto všetko zabezpečí je už cenovo dostupná. Používané GPS navigácie je možné zakúpiť aj v internetových bazároch za priaznivé ceny, ktoré si v dnešnej dobe prakticky môže dovoliť každý jaskyniar alebo turista.

Pred desiatimi až pätnástimi rokmi by si takýto online projekt málokto vedel predstaviť. Niektorí zástupcovia staršej generácie si verejnú digitalizáciu terénu nevedia v praxi ani predstaviť. Pritom niektorí jaskyniari nemajú problém vyvesiť na web aj online digitálnu mapu podzemia jaskyne alebo zverejniť knižne celý atlas jaskyne. Nemôžeme sa tváriť, že sa nás to netýka a jednoducho nebudeme robiť to, čo už celé roky robia státisíce ľudí na celom svete. Žijeme v dobe ďalšej informačnej revolúcie. Revolúcie, kde zhromaždené dáta majú svoju databázovú hodnotu a tú musíme vedieť rozumne a komplexne využiť.

GPS navigácia Garmin-Oregon-700-750-750t

GPS navigácia Garmin-Oregon-700-750-750t

Takéto uvažovanie naráža často na nepochopenie. Možno vám dnešná doba a informačná technika pripadá výnimočná a niečím zvláštna. Možno už technika prekročila tú hranicu, za ktorú nikdy ísť nemala, pretože to bude koniec takého sveta, aký poznáme. Odpoveď znie: Áno aj Nie. Dnešná doba nie je nijak výnimočná. To, čo zažívame, zažívali aj naši predkovia. A nie je to tak dávno. Na konci osemdesiatych rokov sa čitateľ VTM tak rozčuľoval nad pozornosťou, venovanou počítačom, že napísal do redakcie o tom, aká je mladá generácia: „nevie derivovať, integrovať, nevie spočítať trojbodový súbeh superhetu. Vie len fajčiť, predčasne robiť deti a hrať sa na počítačoch. Pred desiatimi rokmi sa čitateľ amatérskeho rádia sťažoval, že redakcia dáva veľký priestor mikroprocesorom. Podľa neho to bola pominuteľná móda, ktorá opadne a svet sa zase vráti k poctivým tranzistorom a hradlám. Nikto súdny by totiž mikroprocesor nepoužil na niečo skutočne dôležité.

V dnešnej dobe dostupností informácii a moderného výskumu by sme očakávali, že logicky vznikne nejaká spoločná nadvrstva otvorenej mapy, do ktorej by každá jaskyniarska skupina zapisovala koordináty jaskýň. Každý turista alebo okoloidúci by mohol zaznačiť novú náhodne nájdenú jaskyňu, alebo prepadlinu, ktorú by sme mohli následne preskúmať. Komplexne by sa digitalizovali aj tony papierových technických denníkov a identifikačných kariet, v ktorých by sa jednoduchšie vyhľadávali informácie. Vytvorilo by sa súborné dielo, ktoré by poskytovalo údaje k výskumu ďaleko do budúcnosti. Pekným príkladom je verejné mapovanie starých banských diel Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) na adrese http://mapserver.geology.sk/sbd . Tento server umožňuje zapnúť dokonca aj vrstvu línie banských chodieb vzhľadom k povrchu. Nemenej zaujímavý je aj spoločný projekt geodetov, projektantov a stavbárov pod názvom GPS team. K nemu je možné voľne pristupovať na adrese http://cmaps.gpsteam.eu/. Záujemca o prieskum terénu si môže navoliť s pestrej palety kartografických materiálov a vrstiev, ktoré prekryje ľubovoľnou ortomapou.
Pre dobrovoľných jaskyniarov v súčasnej dobe oficiálne neexistuje žiadny dostupný a otvorený nástroj, ktorým by mohol v teréne objavené jaskyne zameriavať, digitalizovať ich polohu v priestore a na povrchu a automaticky ich databázovo zaraďovať do súborných celkov. Preto som pre naše potreby musel hľadať špecifickú alternatívu.

Mapa línií starých banských chodieb

Mapa línií starých banských chodieb

Mapa Cmap.GpsTeam.eu a vrstva poľovníckych chodníkov Národného lesníckeho centra v Demänovskej doline

Mapa Cmap.GpsTeam.eu a vrstva poľovníckych chodníkov Národného lesníckeho centra v Demänovskej doline

Hľadal som teda projekt, kde by sme zakreslili všetky naše jaskyne digitálne tak, aby už nemal nikto nikdy problém lokalitu opätovne navštíviť, objaviť ďalšie jaskyne a komplexne tak spojiť do jedného výskumného celku.

