Ján Šavrnoch
(18.2.1988)

Úvod

Hospodárska činnosť človeka a technický pokrok v súčasnom období má priamy i nepriamy vplyv na všetky komponenty geografického prostredia. Vyvoláva značné zmeny v rozvoji exogénnych procesov a s tým súvisí aj nezanedbateľný vplyv na krasové procesy. Z antropogénnych faktorov v krase významnú úlohu zohráva všeobecné zvýšenie agresívnosti vôd spôsobené znečisťovaním atmosféry, znečisťovanie prírodných vôd a pôdneho krytu, vypúšťanie agresívnych odpadových vôd a ich styk s krasovými horninami, využívanie krasových vôd, ťažba nerastných surovín v krasových územiach, budovanie rôznych skládok odpadov, z ktorých odtekajú výluhy a splachy, obnaženie krasových hornín v súvislosti s narušením rastlinného a pôdneho krytu a pod.

Niektoré vplyvy sú už v súčasnom období aspoň čiastočne známe, iné je potrebné dlhodobejšie sledovať. Od polovice nášho storočia v dôsledku prudkého povojnového rozvoja priemyslu výrazne stúplo množstvo emisií a tým aj znečistenie ovzdušia. Vzhľadom na prenos znečisťujúcich látok na veľké vzdialenosti sa znečistenie ovzdušia stalo globálnym problémom s významnými dopadmi na prírodné prostredie nielen v blízkosti zdrojov emisií, ale aj v oblastiach relatívne vzdialených.

Znečisťovanie ovzdušia na Slovensku

Slovensko sa vyznačuje značnou vertikálnou a horizontálnou členitosťou (osobitne v územiach budovaných krasovými horninami), reliéfom s typicky zavretými kotlinami a dolinami riek, v ktorých sú obyčajne situované najväčšie priemyselné a sídelné aglomerácie. Pohoria sú spravidla orientované tak, že výrazne ovplyvňujú prevetrávanie územia. Nadmorská výška spolu s typom reliéfu a expozíciou zdrojov majú najväčší vplyv na rozptyl emisií a koncentráciu imisií.

Tabuľka 1.: Celkový vývoj emisií v SSR v rokoch 1970 - 1985 s predpokladom na rok 2000
Emisie v tis. ton Rok
1970 1975 1980 1985 2000
plynné 632,2 791,9 889,9 744,2 898,0
tuhé 344,8 407,4 407,2 308,8 300,0
plynné z dopravy 1,8 2,2 2,5 2,5 2,0

Rozmiestnenie zdrojov znečisťovania ovzdušia a ich rôznorodé výrobné zameranie podmieňujú zložitosť imisnej situácie na Slovensku. Charakterizuje ju vzájomné pôsobenie viacerých druhov imisií v rôznom kvalitatívnom, ale aj kvantitatívnom zastúpení. Dominantne sa v ich skladbe prejavuje oxid siričitý (SO2) s podielom až do 80% v objeme plynných imisií a popolček v skladbe tuhých častíc.

Napríklad roku 1984 podľa údajov ŠTIO SSR dosiahol spád tuhých častíc (popolček a prach) množstvo 382 300 t, spád plynných imisií 845 000 t (z toho 654 170 t bol SO2, 11 200 t NOX, 162 000 t CO2, v menších objemoch CS2, zlúčeniny fluóru, arzénu, olova, organické zlúčeniny, Cl2, HCl a iné). Pri predpoklade pravidelného rozptylu predstavuje tento spad v priemere 0,25 t na hektár povrchu SSR. Uvedené hodnoty treba však považovať za premenlivé, závislé od klimatických podmienok, mikroklímy prostredia, intenzity prevádzky v bodových zdrojoch a stavu odlučovacích zariadení (PÁPŠO, 1987).

