Výskum jaskýň na Salatíne v Nízkych Tatrách

(Oblastná skupina Ružomberok)
 Miroslav Jurečka – Pavol Jurečka

Keď sa zdá, že v mori hôr Slovenska už naozaj nie je čo objavovať a všetky „podstatné“ jaskyne v Nízkych Tatrách boli objavené, oplatí sa zobrať mapu a ešte raz sa dobre pozrieť, či boli vyčerpané naozaj všetky možnosti. Presne takto sme si všimli masívny vrchol Salatína.

Salatín sa nachádza v západnej časti Nízkych Tatier a tvorí veľké spádové územie, ktoré má už na prvý pohľad speleologický potenciál Krakovej hole, Ohniťa, Kozích chrbtov a Veľkého boku. Preto neušiel našej pozornosti a neustále sme sa sem vracali skúmať niečo nové a neznáme.  Na hrebeni Malého Salatína sa nachádzajú krasové útvary a jaskyne. Vrchol je pokrytý kosodrevinou, smerom na východ a západ spadajú strmé lavinózne svahy. V okolitých dolinách žije množstvo zveri - medvede, diviaky, vlky. Salatín stojí osamotený a oddelený dolinou od hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Práve táto poloha, výška cez 1600m v sebe skrýva netušené možnosti.Členovia Oblastnej speleologickej skupiny Ružomberok mapujú a skúmajú jaskyňu už neuveriteľných 80 rokov počas troch generácií. Prvá generácia v tridsiatych rokoch objavila horné partie jaskyne, a druhá generácia v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch podrobne zmapovala všetky známe priestory. Posledná generácia tu pôsobí niekedy od roku 1997. Položila základ ku všetkým novodobým objavom. Preto je potrebné sumárne zhodnotiť možnosti ďalšieho postupu nadväzujúc na ďalšie výskumy, ktoré neustále prebiehajú.

3D 4 MAPA Jaskyne v Malom Salatine

Situačné 3D zobrazenie popisovaného terénu pri Ružomberku na dolnom Liptove 

Po predchádzajúcich prieskumoch nám zostali mapy dvoch jaskýň a zmienky o jaskyniach. Dokumenty však nemali žiadnu lokalizačnú hodnotu a preto sme prakticky začínali od nuly. Oblasť Salatína Oblastná speleologická skupina Ružomberok po častiach skúma už od roku 2001. Nejde preto o žiadny expedičný rýchlo kvasený prieskum pri ktorom sa jaskyne zbežne zamerajú, v každej sa niečo vykope, následne sa hneď utekajú robiť foto prednášky s potleskom a autogramiádami.

Postupne si popri grafickej prílohe charakteru povrchu stručne popíšeme jednotlivé jaskyne. Oblasť obsahuje množstvo jaskýň, ale tento článok sa špecializuje len na úzko špecifickú oblasť Malého Salatína.

2LIDAR MAPA Jaskyne v Malom Salatine

Popisované jaskyne v Malom Salatíne

Zbojnícku jaskyňu sme našli po neľahkom hľadaní v masíve Malého Salatína, ako prvú ešte v lete 2001. Nachádza vo výške 1360 m. n. m.  Jej portál je umiestnený 95 m kolmo pod vrcholom Malého Salatína na súradniciach WGS: N 48°59.90270', E 19°22.08890'.  Jaskyňu sme určili ako bivak, tak ako ju prijali za svoje útočisko praveký lovci. Popri tom, že jaskyňa ponúkala útočisko sme jej bočnú chodbu priebežne sondážne prekopávali. Koncový zával javí známky slabšieho prievanu. Kľudne sa však môže aj jednať o rozsadlinu komunikujúcu s povrchom. Je možné, že  jaskyňa môže pokračovať cez hrebeň na druhú stranu Malého Salatína. Tu sú závrty ktoré naznačujú  prítomnosť podzemia padajúceho cez hrebeň do  severných výverných častí potoka Štiavnička v Komorníckej doline.

