ALFRÉD GRESCH
(speleoklub Liptovký Mikuláš)
Vespertilio 3: 25-28, 1998 ISBN 80-88850-19-3

Summary (EN)

Enviromental impacts on bats of the Liptov basin in the Northern Carpathians (Slovakia). An artificial fertilizer NPK started to be used very extensively in the 1950's when the management of croplands changed significantly. An intensive fight against insects applied in the agricultural and forest management resulted in a deficiency of food for Myotis myotis and M. blythi, because insecticides like HCH and DDT significantly eliminated their food sources. Summer roosting sites, that are of crucial importance to the species, began to disappear when the old houses were knocked down and replaced with those furmished by a straight horizontal roof which did not provide an adequate roost. An enormous increase of tourism in the 1950's and an increasing production in the paper factory SCP Ruzomberok in the 1970's also contributed to unfavourable conditions for bats. The two mentioned factors led to a decline in the number of hibernating bats in the two most important wintering sites of the Ruzomberok region - the Liskovska cave and caves in the Demanovska dolina valley - the Sucha, Pusta, Okno and Ladova caves. The Janska dolina valley is not in influence by direct effects of SCP Ruzomberok. The number of tourists and cottages is also much lower here than in Demanovska dolina, which results in stable numbers of M. myotis over the last 30 years. Despite the discussed negative effects, an increasing number of species Eptesicus nilssoni was recorded in the last years. Chiroptera, hibernation, Liptov region, Slovakia

Vplyv prostredia na netopiere Liptovskej kotliny v severných Karpatoch

Liptovská kotlina je špecifická tým, že ju obklopujú najvyššie pohoria severnej časti Karpatského oblúku. Dôsledkom toho je tu chladnejšia a vlhkejšia klíma než v ostatných regiónoch Slovenska. Ešte začiatkom 20. storočia sa obyvateľstvo tohto regiónu venovalo najmä chovu oviec a dobytka. Čistá príroda bola ideálna pre život rôznych druhov živočíchov. Aj napriek chladnejšej klíme žilo na tomto území v období 1959 - 1970 podľa zimného sčítania deväť druhov netopierov (VACHOLD, 1960) z celkového počtu 24 druhov, ktoré boli zistené na celom území Československa. Niektoré teplomilné druhy ako Myotis myotis, M. blythi a Rhinolophus hipposideros sa usadili celoročne na území Liptova len vďaka ľudským príbytkom (RYBÁŘ, 1972). V ich podkroviach našli teplé úkryty pre odchov svojich mláďat. Veľké množstvo jaskýň na celom území kotliny od 500 m n. m. - v oblasti Ľubochne, až do nadmorskej výšky 1500 m v okolí Poludnice, Krakovej hole a Ohnišťa umožňuje dobré úkryty v zimnom období.

Najväčšie kolónie zimujúcich netopierov boli do r. 1970 v Liskovskej jaskyni pri Ružomberku (GAISLER a HANÁK, 1972) v nadmorskej výške 500 m n. m. a v Demänovskej doline v jaskyniach Pustá (943 m n. m.), Okno (915 m n. m), Suchá jaskyňa (903 m n. m.) a Ľadová jaskyňa (840 m n. m.). Podľa výskumov, ktoré v Demänovskej doline uskutočnil J. Vachold v r. 1954 - 1955 až 1958 - 1959, sa súčet netopierov zimujúcich v týchto štyroch jaskyniach pohyboval nasledovne: M.. myotis 143 - 235 ks., M. blythi 36 - 83 ks., Eptesicus mksom 6 - 13 ks.

V priebehu piatich rokov boli netopiere sledované len počas hibernácie. Letný výskum z tohto obdobia nieje známy. Okrem týchto troch druhov, počty ktorých sa najviac zmenili v priebehu rokov 1954 - 1998, žili v sledovanom období aj tieto druhy: R. hipposideros, Myotis mystacinus, Vespertilio murinus, Eptesicus serotinus, Ple-cotus auritusaBarbastella barbastellus (VACHOLD, 1960; ŠTOLLMANN, 1966; GAISLER a HANÁK, 1972). V neskoršom období neboli pozorovania v Demänovskej doline vykonávané periodicky, ale len sporadicky. Niektorí jaskyniari udávajú pri svojich prieskumoch počet hibernujúcich netopierov, ale zvyčajne len v tej časti jaskyne, na ktorú bol zameraný ich speleologický výskum. Tieto správy sú neúplné a preto nemôžu byť použité do celkového hodnotenia.

V Liskovskej jaskyni pozorovali zimujúce netopiere v rokoch 1968 - 1970 J. Gaisler a V. Hanák. Podľa ich pozorovaní v priebehu týchto troch rokov hibernovala veľká kolónia dvoch druhov rodu Myotis. Počet netopierov druhu M. myotis sa pohyboval od 64 - 241 ks. a M. blythi 11 - 54 kusov. Boli tu zistené ešte dva ďalšie hibernujúce druhy netopierov R. hipposideros a P. auritus. V tomto sledovanom období nebol v Liskovskej jaskyni zistený letný výskyt netopierov. Aj napriek tomu, že táto jaskyňa patrila v rámci Liptovského regiónu k významným zimoviskám, nebolo sledovanie hibernujúcich netopierov predmetom dlhodobého výskumu.