Hlavnými súčasťami imisií v globálnom, ale aj regionálnom meradle sú tieto prvky a ich zlúčeniny: Sb, Cr, F, Cd, Ni, Pb, Hg, B, As, Co, Mn, Cu, Mo, Zn, K, N, P, Mg, S, Na, Ca, Cl, ako aj indikátory rádioaktívneho znečistenia Cs, Sr, I, U (HOLOBRADÝ - KALUŽ, 1987). Napríklad hnedé uhlie z našich revírov obsahuje až 84 prvkov metaloidného a metalického charakteru.

Znečisťovanie ovzdušia podľa jednotlivých okresov v SSR roku 1980 je na obrázkoch l a 2 znázornené metódou merných územných emisií. Aj keď je jasné, že obrázky nevystihujú koncentrácie škodlivín v ovzduší na jednotlivých lokalitách, poskytujú dobrý prehľad o miere znečisťovania ovzdušia. Lepší prehľad však dávajú merania koncentrácií priamo na mieste. Vzhľadom na to, že ide o náročné merania, v súčasnosti sa robia len vo vybraných územiach.

Regionálne koncentrácie SO2 sú na území SSR v posledných rokoch v rozmedzí 10 - 20 mikrog.m3. Priemerná koncentrácia na Chopku zodpovedá úrovni kontinentálneho pozadia (BABUŠÍK a kol., 1987). Látky znečisťujúce ovzdušie pôsobia priamo alebo nepriamo po zmenách, ktoré prebiehajú v atmosfére. Ich priamy vplyv sa prejavuje napr. prínosom cudzorodých látok do krasového územia, nepriamy vplyv napr. prostredníctvom zrážkových vôd. Správanie sa látok v ovzduší determinujú ich chemické a fyzikálne vlastnosti a celkové množstvo vypúšťané do ovzdušia. K týmto faktorom pristupujú vonkajšie atmosferické podmienky, predovšetkým teplota, tlak, vlhkosť vzduchu, rýchlosť a smer vetra a obsah ostatných znečisťujúcich zložiek. Osobitným problémom je kumulácia týchto látok napríklad v snehovej pokrývke.

Tabuľka 2.: Koncentrácie SO2 v niektorých častiach SSR (podľa Barbušíka a kol., 1987)
Lokalita Koncentrácie v mikrogramoch/m3 Obdobie merania v rokoch
Bratislava 30-35 17
Nováky ENO 60-110 13
Žiarska kotlina 40-85 13
Ružomberok 80-100 5
Košice-mesto 30-60 15
Košická kotlina priemer - 25 15
Rudňany a Krompachy priemer - 60  
Vojany priemer pod 30  
Chopok priemer - 5  

V okolí tepelných zdrojov a priemyselných komplexov je vysoký spád popolčeka a prachu, ktorý obyčajne niekoľkokrát prevyšuje normou stanovenú hodnotu 150 t.km2.rok-1. Prašné exhaláty a popolčeky majú prevažne silnú alkalickú reakciu a drasticky menia pôdne vlastnosti (BUBLINEC, 1987). Ako príklad môžeme uviesť zloženie popolčeka z poľských elektrární.

Tabuľka 3.: (Podľa Doušu - Polického, 1977)
SiO2 23,1-62,7%
Al2O3 1,7-29,7%
Fe2O3 2,1-18,6%
CaO 2,2-44,4%
MgO 1,2-9,1%
K2O 0,4-2,6%
Na2O 0,3-0,7%
SO3 0,3-13,5%
strata žíhaním 0,3-14,8%

Vodné výluhy z tuhých exhalátov majú obyčajne silne alkalickú reakciu. Napríklad pri hutníckom imisnom type pH = 11 - 12; pri magnezitovom imisnom type pH = 9 - 12; pri cementárskom imisnom type pH = 8,3 - 9,5 (SUPUKA, 1985). Veľký vplyv majú aj škodliviny prinášané atmosferickými zrážkami. V súčasnom období už možno jednoznačne konštatovať zmenu chemického zloženia spôsobenú antropogénnou činnosťou súvisiacou so znečisťovaním ovzdušia.

