Oblastná speleologická skupina Ružomberok - Speleoklub Rokoš - OS Tribeč
(26.2. - 2.3.2003)

Celej akcii predchádzala jesenná návšteva spriateleného speleoklubu Rokoš v Liskovskej jaskyni. Po nekonečnej mailovej korešpondencii s Jozefom Jančom sme sa snažili na nič nezabudnúť a napokon zorganizovať výjazd smerom na Moravu. Povodne malo ísť viacero ľudí. Svoju účasť na poslednú chvíľu odvolal Lukáš Vlček, ktorý sa práve vrátil z Venezuely. Nakoniec nešla ani Linda Hipmanová pre svoje neodkladné školské povinnosti. Marianka Jagerčíková nakoniec dostala chrípku a tak sme vyrazili z Ružomberka len traja, s tým, že v Brne sa pridá Juraj Šurka zo Žarnovice. Miro sa vybral aj napriek tomu, že ho práve čerstvo vyrazili zo skúšky. Pribalili sme teda skriptá s Pedagogickej didaktiky. Na stanici v Ružomberku pribudli ďalší dvaja čerstvý objavitelia Camberovej sondy - Pavol Jurečka a Peter Sliačan. Naša cesta sa začala nastúpením do autobusu 26.2. 2003 o 12:00 v Ružomberku.

Konečne sme dorazili po šiestich hodinách do Brna. Tam sme sa stretli s Jurom Šurkom, ktorý prišiel z Bratislavy. Podľa pokynov Jozefa Janča sme stihli vlak do Blanska. A to len preto, že nám jeden miestny občan ukázal cestu na nástupište, pretože sme mierili presne opačne. Cesta vlakom prebehla v zdarnej debate plnej očakávaní. Bohužiaľ som akosi pozabudol, že máme vystúpiť na hlavnej stanici a tak sme vystúpili až o stanicu vyššie. Vo vlaku nám totiž poradili, že na tejto zástavke je vstup do Moravského krasu. No tam nás samozrejme nik nečakal. Zobrali sme sa teda hľadať telefóny automat. Samozrejme telefónna búdka, ktorú sme narýchlo našli nefungovala. Keď sme napokon našli ďalšiu, zistili sme, že na mobil sa volať nedá. Našťastie nás Jozef našiel a nastúpili sme do jeho auta a zamierili smerom do Moravského krasu.

Naša prvá zástavka bola na terénnej stanici jednej jaskyniarskej skupiny. Nevedeli sme sa dočkať kedy uvidíme živého moravského jaskyniara. Bohužiaľ tam práve asi maľovali, pretože tam bol cítiť acetón. Nik starší tam nebol. Len trochu viac veselí mladí ľudia..... Čoskoro na to sme sa dostali na Balcarku, ktorá sa nachádza v dedinke menom Ostrov u Macochy. Bola už tma. Zvítali sme sa teda zo správkyňou jaskyne Balcarka a ubytovali sme sa v priľahlej budove. Jej vybavenie bolo pre nás doslova šokom. Čakali sme, že budeme spať v stane, alebo kôlni a tu nás privítal doslova komfort. Okrem televízora tam bolo doslova všetko. Unavení po dlhej ceste sme si ľahli spať. Jozef odišiel domov do Adamova.

