Výročná správa OS Ružomberok za rok 2020

Počas pandemickej situácie, keď skoro všetci stagnovali dokázal náš klub znova prispôsobiť vzniknutej krízovej situácii a mať jasný konvergentný cieľ. Členovia tak dokázali za jeden rok prekonať aktivitu z predošlého úspešného roka. V oblasti tvoríme už pomaly ohrozený druh, pretože do jaskýň chodíme bez toho, aby nám niekto platil a robíme to len tak, že nás to baví.  Klub tvorí zohratý team ľudí, ktorí sa nedajú za žiadnych okolností poraziť, pretože sa pred ničím a nikým nevzdávajú. Pritom ich tajomstvom úspechu je len to, že obvyklé veci robia neobvykle dobre. OS Ružomberok dokázal päťdesiatročnej histórii ukázať inovácie a stal sa v slovenskej speleológii  skutočná značka. Niet preto divu, že  sa k nemu dokonca falošne hlásia aj ľudia, ktorí s ním nemajú nič spoločné.

Celkovo naši členovia v roku 2020 spravili presne 221 akcií, zamerali množstvo nových jaskýň, starých banských diel a vyvieračiek.

 

1Na jaskyniarskej základni   

Aby sme ukázali, ako to v našom klube žije rozhodli sme sa svoju aktivitu priebežne publikovať v médiách. V časopise Jaskyniar vyšiel článok o našom objave jazera v Liskovskej jaskyni. Každá knižnica, verejná inštitúcia a aj posledná knihobúdka na každom sídlisku v Ružomberku priebežne dostávala tento časopis zadarmo. Celá várka časopisov sa takmer vždy hneď rozobrala. Keďže televízia je dnes už značne obmedzené médium naše snaženie sme prezentovali priebežne aj na moderných sociálnych sieťach. Miliarda ľudí z celého sveta na Instagrame určite aspoň raz videla naše fotky, ktoré pridávame každý deň. Na Facebooku stotisíce jaskyniarov v uzavretých skupinách začalo iniciatívne zisťovať, kde je Slovensko a ich zaujímavé podzemie. Reprezentovali sme tak našu speleológiu bez toho, aby sme prekročili hranice okresu ocitnúc sa dovtedy v netradičnej karanténe. Toľko jaskyniarskych zaujímavostí, aké sú koncentrované na Liptove nenájdete len tak hocikde vo svete. Je preto naša povinnosť ich uvážene prezentovať verejnosti a zdravo užívať.

 

Tento rok si pripomenieme niekoľko významných udalostí. Dňa 21.1.2021 bude dvadsať rokov od objavu Camberových chodieb v Liskovskej jaskyni a rovnaké obdobie novodobých dejín Oblastnej speleologickej skupiny. V regionálnej tlači sme sa pri tejto príležitosti po takto dlhom čase dozvedeli od miestnych jaskyniarov o tom, aká je to škoda, že navzájom nespolupracujeme. Je to pre nás výzva do budúceho obdobia, ako nájsť pri výskume diplomatický kompromis a spoločný záujem.

2clenovia pri instalacii trojnozky

 

Rok 2020 bol mimoriadne bohatý na akcie a tak aspoň v skratke spomenieme tie najzaujímavejšie:
v Liskovskej jaskyni sa podarilo významné zistenie potencionálnych doteraz neznámych priestorov o ktorých sa dlho predpokladalo, ale ich existencia nebola overená. Dňa 2. 3. 2020 sme počas večernej akcie nakládli na severnom závale Liskovskej jaskyne veľký oheň, ktorý po pridaní haluziny a sena generoval obrovské množstvo dymu. Prievan bol okamžite odvetrávaný a natoľko silný, že oheň v tlakovom prievane doslova dunel. Unikal do pukliny, ktorá robila komínový efekt. Oheň sme dlho priživovali. Hore o necelých 36 výškových a 50 dĺžkových metrov sme v Krížovej sonde a Jaskyni Camberka čakali na dym, ktorý sa mal matematicky objaviť o pár desiatok minút. Márne. Nevyšiel ani smrad spáleniny a po piatich hodinách čakania stále fučal len kryštálovo čistý ľadový prievan. Takisto opačne prebehol test pri spätnom prúdení prievanov 1. 9. 2020 v hornej Krížovej sonde smerom do Liskovskej jaskyne. Dym cucal prievan do úzkej pukliny celé hodiny. Preliezli sme celú Liskovskú jaskyňu a Camberovu jaskyňu. Po dyme a jeho charakteristickom zápachu nebolo ani po 6 hodinách v silnom prievane ani náznaku. Pri pohľade na 3D mapu Liskovského rozvetveného systému kilometrov chodieb je zrejme, že tam niekde pod planinou Martinčeka sa nachádza systém chodieb pokračujúcich do neznáma. Tento systém nekomunikuje len cez starý horný vchod, ale úplne nezávislo v rôznych vetvách aj cez Krížovú a Camberovu sondu.