Životné prostredie sa po roku 1950 zmenilo najmä vplyvom rozvoja poľnohospodárstva (kolektivizácia družstiev), priemyslu a turistického ruchu. Napriek tomu, že tieto zmeny nastali aj v iných krajinách Európy (PLESNÍK, 1998), oblasť Liptova nemusela byť tak násilne civilizovaná (bez ohľadu na konečný dôsledok). Po roku 1960 zvyšovali poľnohospodári hektárové výnosy pomocou umelých hnojív NPK. Proti škodcom sa vo veľkom bojovalo DDT a chlórovými uhľovodíkmi (HANDOVÁ a ŔÍHA, 1974; LAMOŠ, 1982) len preto, že sa liptovskí poľnohospodári chceli svojimi výnosmi z úrody vyrovnať krajom v oblasti Podunajskej nížiny. Tento nerozumný boj s prírodou človek síce vyhral, ale zničil pri tom veľké množstvo hmyzu (SKUHRAVÝ, 1972; ZELENÝ, 1987; LEDNICKÝ, 1989), ktorý je základnou súčasťou potravy netopierov. Ako príklad uvediem chrústa obyčajného (Melolontha melolontha), ktorý zaplavoval takmer každú jar celý Liptov a dnes je pre nás veľký problém, objaviť aspoň jedného. Podobný osud postihol aj bystrušky (Carabidae) a iný hmyz, ktorý slúžil ako potrava pre netopiere. Polčas rozpadu chemických postrekov je až niekoľko rokov (HANDOVÁ a ŔÍHA, 1974). Netopiere, ktoré zožrali hmyz zasiahnutý postrekom, dostali do svojho tela zložky, ktorých negatívne účinky sa nemuseli prejaviť hneď. Najčastejšie sa ich účinky prejavili na jar po období hibernácie, keď sa prudko zvýšil metabolizmus a jedovaté látky uložené v tuku, netopiera zabili. Ďalším faktorom, ktorý znížil populáciu netopierov v Liptove, je rozvoj SCP Ružomberok. V priebehu 70. rokov sa jeho výroba rozrástla a množstvo exhalátov dopadlo aj do Demänovskej doliny (TEREKOVÁ, 1985). Najviac to ale postihlo Liskovskú jaskyňu, ktorá sa nachádza asi l km od tohto závodu. Celé okolie Ružomberka je jednoznačne postihnuté chemickými úletmi z SCP, dokázali to štátne rozbory. Koncentrácia síranov -SO2 v Ružomberku bola do roku 1987 druhá najväčšia na Slovensku (ŠAVRNOCH, 1989; ZACHAR, 1989).

Nemalou mierou prispel k zníženiu stavov netopierov na Liptove aj rozvoj turistiky a cestovného ruchu. Nárast počtu turistov v Demänovskej doline môžeme odvodiť z návštevnosti Demänovskej jaskyne slobody a Demänovskej ľadovej jaskyne. Do roku 1946 sa návštevnosť v týchto jaskyniach pohybovala do 30 000 návštevníkov ročne, ale po roku 1950 vzrástla návštevnosť na 200 tis. Výstavba hotelov, chát a lyžiarskych vlekov úplne zmenila charakter doliny. Charakter krajiny sa nezmenil len v turistických centrách, ale aj v celom regióne. Staré domy so sedlovými strechami sa búrali, začali sa stavať panelové domy s rovnými strechami. Tieto zmeny pripravili netopiere o ich úkryty počas letného obdobia. Tieto zmeny nastali najmä po roku 1970 a to nielen v mestách, ale aj na dedinách. Prispela k tomu najmä výmena strešnej krytiny za plech, ktorý nezabezpečuje pre netopiere vhodné tepelné podmienky. Všetky tieto nepriaznivé podmienky prispeli k tomu, že počet netopierov v našom regióne prudko klesol.

Ďalšie systematické sčítanie netopierov sa začalo až v zime r. 1995 - 1996. Za obdobie trojročného výskumu možno konštatovať, že počet netopierov na Liptove v porovnaní s rokmi 1954 - 1970 výrazne poklesol. V Liskovskej jaskyni z početnej skupiny M. myotis zostalo len pár jedincov, počet ktorých nepresahuje 15 ks. a M. blythi nebol vôbec zaregistrovaný. V okolí boli skontrolované menšie jaskyne, ktoré pri speleologickom prieskume opísal v 70. rokoch Dr. Z. Hochmuth a spomína aj hibernujúce netopiere. V súčasnosti sa v nich ale hibernujúce netopiere nachádzajú len veľmi zriedkavo.