Ráno 27. 2. 2003 sme sa zobudili do slnečného, ale mrazivého rána. Potom ako sme vyliezli von sme si prezreli okolie. Závrty pripomínali to, že naokolo je skutočne rozvinutý kras. Napokon prišiel po nás Jozef. Naplánoval nám bohatý program a ako sme sa dozvedeli, tak ešte dosť dlho nespal, aby všetko starostlivo naplánoval. Po stručných inštrukciách nás odviezol z Balcarky do Rudice. Tu sme si prehliadli múzeum jaskyniarstva a geológie v tunajšom veternom mlyne. Naozaj pútavá a zaujímavá prednáška správcu a bývalého aktívneho jaskyniara Eda Šebelu nás správne nahecovala na návštevu Rudického propadání. Priamo pred mlynom sa prezliekame zo skupinou miestnych študentov do overalov a zamierili sme smerom na jaskyňu. Po vstupe do jaskyne mierime cez masívne dvere po rebríkoch až k aktívnemu riečisku. Tu sa prezliekame do čižiem a mierime strmou puklinou do čiernych hĺbok. Rebríkov tam je na počet asi toľko ako v Starom hrade, no na dĺžku o štvrtinu menej. Napokon narážame na vodopády a aktívny vodný tok, ktorým pokračujeme zopár km po pás vo vode. Prichádzame až do veľkého Rudického dómu kde sme presne pod krčmou Dělnický dům. Paľove nepremokavé čižmy sa však roztrhli a tak mu tečie studená voda priamo na nohy. Zašli sme teda ešte asi 300 m po prúde a vraciame sa celí mokrí pričom sa brodíme vodou z roztopeného snehu ktorá má niečo cez 1 °C. Niekedy sa brodíme až vyše pása. Konečne sme pri prvom vodopáde a tak celí mokrí a premočení studenou vodou mierime von, kde je tak niečo cez +1 °C. Takže žiadna zmena. Rýchlo sa prezliekame a autom sa vraciame na našu ubytovňu na Balcarku.

Tu sa dozvedáme, že náš ďalší cieľ (Sklené dómy pri Macoche) sa nekonajú nakoľko naša sprievodkyňa dostala chrípku. Jozef nám šikovne vybavuje náhradný program s jaskyniarmi zo skupiny ČSS Tartaros. Berieme lezeckú vystroj a s Kubom sa odoberáme do Škrapovej priepasti. Tu zliezame úzke hlboké priepasti. Hneď je nám ale jasné, že veľké priestory, v ktorých sme boli ráno skončili, a plazíme sa cez tesné štrbiny. Tieto štrbiny napokon začínajú klesať. Paľo sa vracia späť, nakoľko úzke priepasti nie sú práve jeho špecialita. Paľo zobral kľúč a po odomknutí mreže vchádza druhým a pomerne pohodlným vchodom, ktorý je o pár desiatok metrov ďalej. Miro, Juraj a Peter pokračujú ďalej v zlaňovaní tesnej priepasti. Nepochopiteľne sú tam naviazané tri kotvenia. Ledva sme zlaňovali a ešte sme sa museli aj preväzovať. Po skutočne extrémnej dráme sme sa napokon dostali na dno. Tam sme prešli novovybudovaným lanovým mostom. Asi v hĺbke -60 m stretávame Paľa. Ten je rád, že tie pukliny neabsolvoval a potom, ako sme ho uistili, že o nič neprišiel, napredujeme ďalej. Skutočne nádherne a ukážkovo to tu majú nastrojené. Kuba už zas vymeriaval svoj ďalší projekt v podobe premostenia. Po východe z priepasti sme sa odobrali smerom k dedine a prezreli sme si jaskyňu Lopač. Po tej pukline v Škrapovej priepasti už nemám chuť na ďalšie lezenie. No napokon ma prehovoria. Prichádzame k čudnému otvoru. Boli sme pri ňom aj ráno. Hodili sme tam skalu a nepočuli sme ju dopadnúť. Vchádzame teda cez šachtu 40m hlboko. Vykopali ju preto, aby vytiahli mŕtveho potápača, ktorý tu uviazol. Po zlezení komína sme okamžite dosiahli vodu. Jaskyňa bola úplne perfektná. Aktívny tok, sifóny a vodopády dodávajú jaskyni čaro. Jaskyňa je samozrejme seriózne nastrojená. Krásne meandre a hučiaca voda. To sa len tak ľahko nevidí. Perfektný výstup hore vstupnou šachtou. Absolvovali sme 98 priečok. Celí zmorení dorážame na Balcarku, kde pri dobre chladenej borovičke ideme o 24:00 v noci spať.