V literatúre nachádzame rad výsledkov chemických rozborov zrážkových vôd, ktoré sa navzájom líšia a vyjadrujú meteorologickú a geografickú polohu, ako aj vplyv znečistenia. Pre územie Slovenska rastúci vplyv znečistenia ovzdušia z domácich zdrojov, ale aj z prenosu vyjadruje napríklad zloženie kumulovaných zrážok na Chopku, ako tzv. „čistej oblasti“. V porovnaní s rokmi 1957 - 1958 v rokoch 1977 - 1980 obsah NH+4 vzrástol z 0,7 na 1,5 mg.l-1, NO-3 z 1,7 na 3,0 mg.l-1 a pH pokleslo z 5,4 na 4,3. Podľa mesačných analýz kumulovaných zrážok na Chopku sa celkove mokrý spad v rokoch 1977 - 1979 pohyboval v rozpätí 12,7 - 20,9 t.km-2.rok-1, z čoho spád síranov tvoril 50 %, spád dusičnanov asi 20 % a spád amónnych iónov asi 10 % (HYÁNEK, 1984). Iné zloženie zrážok uvádza napríklad TEREKOVÁ (1984) z oblasti Slovenského krasu a dáva ho do súvislosti so znečisťovaním atmosféry najmä priemyslom hutníctva - pH sa pohybuje od 5,5 do 9,1 zrážky sú nízko mineralizované.

LÁMOŠ (1982) predpokladá priemernú mineralizáciu zrážkových vôd 0,04 - 0,05 g.l-1, celkový spád solí vypočítaný z tejto hodnoty a ročných úhrnov sa podľa neho pohybuje v krasových územiach SSR v rozmedzí 20 - 60 t.km-2.rok-1. Časť týchto solí odpovedajúca podzemnému odtoku sa priamo zúčastňuje na tvorbe chemického zloženia krasových vôd a časť vstupuje do interakcií s pôdnym pokryvom, okolitým horninovým prostredím a ovplyvňuje ich fyzikálno-chemické vlastnosti. Zo stručného výpisu hlavných látok rozptýlených v ovzduší a možných chemických reakcií vyplýva, že zrážková voda obsahuje už pred dopadom na zemský povrch množstvo rozpustených látok. Potvrdzujú to aj analýzy zrážkových vôd. Z toho vyplýva aj ich pôsobenie na krasové územia a na kvalitu krasových vôd.

Vplyv exhalátov na kras

Imisie z priemyselných podnikov, ale aj z individuálneho vykurovania napr. rodinných domov pôsobia na krasové územia. Sú to najmä oxidy síry, dusíka, halogény, ťažké kovy, arzén, popolčeky, prach atď. V urbanizovanej krajine, v blízkosti priemyselných závodov sa zistilo zvýšenie obsahu prvkov Pb, Zn, Cd, Al, Cu, Ni, Hg, Mn, As a ich zlúčenín. Do krasových území sa dostávajú obyčajne všetky, ale vo zvýšenej miere sa vyskytujú tie, ktoré prevládajú v danom imisnom type. Uvedené prvky a ich zlúčeniny sa hromadia najmä na povrchu, ale môžu pôsobiť aj do väčších hĺbok (napríklad cez krasové pukliny sa dostávajú do podzemných priestorov a pod.). Celkove môžeme vplyv znečisťujúcich látok rozdeliť na pôsobenie plynných a tuhých exhalátov.