Jaskyňu v Salatíne II. sme v neprehľadnom horskom teréne a nie práve vhodnom opise hľadali celé roky a takmer bezvýsledne. Nakoniec ju po dlhom hľadaní našiel vtedajší študent Katolíckej univerzity Michal Drobný, ktorý sa ku nám občas pridal. Našiel ju len tak, že skoro do nej spadol. Nachádza sa 110 m južnejšie od Zbojníckej jaskyne na súradniciach WGS: N 48°59.84467', E 19°22.07158'. Tak, ako ostatné jaskyne v tejto lokalite má podobný profil horskej jaskyne, ktorú na okraji skalného útesu tvorí puklina padajúca priečne na svah smerom do južného žľabu. Jaskyňa v charaktere typického horského krasu po strmom klesaní a komíne končí zúžením.

3D 2 MAPA Jaskyne v Malom Salatine2

 

Fričov tunel sa nachádza v okrajovom pásme vrstiev Fričových skál ná súradniciach WGS: N 48°59.76760', E 19°22.03380'. Tvorí ho prepojovacia chodba cez skalné rebro o dĺžke 6 metrov. Jedná sa o fragment chodby zrútenej jaskyne medzi útesom centrálnych skál a žľabom. Je dosť možné, že sa jedná o „utajenú“ jaskyňu Antona Droppu, ktorá sa všade spomína, ale nikto nevedel, kde sa presne podľa nejasného popisu nachádza.

 

zbojnicka

Fotky zachytávajú atmosféru v Zbojníckej jaskyni počas prieskumných prác

 

Sliačanskú jaskyňu objavil Peter Sliačan v lete 2015, podľa ktorého nesie aj svoj názov.  Nachádza sa na okraji centrálneho útesu Fričovej skaly v súradniciach WGS: N 48°59.71623', E 19°22.02058'. Vstup  nám vôbec nepripadal pri vzdialenom pohľade, ako jaskyňa a nebolo vôbec jasné či sa nejedná len o skalné abri za rohom v hlbokom skalnom útese. Určite to videlo veľa prieskumníkov pred nami, ale práve pre túto vec tam nikoho nenapadlo zľaniť a otvor takto preskúmať. Bolo treba vyniesť lano, zľaniť 10 metrov do nejasného terénu a tak to pri týchto podmienkach nepochybne vzdali aj taký jaskyniari, ako P. Mitter, A. Droppa a Z. Hochmuth. V ten deň sa Peter Sliačan však len tak nevzdal a pozrel sa na to očami, ako žiaden prieskumník pred ním. Odvážne zliezol cez neďalekú sklonenú skalnú terasu vo výške 100 m nad terénom. Následne sa  dostal už k jasnému čiernemu otvoru v skale, ktorého charakter sme nápadne poznali z Krakovej hole. Po svojich skúsenostiach na druhej strane masívu, kde na neho vybehol z jaskyne medveď už nič neriskoval. Zavolal teda Mira Jurečku a ten do diery nebojácne horolezecký naliezol. Jaskyňa voľne a na plný profil pokračovala ďalej. Vyzeralo to sľubne a tak optimisticky zakričal na ostatných. Objaviteľsky sám postupoval vpred nedotknutým krásne modelovaný priestorom, ale po 15 metroch ho zaskočilo zúženie. To už za ním liezli aj ostatní účastníci akcie. Prirodzene nás napadlo do úzkeho priestoru hodiť kameň, či to pokračuje ďalej. Po vhodení kameňa do zúženia sme však na prvýkrát neverili svojim ušiam.  Cez malú dieru s prievanom padal kameň s veľkým dunivým rachotom a napokon čľupol do vody pri veľkej akustickej ozvene.

Otázka bola, kde to tak hlučne čľuplo? Do jazera vo veľkej sieni?
Začala obrovská eufória potencionálneho objavu po ktorej sa začali plánovať ďalšie akcie.