V prekrásne zimné ráno (28. 2. 2003) vstávame o 6:30 a chystáme sa na akciu do Novej Amatérky. Po raňajkách prichádza Jozef. Musí na nás trocha čakať, ale nakoniec všetko rýchlo zbalíme a mierime smerom na neďaleký Pustý žleb. Tam sa nachádza náš hlavný cieľ – Nová Amatérska jaskyňa. Po príchode pred vstupnú šachtu sa prezliekame a mierime 150 m dlhou šachtou do jaskyne. Prechádzame miernym polosifónom a mierime smerom do masívu. Prechádzame labyrintom chodieb, ktorými počas povodňových situácií preteká voda. Bohužiaľ, museli sme zmeniť plán cesty a pomaly nabrať smer von. Mirovi je strašne zle. Asi sa napil včera závadnej vody. Bohužiaľ, cesta k východu je vzdialená 6 km. Cestou späť ideme inou cestou, plnou hlbokých jazier a gigantickej výzdoby. Miro už úplne nevládze pretože horúčka sa poriadne zvýšila. Aj preto sa musíme častejšie zastavovať. Prichádzame k Zadnému jazeru ktoré sme ešte museli prebrodiť. Šťastne sme to všetci zvládli. Aj keď Peter nevie plávať a takéto veci ho vedia dobre vykoľajiť. Ešte šťastie, že táto voda bola príjemne teplá a mála niečo okolo 5 °C. Dokonale zrazila Mirovu horúčku a hneď bolo všetkým veselšie. Za polosifónom prichádzame na betónové chodníky, ktoré tu ostali po prvej etape sprístupňovania. Ešte pár fotiek vo vstupnej šachte a pred ňou a sme von. Prezliekame sa a odchádzame celí premočení zážitkami smerom na náš hlavný stan - Balcarku. Tu, po miernom oddychu mierime do jaskyne Balcarka prezrieť si jej pozemné krásy. Večer si dávame sprchu. Sme dosť unavení. No nie natoľko, aby sme si nešli prezrieť miestnu moravskú krčmu. Asi po 2 km šliapania sme ju zbadali. Je trocha iná ako tá „naša“ v Liskovej. Ľudia tam niečo furt pojedajú a samozrejme pijú pivo. Miestna krčmárka je trochu vykoľajená z našich pražených slnečnicových semiačok. Nik to tam ešte nejedol. Peter začal lúskať a za chvíľu lúskala skoro cela krčma (hospoda). A k tomu ešte to pivo a kofola. Už ani neviem, ako sme došli na základňu. Ale spať sme išli hneď, nakoľko zajtra nás čakala Stará Amatérska jaskyňa.

Ráno 1. 3. 2003 vstávame a mierime do Holštejna. Parkujeme pred veľkou jaskyniarskou základnou. Tam nás privíta miestny predseda jaskyniarskej skupiny Holštejnská. Chatu majú naozaj fantastickú. Trocha sa ohrievame. Balíme veci a mierime na Holštejnsku jaskyňu. Sprievodcu nám robí samotný predseda skupiny Richard Zatloukal. Prezeráme si naozajstné banské dielo, ktoré tu po dlhoročnej práci vykopali jaskyniari z Holštejna. Už halda pred jaskyňou nasvedčuje o jej veľkosti. Po vstupe vchádzame do 600 metrov vykopanej jaskyne. Labyrint chodieb razených v hline nám silno pripomína Moldavskú jaskyňu. Lenže vo väčšom prevedení. Návšteva takéhoto diela v nás zanecháva kus zážitku. Po výstupe z jaskyne mierime prezrieť ešte neďalekú jaskyňu Hladomorňa. Tu sme boli očarení obrovskou sieňou. Názov vznikol v časoch, keď tu stál stredoveky hrad a jaskyňa sa využívala jako naozajstná hladomorňa. Vedúci holštejnských jaskyniarov nám podrobne vysvetľuje históriu a vznik okolitého krasu. Balíme, lúčime sa a mierime smerom do Starej Amatérskej jaskyne. Miro po včerajšom zážitku v Novej Ametérskej jaskyni odchádza na menej náročnú návštevu Sloupsko - šošůvských jaskýň. Našťastie tam ešte stále uznávajú preukaz SSS a tak som ho konečne po rokoch použil na bezplatný vstup. Sloupsko - šošůvské jaskyne sú naozaj nádherné a každému odporúčam ich návštevu. Nádherné dómy a erózne chodby lákali ľudí od pradávna. Cestou späť do Ostrova u Macochy som chytil stopa a tak som sa bez problému dostal až pred Balcarku. V tej dobe už Paľo, Peter, Juro a Jozef mierili na Cigánsky závrt. Prezliekame sa a otvárame masívne dvere. Zliezame vyskružovanou chodbou cca 50 m do hĺbky, a potom postupne ešte ďalších 70 m až na riečisko. Cestou nahor sme napočítali 375 lezeckých stupov. Ďalej mierime Povodňovou chodbou až k sifónu do Novej Amatérskej jaskyne. Tu sa treba brodiť vo vode. No voda je taká studená že po pár metroch to definitívne vzdávame. Mierime späť a cestou premýšľame, ako sem do takej hĺbky napchali skruže. Peťo ide prvý do šachty vedúcej na povrch. Stále pokrikuje z nedohľadnej výšky „makám, makám“. Jeho hlas rozprestierajúci sa do priestoru komína znel aspoň povzbudzujúco. Von sa prezliekame a plní zážitkov sa odoberáme na Balcarku, kde po dobrej večeri a oddychu debatujeme na tému nášho zajtrajšieho odchodu na rodné Slovensko. V priebehu našej debaty zvolia Václava Klausa za prezidenta ČR. Pri poháriku poriadne nadávame.... Večer o 24:00 sa odoberáme spať.