Pôsobenie plynných exhalátov

Základným mechanizmom vnútrooblačného a podoblačného vymývania plynov je jednoduché rozpúšťanie v zrážkovej vode, rozpúšťanie s následnou vratnou hydratáciou a disociáciou a rozpúšťanie s nevratnou chemickou reakciou. Prvý spôsob nie je pre mineralizáciu zrážkových vôd ani pre odstraňovanie plynov z atmosféry príliš významný. Rozpúšťanie plynov s vratnou hydratáciou je dôležité hlavne pre CO2, ktoré je v čistých oblastiach základnou zložkou ovplyvňovania pH zrážok. Zvýšenie CO2 v atmosferických zrážkach spôsobuje zvýšenie krasových procesov v karbonátových horninách. Obecne sa predpokladá, že voda v zrážkach je v rovnováhe s atmosferickým CO2, ktorý determinuje hodnotu pH okolo 5,6 (BABUŠÍK a kol., 1987). Plynné kyslíkaté zlúčeniny síry a dusíka, predovšetkým SO2 a NO2, sa rozpúšťajú v zrážkovej vode za vzniku aniónov silných minerálnych kyselín, ktoré významne znižujú pH zrážok, a to zvlášť v blízkosti impaktných oblastí ako dôsledok vymývania atmosféry. Rozhodujúcou kyselinotvornou zložkou sú síranové ióny, aj keď v posledných rokoch výrazne vzrastá najmä obsah dusičnanových iónov a znižujúce sa pH zrážkových vôd v poslednej dobe býva prisudzované práve rastúcemu obsahu dusičnanov. V súčasnosti sa predpokladá, že oxid siričitý sa podieľa až do 60 % na kyslosti zrážkových vôd a príspevok kyseliny dusičnej a dusičnanov dosahuje hodnoty 20 - 50 % z celkovej kyslosti zrážkových vôd. Priemerné pH zrážok v Bratislave, ale aj relatívne čistej oblasti Chopku sa pohybuje okolo hodnoty 4,3 a nepozorujú sa výraznejšie rozdiely. Najnižšia kyslosť zrážkových vôd je na rovinách južného a východného Slovenska (BABUŠÍK a kol., 1987). Koncentrácia síranov v zrážkovej vode sa na celom území SSR líši len málo a v priemere prekračuje hodnotu 2 mg.l-1. Mokré spády sa na území SSR pohybujú v intervale l,5 – 3 g S.m-2 za rok. Najvyššie sú vo vysokých horských oblastiach (BABUŠÍK a kol., 1987).

obrazok1 

Krasové územia SR a tuhé plynné - intenzita emisií podľa okresov a územia koncentrovaných dopadov.

V ČSSR boli namerané priemerné ročné hodnoty pH zrážok v rozpätí 4,1 - 4,5. Najčastejšie býva pH denných zrážok v intervale 3,8 - 4,2. Nezanedbateľné množstvo denných zrážok, resp. jednotlivých dažďov má pH v rozsahu 3,0 – 3,5 s extrémnymi hodnotami jednotlivých dažďov pod 3,0. Táto značná kyslosť zrážok spôsobuje okyslenie povrchových vôd a pôdy vo všetkých oblastiach vrátane krasových. V silne znečistených oblastiach zásaditá zložka suchého spádu (amónne ióny, Ca2+, Na+) do určitej miery neutralizuje kyslosť zrážok a spôsobuje, že pH vzoriek celkového spádu je výrazne vyššie ako v prípade čistých zrážok (BABUŠÍK a kol., 1987).

Vplyv znečisťovania ovzdušia zlúčeninami síry a najmä SO2 na kras sa prejavuje stupňovité. V prvej fáze sa rozpúšťa SO2 v roztoku vrátane vodných pár, v druhej fáze reaguje H2SO4 s karbonátovými horninami. Tento proces je dobre známy a využíva sa aj v priemysle pri výrobe celulózy (HNÉTKOVSKÝ a kol., 1983), aj keď samozrejme tu prebieha pri vyšších koncentráciách SO2. V zimnom období je korózia spôsobená oxidom siričitým slabšia než v lete. Zlúčeniny železa a mangánu v karbonátoch sa tiež redukujú a vznikajúci siričitan železnatý sa mení na síran železnatý. Dôležitým faktorom je reaktivita. Pri rovnakej mernej hmotnosti sú reaktívnejšie pórovitejšie karbonáty, pričom veľká pórovitosť môže spôsobovať rýchlu oxidáciu SO2 na SO3, a to vzduchom obsiahnutým v póroch vápenca (HNÉTKOVSKÝ a kol., 1983).