 

44  

 

Naše snaženie sa práve z tohto dôvodu orientovalo v roku 2020 hlavne na Krížovú sondu. Tu fučí ďalší veľký prievan z nezávislej vetvy Liskovskej jaskyne. Celkovo sa len tu v roku odpracovalo 53 akcií. Od 3. 3. 2019 sme tu odrobili 91 akcií. Strávili sme tu toľko hodín, ako keby tu na jednu smenu baníci od pondelka do piatku pracovali celé mesiace. Nainštalovali sme trojnožku a dňa 23. 2. 2020 aj konštrukčnú Hipmanovskú závesnú lanovku, ktorú sme ešte technicky vylepšili. Tá umožnila vynášať z hĺbky celé kubíky materiálu o veľkej transportnej rýchlosti. Nečudo, že už 30. 3. 2020 objavujeme dutinu cez ktorú  sa 6. 4. 2020 prekopávame do ďalšieho voľného priestoru. Potupujeme o 13 metrov dopredu, kde nás zastavuje ďalší zával so skutočne  obrovským prievanom. Bolo treba ale postupovať mimoriadne opatrne. Ďalších nekonečných 23 akcií sme venovali spevneniu, zahĺbeniu a vyčisteniu závalu až na povrch. V priebehu leta sme prekonávali rôzne problémy a výsledkom je jedinečné technické prieskumné dielo pripravené na ďalší bezpečný postup. Dňa 23. 11. 2020 už vŕtame na konci objaveného priestoru a neústupne postupujeme vpred. Na konci vanie veľký prievan zdola zo zrútenej pukliny. Puklina sa pomaly otvára a treba vytrvať v tomto tempe vyťahovania materiálu aj v roku 2021. Príroda je zatiaľ neoblomná a teraz už bude len vec spriaznených podmienok, či sa prekopeme a aké prekvapenia ešte prichystá skôr, ako prenikneme do pokračovania jaskynného systému.

Počas celosvetovej pandemickej situácie sme rozdelili sily jednotlivo, alebo sme operovali v uzavretých bublinách a namiesto karantény doma sme ju vykonávali hlavne v prírode. Typickým pilotným pandemickým projektom je zameriavanie vyvieračiek a celkovej hydrológie na dolnom Liptove. Po tom, ako sa zamerali všetky údolné pramene v kotline Liptova od Demänovskej doliny až po Kraľovany pokračovali sme smerom do hôr. Tento projekt, ktorý pred nami ešte nikto nikdy nerealizoval si vyžadoval nemalé prostriedky a zložitú logistiku. Spolu s jaskyňami tvori hydrológia nesporne jednotný ekosystém rozsiahleho navzájom prepojeného územia. Pokiaľ sme minulé roky stretali v lesoch desiatky ľudí, tak tento rok to bola skôr výnimka. Dôležité je, ale spomenúť neustály stret s medvedom hnedým. Ak poľovníci tvrdia, že v lesoch je veľa medveďov, tak majú pravdu. Minimálne raz mesačne sme stretávali buď veľkého naštvaného medveďa, alebo medvedicu s mladými. Medializované strety v Komorníckej a Ludrovskej doline sa udiali prakticky súbežne v ten istý deň, keď sme tam boli aj my. S tým rozdielom, že medveď každého poľovníka nekompromisne  a bez debaty roztrhal. Na jaskyniarov však na zadných labách len hlasno zareval a následne zmizol. Tento zoologický fenomén je nesporne zaujímavý, ale nikto sa už neodvážil ďalej skúmať a spätne overovať prečo je tomu tak. 

 

   55

 

Výjazdové akcie sme smerovali popri iných aj do Červených vrchov, kde sme v spolupráci so speleoklubom Turiec a Červene vrchy podieľali na spoznávaní miestneho vysokohorského krasu.

Šípska Fatra je pohorie západne od Chočských vrchov po Malú Fatru. Bolo to prvé územie ktoré na jar dostalo plošné pokrytie súradnicami prameňov a vyvieračiek. Doplnené boli postupne pramene popod Čebrať, Radičinú, Dubovských lúkach, Kečky, Zacharky a Studničnej. Pokračovali sme na Ostré, Hrdoš a samotný Šíp. Sprievodným výsledkom bol objav a dokumentácia novej jaskyne v Kečke, priepasti v Zacharke a Zaťkovej Jame.

Veľká Fatra v Liptove začína Korbeľke pri Kraľovanoch a ďalej smerom do Liptova ju tvoria stovky doliniek. Oblasť tvorí komplikovaná vodná sieť. Mravenčia páca prebiehala v Bystej a Čutkovskej doline popod Meškov a známe lyžiarske stredisko Malinô Brdo. Popod Vlkolínec a Smrekovicu. V týchto oblastiach sme pri podrobnom prieskume našli mnoho doteraz určite neobjavených krasových javov, ktoré budeme postupne dokumentovať.