Ráno 2. 3. 2003 vstávame a už pobalení robíme posledné poriadky na našej prechodnej základni. Nakoniec už pobalení čakáme na Jozefa, ktorý nás má odviesť do Punkevnej jaskyne. Po jeho príchode sadáme do auta, ktorým sa dostávame na terénnu stanicu Správy CHKO Moravský kras. Odtiaľto sme mali ísť vláčikom, ale ten ide až o 30 min. Ideme teda pešo. Po príchode nás milo privíta správca jaskyne a všetci sa správajú k nám ako k medzištátnej prezidentskej návšteve. Mierime si teda prezrieť jaskyňu a neskôr aj plavbu Perfektná expozícia priepasti, ale jaskyňa nás zaskočila svojimi zabetónovanými jazierkami a betónom všade vôkol. Zato plavba bola priam fantastická. V člne sme sa prepravili po Masarykove dómy a aj napriek zdvihnutej hladine sme si prezreli celú trasu. Veľmi pôsobivé. Niečo podobné sme zažili len v slovenskej Domici. Po prezretí jaskyne mierime lanovkou na horný okraj priepasti. Pohodlne vystupujeme z lanovky a za chvíľu stojíme na okraji 130 metrov hlbokej priepasti. Potom sa vraciame lanovkou pred jaskyňu Stihneme aj vláčik. Spolu s rakúskymi dôchodcami sa dostávame až na parkovisko. Tam sadáme do auta a mierime do Blanska.

Tu napokon nasleduje rozlúčka s Jozefom Jančom. Lúčenie a poďakovanie. Ďakovať je za čo, veď naplánoval a zorganizoval skutočne perfektnú akciu na ktorú nikdy nezabudneme.

Vlakom mierime do Brna. Lúčenie prichádza aj na ďalšieho člena výpravy. Je ním Juraj Šurka. Odchádza smerom na Bratislavu. Našťastie sme rovno trafili autobus z Prahy do Vysokých Tatier. Kupujeme si lístky do Ružomberka. Na všetkých dopadá spánok. Len Miro prevracia zabudnuté skriptá na opravnú skúšku, ktorú má od dva dni. Tá nakoniec dopadla na jednotku, ako celá akcia.