Je známe, že aj nepatrné zvýšenie kyslosti roztoku zväčšuje rozpustnosť vápencov. Inú rozpúšťaciu rýchlosť a inú reaktivitu v H2SO3 (resp. H2SO4) majú dolomitické vápence a dolomity. Čisté vápence sa rozpúšťajú rýchlejšie než dolomitické, resp. ako dolomity, pri ktorých vzniká podstatne viac kalu upchávajúceho póry, a tým spomaľujúceho rozpúšťanie. Pre rýchlosť rozpúšťania je dôležitá aj veľkosť povrchu, na ktorý zlúčeniny pôsobia. Je zrejmé, že úlomky s veľkým povrchom sa rozpúšťajú rýchlejšie než súvislý výstup hornín. Oxid sírový, sírovodík, prípadne ďalšie zlúčeniny síry pôsobia na krasové horniny najmä po reakciách, pri ktorých vzniká H2SO4. Výsledkom pôsobenia kyseliny sírovej na karbonátové horniny sa na ich povrchu a v krasových dutinách vytvárajú kryštalické kôry sadry (GVOZDECKIJ, 1972), ktorá je postupne odnášaná vodami z krasového územia. Tento proces je známy aj napríklad pri umeleckých dielach vystavených vplyvu znečisteného ovzdušia. Povrchové vrstvy niektorých plastík v Taliansku obsahujú až 13 % síranov a 2,5 % chloridov. Reakciou uhličitanu vápenatého s CS2, H2S a ďalšími škodlivinami vznikajú siričitany a sírany, ktoré sú podstatne rozpustnejšie než pôvodný uhličitan (ŠIŠKA, 1980). Podobné skutočnosti možno konštatovať aj v krasových územiach, pričom je potrebné si uvedomiť, že aj keď ide obyčajne len o nižšie koncentrácie, pôsobia dlhodobo a systematicky na veľký povrch. Zlúčeniny dusíka pochádzajú najmä zo spaľovacích procesov. Dusík je v zrážkach prítomný prevažne vo forme amónnych iónov a dusičnanov. Obsah dusičnanov v zrážkach dosahuje niekoľko mg.l-1, obsah amónnych iónov okolo l mg.l-1. Vplyv týchto zlúčenín na krasové územia môžeme predpokladať najmä cez znižovanie pH vôd. Vplyv jednotlivých zlúčenín uhlíka na kras nie je rovnako dobre známy. Známe sú účinky vody obsahujúcej CO2 na karbonátové horniny (GVOZDECKIJ, 1972; PULINA, 1974 a ďalší). Menej známe a rozpracované sú vplyvy uhľovodíkov a aldehydov na karbonátové horniny. Ich reakciami v ovzduší vznikajú rôzne nižšie uhľovodíky a aldehydy, ako aj organické kyseliny. V ich prípade môžeme predpokladať vplyv na krasové horniny okyslením vôd.