Požiadavky na projekt boli:

  1. aby ho vedel každý ovládať a kedykoľvek nový objekt dokázal zaznačiť do mapy,
  2. aby sa dal nahrať do GPS navigácie, kde by sa generoval rendering na dennej báze,
  3. aby neustále prebiehal vývoj a mohla byť do neho zapojená široká komunita ľudí,
  4. aby databáza jaskýň a zakreslenie nameraných dát bola na neziskovej báze

V celosvetovom, ako i slovenskom priestore existuje niekoľko mapových systémov. Väčšina z nich má nedostatky, ktoré sťažujú alebo znemožňujú ich použitie v akademickom prostredí:

  1. dáta aj softvér majú proprietárnu licenciu,
  2. je problematické zanášať zmeny do dát,
  3. rozsah typov možných objektov v dátach je veľmi úzky,
  4. je problematické vytvárať prispôsobené vizualizácie a exporty.

Tieto požiadavky plne spĺňal slovenský projekt Freemap, ktorý je priamo naviazaný na celosvetový systém OpenStreetMap. Do tohto systému sú zakreslené aj jaskyne v Českej republike, na Morave, Poľsku a Maďarsku. Projekt OpenStreetMap zastrešuje OpenStreetMap Foundation so sídlom v Spojenom kráľovstve, ktorá vznikla v roku 2006. Organizácia zabezpečuje prevádzku serverov. História projektu siaha do roku 2004. Od toho času má celosvetovo registrovaných viac ako 500 000 používateľov, z ktorých 10% pravidelne prispieva k tvorbe mapových dát. Systém pôvodne slúžil a dodnes sa primárne požíva na podrobnú digitalizáciu máp Francúzska ako aj Belgicka. Postupne sa rozšíril do celého sveta. Pri pohľade na dnešnú mapu si treba uvedomiť, že ešte v roku 2007 bolo mapovanie Slovenska robené od čistej nuly a bol to úplne čistý nepopísaný list papiera.

OpenStreetMAP - Liptov

OpenStreetMAP - Liptov

 

Projekt od vtedy prešiel mnohými exportami satelitu Landsat, Katastrálneho úradu, SRTM (výškové profily pre vrstevnice), Slovenská správa ciest, Kataster SR, SHMÚ, Národné lesnícke centrum, Štatistický úrad SR, mapové ikony SJJB a iné. Na Slovensku je niekoľko datasetov, ktoré sú naimportované do databázy. Najväčšie sú údaje o obciach zo Štatistického úradu SR, vrstva Wikipédie a údaje zo Štátnej ochrany prírody (národne parky, rezervácie, ochranné pásma a iné environmentálne informácie).

 

Mapovanie - Salatín - NízkeTatry - komplexná mapa

Mapovanie - Salatín - NízkeTatry - komplexná mapa

Používanie iných ortofoto podkladov (napr. známych Google.com, mapy.atlas.sk, alebo Mapy.cz) nie je z licenčných dôvodov možné a neumožňujú ich používanie pri vytváraní mapy OpenStreetMap. Taktiež sú tieto mapy sú často nepresné (napríklad obsahujú zámerné chyby, podľa ktorých sa dá ľahko identifikovať kópia). Preto je najlepšie vytvárať mapy podľa reality v oblasti, ktorú užívateľ pozná. K dispozícií je aktuálne ortofotografický podklad Bing a Mbox. Ak prispievateľ vlastní GPS prístroj, môže vytvárať mapu aj na „miestach, kde žijú draci“. Stačí zaznamenať trasu po rôznych uliciach, vizualizovať ich na (prázdnej) mape, obkresliť cesty a zaznačiť ich kvalitu a názvy.
Je nutné povedať, že výsledkom práce jednotlivých "mapperov" nie je grafická mapa, ako ju mnohí poznajú v papierovej či elektronickej podobe. Výsledkom sú len dáta (informácie) o jednotlivých objektoch (cesty, chodníky, budovy a pod.) a vzťahoch medzi nimi (napr. turistický chodník je tvorený viacerými lesnými či asfaltovými cestami a pod). Všetky tieto informácie sú uložené v jednej obrovskej databáze na serveroch projektu OSM. Mapa je slobodná v zmysle licencie Creative commons Attribution-Share Alike 2.0 Generic. Licencia umožňuje použitie dát (kopírovať a upravovať dáta) pri dodržaní dvoch podmienok: označiť zdroj dát a licencovať upravené alebo kopírované dáta pod rovnakou alebo podobnou licenciou. Rovnaká licencia je používaná aj na projekt Wikipédia. Predseda predstavenstva občianskeho združenia Freemap Ing. Jozef Vince a predseda KST Peter Perhala podpísali 29. júla 2011 Dohodu o spolupráci, ktorej cieľom je obojstranne prispieť k zvýšeniu záujmu verejnosti o turistiku poskytovaním kompletných a aktuálnych mapových podkladov pre turistickú verejnosť. Oficiálnu Freemap mapu Klubu slovenských turistov preto nájdete priamo vloženú na stránke webu KST a na internetovom linku http://mapy.kst.sk/.