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
OSS Ružomberok

Oblastná speleologická skupina Ružomberok - Speleoklub Rokoš - OS Tribeč
(26.2. - 2.3.2003)

Celej akcii predchádzala jesenná návšteva spriateleného speleoklubu Rokoš v Liskovskej jaskyni. Po nekonečnej mailovej korešpondencii s Jozefom Jančom sme sa snažili na nič nezabudnúť a napokon zorganizovať výjazd smerom na Moravu. Povodne malo ísť viacero ľudí. Svoju účasť na poslednú chvíľu odvolal Lukáš Vlček, ktorý sa práve vrátil z Venezuely. Nakoniec nešla ani Linda Hipmanová pre svoje neodkladné školské povinnosti. Marianka Jagerčíková nakoniec dostala chrípku a tak sme vyrazili z Ružomberka len traja, s tým, že v Brne sa pridá Juraj Šurka zo Žarnovice. Miro sa vybral aj napriek tomu, že ho práve čerstvo vyrazili zo skúšky. Pribalili sme teda skriptá s Pedagogickej didaktiky. Na stanici v Ružomberku pribudli ďalší dvaja čerstvý objavitelia Camberovej sondy - Pavol Jurečka a Peter Sliačan. Naša cesta sa začala nastúpením do autobusu 26.2. 2003 o 12:00 v Ružomberku.

Konečne sme dorazili po šiestich hodinách do Brna. Tam sme sa stretli s Jurom Šurkom, ktorý prišiel z Bratislavy. Podľa pokynov Jozefa Janča sme stihli vlak do Blanska. A to len preto, že nám jeden miestny občan ukázal cestu na nástupište, pretože sme mierili presne opačne. Cesta vlakom prebehla v zdarnej debate plnej očakávaní. Bohužiaľ som akosi pozabudol, že máme vystúpiť na hlavnej stanici a tak sme vystúpili až o stanicu vyššie. Vo vlaku nám totiž poradili, že na tejto zástavke je vstup do Moravského krasu. No tam nás samozrejme nik nečakal. Zobrali sme sa teda hľadať telefóny automat. Samozrejme telefónna búdka, ktorú sme narýchlo našli nefungovala. Keď sme napokon našli ďalšiu, zistili sme, že na mobil sa volať nedá. Našťastie nás Jozef našiel a nastúpili sme do jeho auta a zamierili smerom do Moravského krasu.

Naša prvá zástavka bola na terénnej stanici jednej jaskyniarskej skupiny. Nevedeli sme sa dočkať kedy uvidíme živého moravského jaskyniara. Bohužiaľ tam práve asi maľovali, pretože tam bol cítiť acetón. Nik starší tam nebol. Len trochu viac veselí mladí ľudia..... Čoskoro na to sme sa dostali na Balcarku, ktorá sa nachádza v dedinke menom Ostrov u Macochy. Bola už tma. Zvítali sme sa teda zo správkyňou jaskyne Balcarka a ubytovali sme sa v priľahlej budove. Jej vybavenie bolo pre nás doslova šokom. Čakali sme, že budeme spať v stane, alebo kôlni a tu nás privítal doslova komfort. Okrem televízora tam bolo doslova všetko. Unavení po dlhej ceste sme si ľahli spať. Jozef odišiel domov do Adamova.

Ráno 27. 2. 2003 sme sa zobudili do slnečného, ale mrazivého rána. Potom ako sme vyliezli von sme si prezreli okolie. Závrty pripomínali to, že naokolo je skutočne rozvinutý kras. Napokon prišiel po nás Jozef. Naplánoval nám bohatý program a ako sme sa dozvedeli, tak ešte dosť dlho nespal, aby všetko starostlivo naplánoval. Po stručných inštrukciách nás odviezol z Balcarky do Rudice. Tu sme si prehliadli múzeum jaskyniarstva a geológie v tunajšom veternom mlyne. Naozaj pútavá a zaujímavá prednáška správcu a bývalého aktívneho jaskyniara Eda Šebelu nás správne nahecovala na návštevu Rudického propadání. Priamo pred mlynom sa prezliekame zo skupinou miestnych študentov do overalov a zamierili sme smerom na jaskyňu. Po vstupe do jaskyne mierime cez masívne dvere po rebríkoch až k aktívnemu riečisku. Tu sa prezliekame do čižiem a mierime strmou puklinou do čiernych hĺbok. Rebríkov tam je na počet asi toľko ako v Starom hrade, no na dĺžku o štvrtinu menej. Napokon narážame na vodopády a aktívny vodný tok, ktorým pokračujeme zopár km po pás vo vode. Prichádzame až do veľkého Rudického dómu kde sme presne pod krčmou Dělnický dům. Paľove nepremokavé čižmy sa však roztrhli a tak mu tečie studená voda priamo na nohy. Zašli sme teda ešte asi 300 m po prúde a vraciame sa celí mokrí pričom sa brodíme vodou z roztopeného snehu ktorá má niečo cez 1 °C. Niekedy sa brodíme až vyše pása. Konečne sme pri prvom vodopáde a tak celí mokrí a premočení studenou vodou mierime von, kde je tak niečo cez +1 °C. Takže žiadna zmena. Rýchlo sa prezliekame a autom sa vraciame na našu ubytovňu na Balcarku.