Fluór jednak značne okysľuje samotné zrážky a pôdy a jednak spôsobuje deštrukciu ílových minerálov, ktoré sa v krasových územiach nachádzajú. Zvlášť silný účinok majú zlúčeniny fluóru v spolupôsobení s SO2. Fluorovodík reaguje v atmosfére s vodnou parou, pričom sa tvorí aerosól, resp. kvapky, ktoré pri styku s CaCO3 reagujú ďalej a vznikajú fluoridy (TOLGYESSY a kol., 1984). Je zrejmé, že aj Cl2 unikajúci z priemyselných procesov pôsobí na krasové horniny rovnako, po hydratácii vo forme HCl. Zrážky obohatené ďalšími zlúčeninami chlóru (NaCl, MgCl2 a pod.) vstupujú infiltráciou cez pôdu do výmenných reakcií s pohlteným CO2, pričom sa rýchle znižuje pH infiltrujúcich vôd, a tie nadobúdajú agresívne vlastnosti. Možno konštatovať, že reakciami uhličitanu vápenatého s chlórom vznikajú chloridy, ktoré sú rozpustnejšie než pôvodný uhličitan (ŠIŠKA, 1980). Agresívne vody môžu tiež prenikať cez drobné pukliny hlboko do hornín a okrem chemických reakcií pôsobiť na horniny kryštalizáciou solí, ktoré obsahujú. Kryštáliky vytláčajú na povrch drobné úlomky, čím nastáva deštrukcia horniny. V prípade hornín s vrstevnatosťou rovnobežnou s povrchom preniká agresívna voda puklinami a škárami medzi vrstvy, ktoré vplyvom kryštalizujúcich solí praskajú. Niet pochýb o tom, že tento typ deštrukcie, ktorý môže nastať len za prítomnosti vody, sa prejavuje všetkými ďalšími negatívnymi účinkami (napríklad mrazu). Z toho vyplýva, že znečistenie ovzdušia je len čiastočnou príčinou rozpadu (KANIBAL - RAAB, 1980). Silné poškodzovanie agresívnymi vodami možno sledovať aj v prípade ďalších druhov hornín, ktoré nezaraďujeme medzi typicky krasové - napríklad pri pieskovcoch s vápnitým tmelom a pod. Poškodzovanie závisí teda od druhu a kvality horniny, od jej odolnosti a od ďalších síl pôsobiacich deštruktívne. Znečistenie ovzdušia však rozpad značne urýchľuje.

Pôsobenie tuhých exhalátov

V blízkosti zdrojov emisií sa viac uplatňuje depozícia tuhých imisií. Zo znečisteného ovzdušia sa do krasových oblastí dostávajú pevné častice, ktoré sa šíria atmosférou, prípadne podliehajú rôznym chemickým zmenám. Tieto reakcie nie sú zatiaľ dostatočne známe a jasné. Prvky a zlúčeniny imisií (v globálnom, ale aj regionálnom meradle), ktoré sa nachádzajú najmä v anorganických tuhých imisiách, sa prejavujú v troch charakteristických chemických vlastnostiach - alkalizujúcich, acidifikujúcich a amfotérnych (HOLOBRADÝ - KALUŽ, 1987). Alkalizujúce vlastnosti majú najmä imisie z magnezitových závodov, cementárni a vápeniek. Acidifikačné vlastnosti majú napríklad usadeniny sadzí na povrchu krasových hornín. Pod nimi účinkom kyslých zložiek nastáva rozpúšťanie hornín. Vodné roztoky dosahujú pH 3,0 - 4,0, ale často aj menej. Medzi imisie, ktoré obsahujú prvky s amfotérnymi vlastnosťami, zaraďujeme najmä ťažké a stredne ťažké kovy (s mernou hmotnosťou viac než 5 g.cm-3); najčastejšie sú to Sb, Cr, Cd, Ni, Pb, Hg, V, As. Nachádzajú sa v hutníckych, energetických i dopravných imisiách. Uvedené, ako aj ďalšie imisné amfotéry vytvárajú s anorganickými i organickými ugandami komplexné zlúčeniny, a to v katióne aj v anióne. Ich chemizmus a mechanizmus v pôde a vegetácii nie je jasný. Okrem kyslých dažďov aerosóly ťažkých kovov ohrozujú aj veľkoplošné chránené územia. Napr. zvýšený obsah Cd a Pb sa našiel na Šumave, teda v oblasti, ktorá sa považuje za najmenej znečistené územie nášho štátu. Podobne je to aj v prípade niektorých chránených krajinných oblastí na Slovensku (HOLOBRADÝ - KALUŽ, 1987).

obrazok2 

Krasové územia SR a tuhé emisie - intenzita emisií podľa okresov a územia koncentrovaných dopadov.