MAPA B

Jedna s prvých akcii  sa tu uskutočnila dňa 13. 9. 2015, keď sme vystúpali ponad Hučiaky chodníkom cez Úplaz na Malý Salatín. Jaskyňu sme zamerali a prieskumne sme v na jej dne vykopali 1.5 metra. Zdalo sa že jaskyňa má tvar zasypaného komína, ktorý  sme začali prekopávať. Objavili sme tu nesymetricky rozhádzané kosti medveďov, ktoré sem boli v minulosti pravdepodobne prirodzene splavené. Možno jaskyňa v minulosti  slúžila, ako neprístupný medvedí brloh. Práce už v tedy znepríjemňoval čudesný hmyz pripomínajúci osy. Tento podzemný živočích si tu medzi medvedími kosťami zriadil podzemné hniezdo, ktoré v žiadnom prípade nehodlal opustiť. Pri každej príležitosti znepríjemňoval prieskumné práce. Osičky vychádzali po desiatkach od všadiaľ. Dokonca aj navŕtaných dier po prevŕtaní skalnej dutiny. Boli všade a keďže sme sa s týmto druhom  ešte nestretli, nikto nevedel či nás živočích pripomínajúci osu nezačne aj nečakane reálne napádať.

lumok2

Lumok veľký (Rhyssa persuasoria). FOTO: L. Tábi

Odobrali sme teda vzorky hmyzu a kostí medveďov. V múzeu Slovenskej ochrany prírody a jaskyniarstva určili odborníci hmyz, ako neškodný Lumok, ktorý síce paraziticky kladie do zvierat larvy, ale na človeka neútočí. Kosti boli medveďa obyčajného, ktoré neboli ničím výnimočne a staré len pár stovák až tisíc rokov. V každom prípade boli niektoré exempláre medvedích kostí podivne obrúsené a doslova popílené. Je teda možne, že to má niečo spoločné so starovekými lovcami obývajúcimi Zbojnícku jaskyňu.

Prvá veľká akcia sa uskutočnila 14. 8. 2016 v zložení  Miroslav Jurečka, Lubomír Ivančik, Pavol Jurečka a Peter Sliačan.  Všetok materiál sme vytiahli na chrbte od obce Lipovské Sliače a prespali sme v v Zbojníckej jaskyni. Už vtedy sme prieskumom zistili že jaskyňa sa na konci zužuje zo slabým prievanom a pri ďalšom prieskume tu bude potrebný agregát.

 

s1

Začiatok akcie na mieste, kde sa najvyššie dostane auto - 1200 m.n.m. (FOTO: J. Salák)

 

V lete 2017 sme skúšali aj akumulátorovú vŕtačku, ktorá sa však ukázala ako málo účinný nástroj. Podarilo sa navŕtať len dve diery a baterky zapožičané od horolezcov boli následne vybité. Bolo treba preto do budúcnosti zabezpečiť stabilný zdroj energie a akciu podrobne logisticky rozplánovať. Cez neskorú jeseň zorganizujeme ešte jednu akciu pri ktorej horolezec Marek Fábry zľaní celú Fričovu skalu. Popod jaskyňu na 100 m dlhom lane a preskúma potencionálne ďalšie otvori do podzemia. Bezvýsledne. Žiadne ďalšie jaskyne tam nie sú.

s2

 

Následne sme preto začali pripravovať väčšiu akciu, ktorá sa podarila zorganizovať v dňoch 13. -14. - 15. 7. 2018. Tentokrát v zostave Pavol Jurečka, Ľubomír Ivančík, Miroslav Jurečka a Peter Sliačan. Vyniesli sme 700 Wattovú centrálu, vŕtačku a sprievodný materiál do Zbojníckej a následne Sliačanskej jaskyne. Celé akcia sa uskutočnila za výdatnej pomoci miestneho poľovníka z Lipovských Sliačov Joža Saláka ml. Celý materiál aj s osadenstvom vyviezol do výšky 1200 m. n. m. a to až nad lúku, kde je na Sliačanskej Magure kríž. Takto posilnený výdatnou pomocou sme na chrbtoch transportovali materiál vážiaci desiatky kíl. Na ďalší deň sme za pomoci centrály a vŕtačky odvŕtali v extrémne tvrdej hornine 27 dier a postúpili sme cca 2 metre. Na tejto akcii bolo však kľúčové, že sa inštaloval vzduchový systém odvetrania čelbovích splodín, ktorý vypočítal a skonštruoval banský inžinier Ivančík. Fungoval skvelo a bez jeho pomoci by sa ďalšie práce nemohli realizovať v takom rýchlom tempe. Večer za dobrého počasia posielame úspešný svetelný signál demänovským jaskyniarom, ktorí majú podobnú akciu o 14 km východne na Jame pod vrchlom Sinej. Odblikajú nám späť a priateľsky poprajú cez SMS veľa úspechov, tak ako by to medzi správnymi jaskyniarmi malo byť. Aj takto dávame svetu znať, že napriek závistlivo šíreným klamstvám naša jaskyniarska skupina bez problému naplno funguje. A to aj napriek cirkusovým predstaveniam extrémnych prežívačov speleológie, takzvaných „významných“ jaskyniarov, ktoré sa okolo nás v tom období diali.