Tu sa dozvedáme, že náš ďalší cieľ (Sklené dómy pri Macoche) sa nekonajú nakoľko naša sprievodkyňa dostala chrípku. Jozef nám šikovne vybavuje náhradný program s jaskyniarmi zo skupiny ČSS Tartaros. Berieme lezeckú vystroj a s Kubom sa odoberáme do Škrapovej priepasti. Tu zliezame úzke hlboké priepasti. Hneď je nám ale jasné, že veľké priestory, v ktorých sme boli ráno skončili, a plazíme sa cez tesné štrbiny. Tieto štrbiny napokon začínajú klesať. Paľo sa vracia späť, nakoľko úzke priepasti nie sú práve jeho špecialita. Paľo zobral kľúč a po odomknutí mreže vchádza druhým a pomerne pohodlným vchodom, ktorý je o pár desiatok metrov ďalej. Miro, Juraj a Peter pokračujú ďalej v zlaňovaní tesnej priepasti. Nepochopiteľne sú tam naviazané tri kotvenia. Ledva sme zlaňovali a ešte sme sa museli aj preväzovať. Po skutočne extrémnej dráme sme sa napokon dostali na dno. Tam sme prešli novovybudovaným lanovým mostom. Asi v hĺbke -60 m stretávame Paľa. Ten je rád, že tie pukliny neabsolvoval a potom, ako sme ho uistili, že o nič neprišiel, napredujeme ďalej. Skutočne nádherne a ukážkovo to tu majú nastrojené. Kuba už zas vymeriaval svoj ďalší projekt v podobe premostenia. Po východe z priepasti sme sa odobrali smerom k dedine a prezreli sme si jaskyňu Lopač. Po tej pukline v Škrapovej priepasti už nemám chuť na ďalšie lezenie. No napokon ma prehovoria. Prichádzame k čudnému otvoru. Boli sme pri ňom aj ráno. Hodili sme tam skalu a nepočuli sme ju dopadnúť. Vchádzame teda cez šachtu 40m hlboko. Vykopali ju preto, aby vytiahli mŕtveho potápača, ktorý tu uviazol. Po zlezení komína sme okamžite dosiahli vodu. Jaskyňa bola úplne perfektná. Aktívny tok, sifóny a vodopády dodávajú jaskyni čaro. Jaskyňa je samozrejme seriózne nastrojená. Krásne meandre a hučiaca voda. To sa len tak ľahko nevidí. Perfektný výstup hore vstupnou šachtou. Absolvovali sme 98 priečok. Celí zmorení dorážame na Balcarku, kde pri dobre chladenej borovičke ideme o 24:00 v noci spať.