Okrem uvedeného chemického pôsobenia sa do území v blízkosti zdrojov emisií dostávajú aj relatívne stabilné častice, ktoré na povrchu vytvárajú rôzne povlaky, prípadne sa dostávajú prúdením do prípovrchových častí podzemných dutín. Ich vlastnosti sú značne ovplyvnené fázovými formami tuhých častíc. Podľa nich môžeme rozlíšiť pevné sklovité zrná a častice od kryštalických a organických častíc obyčajne s menšou pevnosťou. V popolovinách sa vyskytujú najmä kremičitany prvkov Al, Ca, Mg, Fe, K, voľný SiO2, uhličitany prvkov Ca, Mg, pyrit, markazit, síran vápenatý, stopové kovy a ich oxidy, TiO2, P2O5, MnO, As, Pb, Zn, Ge, Wa a ďalšie. Československé popoly sa vyznačujú vysokým obsahom kremičitanov SiO2 (40 - 64 %) a Al2O3 (20 - 33 %) (PETER a kol., 1983). V krasových územiach bez vegetácie pôsobia takéto častice (pohybujúce sa veľkou rýchlosťou) na povrch abrazívne.

Pri skúmaní vplyvu imisií na krasové územie nemožno obísť ani otázky ich kumulácie v snehovej pokrývke a vyplavovanie iónov v priebehu topenia sa snehu. Základné poznatky o rozdelení síranov a dusičnanov, ako aj o možnostiach modelovania koncentrácie síranov v procese topenia sa snehu a odtoku vody zo snehovej pokrývky z oblasti povodia Bystrianky priniesla BABIAKOVÁ a kol. (1985, 1987), ktorá konštatovala závislosť akumulácie látok v snehu počas studenej zimy, ako aj závislosť ich vyplavovania počas odtoku.

Záver

S negatívnym vplyvom imisií na krasové územia Slovenska (aj napriek úsiliu o zlepšenie čistoty ovzdušia) musíme rátať aj po roku 2000. Ich dôsledky v niektorých imisných areáloch sa už makroskopický prejavujú, v iných majú preukazný charakter. Imisie každého druhu patria medzi cudzorodé látky znečisťujúce všetky zložky životného prostredia. Kontaminácia môže mať najrozmanitejšiu mieru a prejav v závislosti od koncentrácie, fyzikálno-chemických vlastností, ale aj od dĺžky pôsobenia na dané územie. V príspevku sme rozobrali vplyv jednotlivých druhov imisií na krasové územia SSR postupne, podľa jednotlivých druhov. Je len samozrejmé, že ich pôsobenie na kras sa neprejavuje samostatne, ale komplexne ako mnohokomponentný faktor. To v plnej miere platí pri synergickom pôsobení zmesných imisií, pričom sa môže vytvárať (a vytvára sa) množstvo imisných atakov na územie. Ich vplyv zatiaľ nie je dostatočne známy a bude si vyžadovať ďalší podrobný výskum.

Najvýznamnejším typom pôsobenia je nesporne korózia, spôsobená zvýšením agresivity nielen vôd zrážkových, ale aj povrchových, ktoré významne ovplyvňujú kvalitu vôd podzemných. Znečistenie atmosféry exhalátmi samo osebe nie je jedinou príčinou korózie, je však súčasťou celkového mechanizmu, v ktorom sa uplatňuje v súčinnosti s radom ďalších, väčšinou klimatických faktorov. Úlohou tohto príspevku nie je podrobne rozobrať komplexný vplyv znečisťovania ovzdušia na kras (čo by v konečnom dôsledku ani nebolo možné vzhľadom na veľké množstvo látok vypúšťaných do atmosféry), ale upozorniť na skutočnosť, ktorú je potrebné brať do úvahy aj v ďalšom období. Súčasne chceme upozorniť na fakt, že už niekoľko desiatok rokov to nie je len CO2 z prírodných procesov, ktorý spôsobuje agresivitu vôd a následne krasovú koróziu, ale je tu aj významný vplyv antropogénnych faktorov, s ktorými sa v budúcnosti bude musieť rátať.