s3

Klubová atmosféra v Zbojníckej jaskyni

Ďalšia väčšia akcia sa uskutočnila o mesiac neskor a to v dňoch 10. - 11. - 12. 8. 2018 opäť za výdatnej podpory terénneho automobilu Joža Saláka ml. Posilnená zostava  Miroslav Jurečka, Rado Belko, Pavol Jurečka ,Rado Belko ml. vyniesla aj novú invertorovú 1 KWattovú elektrickú centrálu. Práve táto centrála však spôsobila celkové technické zlyhanie akcie. Po transportovaní materiálu do Zbojníckej jaskyne centrálu nie a nie v tejto nadmorskej výške pri zmenenom atmosferickom tlaku nakopnúť. Celá akcia skončila len pri čistení  a príprave čelby na ďalšie práce v Sliačanskej jaskyni. Po ceste na Zbojnícku jaskyňu sme ešte lokalizovali a podrobne preskúmali jaskyňu v Salatíne č. 2. a následne prespali v Zbojníckej jaskyni. Po príchode domov centrála vo výške 500 m. n. m. bez problému naštartovala. Do budúcich prác bolo treba zabezpečiť nielen stabilný, ale aj plne spoľahlivý zdroj energie fungujúci za každých atmosferických podmienok.

 

s4s5

 

Ďalšia akcia sa uskutočnila až rok neskôr termíne 11. - 12. - 13. 7. 2019 v zostave Miroslav Jurečka, Rado Belko, Pavol Jurečka a Rado Belko ml. Znovu za podpory auta Joža Saláka ml. ktorý všetok materiál vyniesol autom až nad kríž do výšky 1200 m. n. m. Na chrbte Pala Jurečku už bola pre zmenu novučičká 2 KWattová invertorová centrála Honda za 1400 € vážiaca „len“ 25 kg. Každý mal batoh, plný dielov na vŕtačku, paliva, vody a proviantu na celý víkend . Takto všetko transportujeme na náš bivak do Zbojníckej jaskyne. Tu všetko opravujeme, zrovnávame podlahu pre lepšie spanie a renovujeme ohnisko na provizórny krb pre lepšie odvetranie dymu. Bivak sa stáva zase o niečo útulnejší. Je pripojený na Wifi internet cez mobilnú sieť 4G o rýchlosti 15 MBit, inštalovaná je audio súprava JBL a prvýkrát v histórii je plne osvetlený cez elektroinštaláciu pripojenú na benzínovú elektrocentrálu 230 V/ 2000 W.

s6

Počas nočného programu v improvizovanom poľnom bare prezentujeme akciu a prípravu na prienik do jaskyne na sociálnych sieťach. Vyžívame nekonečné dáta mobilného internetu, ktoré sme si  trikom zaregistrovali, ako potencionálny návštevníci festivalu Pohoda pri Piešťanoch. Napodiv dobre fungujú aj na Liptove. V ten teplý letný večer to naláka veľké množstvo ľudí a napokon akciu sleduje v priamom prenose viac ako 24 000 ľudí z celého sveta. Aj takto sme spropagovali slovenskú speleológiu a od toho večera nám Taliani s Francúzmi fandia dodnes.

s7

Paľo na bivaku v jaskyni v papučkách (FOTO: M. Jurečka)