V prekrásne zimné ráno (28. 2. 2003) vstávame o 6:30 a chystáme sa na akciu do Novej Amatérky. Po raňajkách prichádza Jozef. Musí na nás trocha čakať, ale nakoniec všetko rýchlo zbalíme a mierime smerom na neďaleký Pustý žleb. Tam sa nachádza náš hlavný cieľ – Nová Amatérska jaskyňa. Po príchode pred vstupnú šachtu sa prezliekame a mierime 150 m dlhou šachtou do jaskyne. Prechádzame miernym polosifónom a mierime smerom do masívu. Prechádzame labyrintom chodieb, ktorými počas povodňových situácií preteká voda. Bohužiaľ, museli sme zmeniť plán cesty a pomaly nabrať smer von. Mirovi je strašne zle. Asi sa napil včera závadnej vody. Bohužiaľ, cesta k východu je vzdialená 6 km. Cestou späť ideme inou cestou, plnou hlbokých jazier a gigantickej výzdoby. Miro už úplne nevládze pretože horúčka sa poriadne zvýšila. Aj preto sa musíme častejšie zastavovať. Prichádzame k Zadnému jazeru ktoré sme ešte museli prebrodiť. Šťastne sme to všetci zvládli. Aj keď Peter nevie plávať a takéto veci ho vedia dobre vykoľajiť. Ešte šťastie, že táto voda bola príjemne teplá a mála niečo okolo 5 °C. Dokonale zrazila Mirovu horúčku a hneď bolo všetkým veselšie. Za polosifónom prichádzame na betónové chodníky, ktoré tu ostali po prvej etape sprístupňovania. Ešte pár fotiek vo vstupnej šachte a pred ňou a sme von. Prezliekame sa a odchádzame celí premočení zážitkami smerom na náš hlavný stan - Balcarku. Tu, po miernom oddychu mierime do jaskyne Balcarka prezrieť si jej pozemné krásy. Večer si dávame sprchu. Sme dosť unavení. No nie natoľko, aby sme si nešli prezrieť miestnu moravskú krčmu. Asi po 2 km šliapania sme ju zbadali. Je trocha iná ako tá „naša“ v Liskovej. Ľudia tam niečo furt pojedajú a samozrejme pijú pivo. Miestna krčmárka je trochu vykoľajená z našich pražených slnečnicových semiačok. Nik to tam ešte nejedol. Peter začal lúskať a za chvíľu lúskala skoro cela krčma (hospoda). A k tomu ešte to pivo a kofola. Už ani neviem, ako sme došli na základňu. Ale spať sme išli hneď, nakoľko zajtra nás čakala Stará Amatérska jaskyňa.

Ráno 1. 3. 2003 vstávame a mierime do Holštejna. Parkujeme pred veľkou jaskyniarskou základnou. Tam nás privíta miestny predseda jaskyniarskej skupiny Holštejnská. Chatu majú naozaj fantastickú. Trocha sa ohrievame. Balíme veci a mierime na Holštejnsku jaskyňu. Sprievodcu nám robí samotný predseda skupiny Richard Zatloukal. Prezeráme si naozajstné banské dielo, ktoré tu po dlhoročnej práci vykopali jaskyniari z Holštejna. Už halda pred jaskyňou nasvedčuje o jej veľkosti. Po vstupe vchádzame do 600 metrov vykopanej jaskyne. Labyrint chodieb razených v hline nám silno pripomína Moldavskú jaskyňu. Lenže vo väčšom prevedení. Návšteva takéhoto diela v nás zanecháva kus zážitku. Po výstupe z jaskyne mierime prezrieť ešte neďalekú jaskyňu Hladomorňa. Tu sme boli očarení obrovskou sieňou. Názov vznikol v časoch, keď tu stál stredoveky hrad a jaskyňa sa využívala jako naozajstná hladomorňa. Vedúci holštejnských jaskyniarov nám podrobne vysvetľuje históriu a vznik okolitého krasu. Balíme, lúčime sa a mierime smerom do Starej Amatérskej jaskyne. Miro po včerajšom zážitku v Novej Ametérskej jaskyni odchádza na menej náročnú návštevu Sloupsko - šošůvských jaskýň. Našťastie tam ešte stále uznávajú preukaz SSS a tak som ho konečne po rokoch použil na bezplatný vstup. Sloupsko - šošůvské jaskyne sú naozaj nádherné a každému odporúčam ich návštevu. Nádherné dómy a erózne chodby lákali ľudí od pradávna. Cestou späť do Ostrova u Macochy som chytil stopa a tak som sa bez problému dostal až pred Balcarku. V tej dobe už Paľo, Peter, Juro a Jozef mierili na Cigánsky závrt. Prezliekame sa a otvárame masívne dvere. Zliezame vyskružovanou chodbou cca 50 m do hĺbky, a potom postupne ešte ďalších 70 m až na riečisko. Cestou nahor sme napočítali 375 lezeckých stupov. Ďalej mierime Povodňovou chodbou až k sifónu do Novej Amatérskej jaskyne. Tu sa treba brodiť vo vode. No voda je taká studená že po pár metroch to definitívne vzdávame. Mierime späť a cestou premýšľame, ako sem do takej hĺbky napchali skruže. Peťo ide prvý do šachty vedúcej na povrch. Stále pokrikuje z nedohľadnej výšky „makám, makám“. Jeho hlas rozprestierajúci sa do priestoru komína znel aspoň povzbudzujúco. Von sa prezliekame a plní zážitkov sa odoberáme na Balcarku, kde po dobrej večeri a oddychu debatujeme na tému nášho zajtrajšieho odchodu na rodné Slovensko. V priebehu našej debaty zvolia Václava Klausa za prezidenta ČR. Pri poháriku poriadne nadávame.... Večer o 24:00 sa odoberáme spať.