 

MAPA B

 

Nízke Tatry sme začali doplňovať postupne od Brankova, cez Ludrovskú dolinu. Nielen na Lidare a aj po prelezení doliny je možné skonštatovať, že povrchový reliéf sa najviac podobá na Demänovskú dolinu. Niektoré zákutia sú skutočne nádherné a obsahujú všetky znaky krasu od skalných okien až po vyvieračky a jaskyne.  Pokračovali sme v Hlavačke, kde sme našli legendárne staré bane. Následne až na Tiesňavy okolo Liptovskej Osady. V Šturci ponad Liptovské Revúce sme takto objavili menšiu jaskyňu. Zameriavanie prebiehalo aj v Zelenonom, kde sme sa zúčastnili exkurzie vo Vodojemoch  a obdivovali sme vodopády Suchej doliny.  Preskúmať okolie Nízkotatranskej Tlstej sa javilo jednoduché, ale len tento kopec má desiatky doliniek v totálnej divočine. Chodiť celé leto  do Ráztok popod Salatín bol plný nezabudnuteľných  a dobrodružných zážitkov. Potom prišla na rad Ľupčianska dolina, ktorá je jedna s najväčších dolín na Slovensku. Tu bola nájdená nová jaskyňa v Červenom grúni. Aj tu sme mohli pozorovať následky katastrofickej podvodne, ktorá prišla 26. 7. 2020 a doslova zdevastovala oblasť Salatína, zrovnala zo zemou dolinku Salatínka a zničila celú Ludrovskú dolinu. Bolo zaujímavé sledovať akumuláciu podzemných vôd a ich ničivý vplyv na po ich vyrazení na povrch. Anton Droppa tu realizoval pred päťdesiatimi rokmi porovnávací hydrologický výskum a práve preto sme pri vyvieračke pripomenuli priamo v teréne sté výročie jeho narodenia. Skutočne zaujímavé to začalo byť od výšky nad 1600-1700 m.n.m. Prešli sme všetky dolinky veľkej Krížskej doliny, ktorá je oproti zničenej Demänovskej doline takmer nedotknutá a úplne iný divoký svet. Kováčová, Solisko, Tanečnica, Kliny, Zákľuky, Litvorec, Kotliská, Ostredok a žľaby Chabeneca. Sledovali sme aj za pomoci Lidaru stopy banskej činnosti popod Pojavorie, Pekelnú, Rakytovú a Čertovú. Hydrológia bola zameriavaná aj popod skalné okno Vraženej v Kľačianskej a Ľubeľskej doline. Preliezli sme bane na Magurke a sledovali, ako starí baníci regulovali a používali technologickú vodu v žľaboch. Boli sme pri každom prameni a zamerali sme banské vodovody v Širkovej, Viedenke, Kilianke, Klinčeku, Kapustičke, Močidle a Latiborskej. Pokračovali sme Turánskom, kde sme presne podľa popisu profesora Sladkého našli kusy zlatonosného kremeňa po ťažbe zlata. Tento podrobný a plošný výskum vyústil do objavu starej bane v Banskej Šindiarke pod Skalkou. Zdokumentovaných bolo veľa dovtedy neznámych jaskýň a podzemných objektov. 

Ukázalo sa, že za pomoci Lidaru a mapy hydrologického prieskumu je dnes možné nájsť aj na povrchu ešte veľa zaujímavých miest ktoré treba preskúmať. Táto vec dokonale vyvracia doteraz v speleológii zavedenú doktrínu, že na povrchu je už všetko objavené a už nemá čo ponúknuť. Opak je však pravdou.

Všetci členovia OS Ružomberok sa tešia na rok 2021, lebo môžu úspešne nadviazať na výsledky toho predchádzajúceho. O tom, že to bude rok ďalších veľkých objavov nie je pochýb.

 

V Ružomberku 26.1.2020
Spísal Miroslav Jurečka - predseda OS Ružomberok

Sledujte nás aj na Instagrame:

speleork qr kod 

Oznamy

Vitajte na novej stránke OSS Ružomberok. Stránku sme pre Vás aktualizovali, aby bolo jej prezeranie príjemnejšie aj na mobilných zariadeniach.

Partneri

Radi by sme sa poďakovali partnerom nášho klubu, ktorý ho podporujú a aj vďaka nim môžeme rozvíjať jaskyniarsku činnosť v oblasti Ružomberka.

Prečítajte si viac...

Pripojte sa k nám na Facebooku

Štatistiky

Kontaktujte nás

Ak sa Vám páči to čo robíme a radi by ste sa dozvedeli viac, pridali sa k nám pri poznávaní podzemných svetov, prípadne by Vás zájímalo čosi iné, budeme radi, keď nás kedykoľvek kontaktujete!

Kontaktné informácie

© 2016, OSS Ružomberok, webdesign INTELI.SK