 

Dňa 12. 7. 2019 sa naplno a plne útočne púšťame do precízne naplánovaných finálnych prác koncovej úžiny.  Paľo Jurečka tu odvŕtal v extrémne tvrdej hornine a v ťažkých podmienkach 40 a Rado Belko starší a 5 dier vrtákom o dĺžke 0.5 m a priemere16 mm. Rado Belko ml. a Miro Jurečka pracovali, ako servisní behači ťahania elektriny, príslušenstva a pomocného materiálu. Hlavne priebežne vynášali vyťaženú hlušinu, čo nezdržovalo práce na čelbe. Paľo Jurečka čistil pracovisko, vŕtal a strieľal čiernym prachom a postupne postupoval neúprosne vpred.  Všetko fungovalo, ako namazaný stroj. Za jeden deň sme tu v extrémne tvrdých podmienkach prerazili nekonečné dva metre a dlhú úžinu sme napokon zdolali. Spolu sme tu vyrazili dielo na plný profil o dĺžke niečo cez 5 metrov.

Napokon sa podvečer po tvrdej práci prerážame konečne do voľného priestoru. Cez úžinu preniká najtenší Rado Belko ml. do prieleznej chodby pokračovania. Chodba vpredu je po dlhom suchu už našťastie bez vody. Opatrne prelieza chodbou plnou pizolitov dva metre dopredu. Vlieza do neveľkého priestoru v tvare zvonu v ktorom je tá ozvena ktorú sme počuli pri objave jaskyne. Do budúcnosti máme aspoň poučenie, že keď počujeme ozvenu nemusí sa primárne jednať o veľký priestor. Na dne priestoru je popri nami zvrchu nahádzaných skalách malý komín zo slabým prievanom. Vidno síce dopredu asi dva metre, ale pokračovanie je neprielezné. Nad dnom je spomínaný zvonovitý komín, ktorý je 1,5 m vysoký a umožňuje sa v tomto mieste človeku otočiť.

Jaskyňa žiaľ slepo končí a pokračuje len v úzkom komíníku na hrúbku ruky. Balíme preto veci a presúvame sa do Zbojníckej jaskyne, kde unavení pri táborovom ohni a tuhej pálenke hodnotíme celkovú situáciu prieskumu. Prečo sa na konci jaskyne striedavo objavuje a mizne voda? Odkiaľ fučí občasný prievan, ktorý vytvára veľké pizolity na stenách? To sú otázky ktoré bude v budúcnosti treba ešte sledovať a kto vie... 

s8

Celkovo môžeme skonštatovať, že do výskumu Sliačanskej jaskyne sme investovali veľa energie a aj nemalé finančné prostriedky. Hnala nás však prirodzená ľudská zvedavosť a museli sme to preto skúsiť. Za ten prieskumný zážitok nám to stálo a nemuseli sme za ním ani cestovať do divočiny na druhú stranu zeme.

Tentokrát to na tomto mieste nevyšlo a príroda nezačarovala, tak ako sme si predstavovali. No už teraz je jasné, že dier ktoré si v tejto oblasti ešte nikto nevšimol je možno ešte veľa a tá ďalšia nás už čoskoro pustí ďalej.

 

Oznamy

Vitajte na novej stránke OSS Ružomberok. Stránku sme pre Vás aktualizovali, aby bolo jej prezeranie príjemnejšie aj na mobilných zariadeniach.

Partneri

Radi by sme sa poďakovali partnerom nášho klubu, ktorý ho podporujú a aj vďaka nim môžeme rozvíjať jaskyniarsku činnosť v oblasti Ružomberka.

Prečítajte si viac...

Pripojte sa k nám na Facebooku

Štatistiky

Kontaktujte nás

Ak sa Vám páči to čo robíme a radi by ste sa dozvedeli viac, pridali sa k nám pri poznávaní podzemných svetov, prípadne by Vás zájímalo čosi iné, budeme radi, keď nás kedykoľvek kontaktujete!

Kontaktné informácie

© 2016, OSS Ružomberok, webdesign INTELI.SK