V Demänovskej doline, podobne ako v Liskovskej jaskyni, nebol v období troch rokov M. blythi zaregistrovaný a počet M. myotis sa v štyroch sledovaných jaskyniach pohybuje okolo 35 ks. Naproti tomu počet E. nilssoni vzrástol na 36 ks. Z tohto dôvodu boli v zimnom období 1996 - 1997 skontrolované ďalšie jaskyne v Demänovskej doline, ale ani v jednej z 13 preskúmaných jaskýň sa nenašla väčšia kolónia hibernujúcich netopierov. V žiadnej z nich sa nenašlo viac ako 2 netopiere. Východne od Demänovskej doliny sa nachádza Jánska dolina s množstvom jaskýň, v ktorých boli nájdené pozostatky po netopieroch. Žiaľ, ani v tejto doline sa výskumu netopierov nevenovala pozornosť. V správe od J. Gaislera a V. Hanáka z r. 1968 sa uvádza Stanišovská jaskyňa s 23 ks. M. myotis a 2 ks M. blythi. Pri súčasnom výskume bolo skontrolovaných 11 jaskýň, ale iba v dvoch jaskyniach sa našiel väčší výskyt druhu M. myotis, najmä v Stanišovskej jaskyni 22 ks., v Jaskyni zlomísk 24 ks. Tak isto ako v Liskovskej jaskyni a v Demänovskej doline nebol ani v Jánskej doline zistený M. blythi, ale E. nilssoni hibernoval skoro v každej jaskyni.

Na záver môžeme konštatovať, že M. blythi sa na území Liptovskej kotliny nenachádza. Počet druhu M. myotis v Liskovskej jaskyni poklesol viac ako 11-krát a v Demänovskej doline viac ako 5-krát. Jánska dolina vzhľadom na to, že je civilizáciou menej narušená a je vzdialenejšia od Ružomberka, môžeme aj napriek nedostatočnému výskumu v minulosti konštatovať, že počty druhu M. myotis sú na tomto území zachované. Jediný druh. nilssonina území Demänovskej doliny zvýšil svoj výskyt viac ako 4-krát.

Literatúra

  1. GAISLER, J., HANÁK, V., 1972: Netopýři podzěmních prostorů v Československu. Sborník Západočeského Musea, Plzeň, Pnr., 7: 19-21.
  2. LAMOŠ D., 1982: Problémy znečisťovania a ochrany krasových vôd Západných Karpát. Slov. Kras, 20: 121-129.
  3. LEDNICKÝ V., 1989: Kyselost dešťú na severní Morave. Živa, 37: 66-67.
  4. HANDOVÁ Z. & ŘÍHA J., 1974: Rub a líc hospodárskeho rozvoje pesticídy. Ochr. Pŕír., 29: 193-199.
  5. PLESNÍK J., 1998: Červená kniha ohrožených EU obratlovců a fauna ČR. Ochr. Pnr., 53: 133.
  6. RYBÁR R, 1972: Minulost našich netopýrů. Ochr. Pnr., 27: 83-86.
  7. SKUHRAVÝ V, 1972: Človek ovlivňuje hmyz v přírode. Živa, 27: 2-5.
  8. ŠAVRNOCH J., 1989: Znečistenie ovzdušia a jeho vplyv na kras v podmienkach Slovenska. Slov. Kras, 27: 141-150.
  9. ŠTOLLMANN A., 1966: Poznámky k výskumu netopierov (Chiroptera) na severozápadnom a strednom Slovensku. Slov. Kras, 6: 37-39.
  10. TEREKOVÁ V., 1985: Analýza ovzdušia v Demänovskej jaskyni Mieru. Slov. Kras, 23: 243-252.
  11. VACHOLD J., 1960: K pomerom hibernácie netopierov v jaskyniach Demänovského krasu. Slov. Kras, 3: 59-66.
  12. ZACHAR D., 1989: Imisie ochrozujú lesy Európy. Živa, 37: 148-151.
  13. ZELENÝ J., 1987: Genofond hmyzu vyžaduje ochranu. Živa, 35: 220-221.

Oznamy

Vitajte na novej stránke OSS Ružomberok. Stránku sme pre Vás aktualizovali, aby bolo jej prezeranie príjemnejšie aj na mobilných zariadeniach.

Partneri

Radi by sme sa poďakovali partnerom nášho klubu, ktorý ho podporujú a aj vďaka nim môžeme rozvíjať jaskyniarsku činnosť v oblasti Ružomberka.

Prečítajte si viac...

Pripojte sa k nám na Facebooku

Štatistiky

Kontaktujte nás

Ak sa Vám páči to čo robíme a radi by ste sa dozvedeli viac, pridali sa k nám pri poznávaní podzemných svetov, prípadne by Vás zájímalo čosi iné, budeme radi, keď nás kedykoľvek kontaktujete!

Kontaktné informácie

© 2016, OSS Ružomberok, webdesign INTELI.SK