Ráno 2. 3. 2003 vstávame a už pobalení robíme posledné poriadky na našej prechodnej základni. Nakoniec už pobalení čakáme na Jozefa, ktorý nás má odviesť do Punkevnej jaskyne. Po jeho príchode sadáme do auta, ktorým sa dostávame na terénnu stanicu Správy CHKO Moravský kras. Odtiaľto sme mali ísť vláčikom, ale ten ide až o 30 min. Ideme teda pešo. Po príchode nás milo privíta správca jaskyne a všetci sa správajú k nám ako k medzištátnej prezidentskej návšteve. Mierime si teda prezrieť jaskyňu a neskôr aj plavbu Perfektná expozícia priepasti, ale jaskyňa nás zaskočila svojimi zabetónovanými jazierkami a betónom všade vôkol. Zato plavba bola priam fantastická. V člne sme sa prepravili po Masarykove dómy a aj napriek zdvihnutej hladine sme si prezreli celú trasu. Veľmi pôsobivé. Niečo podobné sme zažili len v slovenskej Domici. Po prezretí jaskyne mierime lanovkou na horný okraj priepasti. Pohodlne vystupujeme z lanovky a za chvíľu stojíme na okraji 130 metrov hlbokej priepasti. Potom sa vraciame lanovkou pred jaskyňu Stihneme aj vláčik. Spolu s rakúskymi dôchodcami sa dostávame až na parkovisko. Tam sadáme do auta a mierime do Blanska.

Tu napokon nasleduje rozlúčka s Jozefom Jančom. Lúčenie a poďakovanie. Ďakovať je za čo, veď naplánoval a zorganizoval skutočne perfektnú akciu na ktorú nikdy nezabudneme.

Vlakom mierime do Brna. Lúčenie prichádza aj na ďalšieho člena výpravy. Je ním Juraj Šurka. Odchádza smerom na Bratislavu. Našťastie sme rovno trafili autobus z Prahy do Vysokých Tatier. Kupujeme si lístky do Ružomberka. Na všetkých dopadá spánok. Len Miro prevracia zabudnuté skriptá na opravnú skúšku, ktorú má od dva dni. Tá nakoniec dopadla na jednotku, ako celá akcia.

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
OSS Ružomberok

Oznamy

Vitajte na novej stránke OSS Ružomberok. Stránku sme pre Vás aktualizovali, aby bolo jej prezeranie príjemnejšie aj na mobilných zariadeniach.

Partneri

Radi by sme sa poďakovali partnerom nášho klubu, ktorý ho podporujú a aj vďaka nim môžeme rozvíjať jaskyniarsku činnosť v oblasti Ružomberka.

Prečítajte si viac...

Pripojte sa k nám na Facebooku

Štatistiky

Kontaktujte nás

Ak sa Vám páči to čo robíme a radi by ste sa dozvedeli viac, pridali sa k nám pri poznávaní podzemných svetov, prípadne by Vás zájímalo čosi iné, budeme radi, keď nás kedykoľvek kontaktujete!

Kontaktné informácie

© 2016, OSS Ružomberok, webdesign INTELI.SK