Členovia jaskyniarskej skupiny v Ružomberku digitalizujú do OSM povrch Liptova tri roky. Ich snaha bola podporená aj komplexným mapovaním terénu, stoviek kilometrov poľovníckych a lesných chodníkov, vyvieračiek, ponorov, skalných masívov, prepadlín a závrtov. Vzniklo tak komplexné, voľne dostupné dielo, ktoré doteraz takto len málokto zosumarizoval. Aj preto máme na Liptove ku koncu roka 2016 za pomerne krátke časové obdobie, popri terénnych informáciách, zameraných aj 324 jaskýň a ich počet pri výskume a prieskume stále narastá.
Celkovo bolo doteraz komunitou turistov a jaskyniarov do tohto projektu na území SR zameraných:

Adresa slovenského projektu Freemap je http://www.freemap.sk 
Adresa celosvetovej mapy projektu OSM je http://www.openstreetmap.org 

Projekt OMA.sk - databáza jaskýň na Liptove

Projekt OMA.sk - databáza jaskýň na Liptove

Dáta freemapSKtopo môžeme jednoducho nahrať aj do GPS navigácie . Mapa je určená pre navigačné zariadenia značky Garmin. Jedná sa o turisticko-cyklistickú mapu vytvorenú z dát projektu OpenStreetMap. Použité vrstevnice sú z projektu SRTM. Aktuálna mapa, ktorej aktualizácie sa dajú denne stiahnuť, je na: http://download.freemap.sk/garmin. Treba postupovať podľa priloženého návodu. Nejde o žiadnu zložitú operáciu. Obyčajne pre väčšinu zariadení je potrebne stiahnuť súbor FreemapSKtopo.gmapsupp.zip. Ten treba rozbaliť v počítači a cez USB port prekopírovať do hlavného adresára zariadenia.

Nástroje a software, ktorými sa dáta zakresľujú do máp OSM.org, môžeme rozdeliť na webové a softwarové. Editovanie mapy, pridávanie nových ulíc, alebo bodov záujmu je veľmi jednoduché. Na editovanie slúži niekoľko programov (stačí si vybrať jeden z nich):

  1. Online iD - je napísaný v JavaSript-e, stačí Vám web prehliadač
  2. Online Potlatch - flash aplikácia do web prehliadača
  3. Offline Merkaartor
  4. JOSM - Odporúčam použiť tento program

Počítačový program JOSM

Je to multiplatformová aplikácia v jazyku Java na nainštalovanie do vášho počítača. Dá sa teda používať vo všetkých bežných operačných systémoch Windows, MAC a LINUX (Debian, Ubuntu, Mint). Na stiahnutie tu: https://josm.openstreetmap.de. Program má širokú podporu a komunitu. Aktualizácie testovacích verzií sú aktualizované niekoľkokrát denne a ostrá (latest) verzia vychádza raz za pár dní. Popis a návod na obsluhu programu by zabral samostatný blog, čo nie je účelom tohto článku. Vo všeobecnosti v teréne zapisujeme zemepisne body do mapy. Po ukončení akcie uložíme prejdenú trasu a stiahneme namerané dáta (vo formáte *.GPX) z GPS zariadenia do počítača. Trasa a body (napr. jaskyne) majú samostatný súbor.