Literatúra

  1. BABIAKOVÁ, G. a kol., 1985: Vertikálne rozdelenie síranov a dusičnanov v snehovej pokrývke a vyplavovanie iónov v priebehu topenia snehu. Vodohospodársky časopis, 33, č. 6.
  2. BABIAKOVÁ, G. a kol., 1987: Príspevok k možnostiam modelovania koncentrácie síranov v procese topenia a odtoku vody zo snehovej pokrývky a reprodukovateľnosti vstupných údajov. Vodohospodársky časopis, 35, č. 2.
  3. BABUŠÍK, I. a kol., 1987: Znečistenie ovzdušia oxidom siričitým v podmienkach SSR. Dom techniky ČSVTS, Bratislava.
  4. BUBLINEC, E., 1987: Limitné a optimálne hodnoty pôdnych vlastností a bioprvkov vo vzťahu k sídelnej zeleni. Životné prostredie, 21, č. 4.
  5. DOUŠA, K. - POLIČKY, K., 1977: Likvidace popelů z energetických výroben, Praha.
  6. GVOZDECKIJ, N. A., 1972: Problémy izučenija karsta i praktika, Moskva.
  7. KANIBAL, J. - RAAB, P.: Ekonomika ochrany ovzduší. Praha 1980.
  8. HNÉTKOVSKÝ, V. a kol., 1987: Papírenská príručka. SNTL Praha.
  9. HOLOBRADÝ, K. - KALUŽ, K., 1987: Imisie v systéme pôda - plodina. Životné prostredie, 21, č. 2.
  10. HYÁNEK, L., 1984: Čistota vôd. Vysokoškolské skriptá, SVŠT Bratislava.
  11. LÁMOŠ, D., 1982: Problémy znečisťovania a ochrany krasových vôd Západných Karpát. In: Slovenský kras, 20, Martin, s. 121-130.
  12. PAPŠO, P., 1987: Poľnohospodársky pôdny fond a vplyv priemyselných exhalátov. Životné prostredie, 21, č. 2.
  13. PETER, P. a kol., 1983: Navrhovanie a výstavba odkalísk. Bratislava.
  14. PULINA, M., 1974: Denudacja chemiczna na obszarach krasu weglanowego. Vydavnictvo PAN.
  15. SUPUKA, J., 1985: Tvorba a údržba priemyselnej zelene. ÚVPR MPSSR.
  16. ŠIŠKA, F., 1980: Ochrana ovzdušia. Bratislava.
  17. TEREKOVÁ, V., 1984: Príčiny a dôsledky znečisťovania Jašteričieho jazera v Slovenskom krase. In: Slovenský kras, 22, Martin, s. 131-141.
  18. TOLGYESSY, J. a kol., 1984: Chémia, biológia a lexikológia vody a ovzdušia. Bratislava.

Ďalšie použité pramene

Súhrnná koncepcia starostlivosti o životné prostredie v SSR na obdobie 7. päťročnice s výhľadom do roku 2000. MVT SSR. Bratislava 1982.

Adresa autora

RNDr. Ján Šavrnoch, Papiernická 3 C/9, 034 01 Ružomberok

Recenzoval

RNDr. František Hesek, CSc.

Došlo: 18.2.1988

Zdroj

Šavrnoch J., 1989: Znečistenie ovzdušia a jeho vplyv na kras v podmienkach Slovenska. Slov. Kras, 27: 141-150.

Oznamy

Vitajte na novej stránke OSS Ružomberok. Stránku sme pre Vás aktualizovali, aby bolo jej prezeranie príjemnejšie aj na mobilných zariadeniach.

Partneri

Radi by sme sa poďakovali partnerom nášho klubu, ktorý ho podporujú a aj vďaka nim môžeme rozvíjať jaskyniarsku činnosť v oblasti Ružomberka.

Prečítajte si viac...

Pripojte sa k nám na Facebooku

Štatistiky

Kontaktujte nás

Ak sa Vám páči to čo robíme a radi by ste sa dozvedeli viac, pridali sa k nám pri poznávaní podzemných svetov, prípadne by Vás zájímalo čosi iné, budeme radi, keď nás kedykoľvek kontaktujete!

Kontaktné informácie

© 2016, OSS Ružomberok, webdesign INTELI.SK