Mapa v GPS navigácii Garmin-Závrty v Machnatom pod Salatínom

Mapa v GPS navigácii Garmin-Závrty v Machnatom pod Salatínom

Mapa v GPS navigacii Garmin-Dierova pri Vlkolinci

Mapa v GPS navigacii Garmin-Dierova pri Vlkolinci

Napríklad:

  1. Trasa_Bukovec 10-12-2016.gpx
  2. Zemepisné body_10-DEC-16.gpx

Takto stiahnuté súbory otvoríme v nainštalovanom programe JOSM. Cez tretiu ikonu zľava v nástrojovej lište (alebo klávesová skratka CTRL+SHIFT+DOWN (šípka dole) ) označíme územie ktoré chceme upraviť. Označíme iba územie, ktoré potrebujeme. Väčšie územia o rozlohe okresov sa naraz sťahovať nedajú a v prípade potreby ich sťahujeme po častiach. Po stiahnutí údajovej vrstvy môžeme vkladať dáta podľa tagov v hornej nástrojovej lište. Program má podobne ako Therion (program na mapovanie podzemia) mnoho predvolených tagov a stovky ďalších, ktoré nájdeme na http://wiki.openstreetmap.org/wiki/Cs:Značka Dáta vkladáme opatrne a to tak, aby sme nepoškodili ostatné vložené dáta. Po ukončení a zakreslení dát, treba previesť nahratie dát na server. Cez štvrtú ikonu zľava v nástrojovej lište (alebo klávesová skratka CTRL+SHIFT+UP (šípka hore).

JOSM - pohľad do mapového editora

JOSM - pohľad do mapového editora

Dáta sa vyrenderujú v OpenStreetMap.org vo formáte 2D takmer okamžite alebo do pár desiatok minút. Na Freemap.sk (mapa v 3D) sa dáta uzatvárajú k polnoci daného dňa. Následne sa v noci renderujú na serveroch v Bratislave a k obedu nasledujúceho dňa sa zobrazia na mape. Cesty, chodníky, potoky a iné líniové objekty sa renderujú priebežne. POI body, ako napr. jaskyne sa pre zložitejšie rozloženie v mape renderujú zhruba raz mesačne.
Článok v krátkosti predstavil projekt OpenStreetMap a Freemap, ako naozaj voľne dostupnú, a slobodnú wiki mapu sveta. Načrtol dôvody jeho vzniku, históriu, základy fungovania a použitie v praxi. Predstavil mapu ako sieť, ktorá je vizualizovaná niekoľkými spôsobmi. Článok tiež v krátkosti ukázal možné nadstavby nad základnú mapu a poukázal na možnosti využitia v jaskyniarskom výskume a s tým súvisiacich problémoch pri navigácii v teréne.

Literatúra:

  1. BELLA, P. - HLAVÁČOVÁ, I. - HOLÚBEK, P., 2014: . Zoznam jaskýň Slovenskej republiky (Zoznam jaskýň k 31.12. 2014), SMOPaJ, SSJ, SSS, Lipt. Mikuláš,
  2. Freemap Slovakia Wiki http://wiki.freemap.sk/
  3. Mapy Habsburskej ríše http://mapire.eu/en/
  4. OpenStreetMap – slobodná wiki mapa sveta http://www.posterus.sk/?p=8168
  5. P. Gažík: Geografický informačný systém a dokumentácia jaskýň / Geographical information system and documentation of caves, Aragonit 14/2, 2009
  6. ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY SLOVENSKEJ REPUBLIKY, VÝROČNÁ SPRÁVA ZA ROK 2008, Počítačová evidencia jaskýň na Slovensku, strana 28.
  7. Register a zoznam jaskýň k 31.12.2014 – SMOPaJ - http://www.sss.sk/index.php/cinnost-sss/83-novinky/732-register-a-zoznam-jaskyn-k-31-12-2014-smopaj
  8. WikiProject Slovakia http://wiki.openstreetmap.org/wiki/WikiProject_Slovakia

 

Oznamy

Vitajte na novej stránke OSS Ružomberok. Stránku sme pre Vás aktualizovali, aby bolo jej prezeranie príjemnejšie aj na mobilných zariadeniach.

Partneri

Radi by sme sa poďakovali partnerom nášho klubu, ktorý ho podporujú a aj vďaka nim môžeme rozvíjať jaskyniarsku činnosť v oblasti Ružomberka.

Prečítajte si viac...

Pripojte sa k nám na Facebooku

Štatistiky

Kontaktujte nás

Ak sa Vám páči to čo robíme a radi by ste sa dozvedeli viac, pridali sa k nám pri poznávaní podzemných svetov, prípadne by Vás zájímalo čosi iné, budeme radi, keď nás kedykoľvek kontaktujete!

Kontaktné informácie

© 2016, OSS Ružomberok, webdesign INTELI.SK