Preklad niektorých častí

strana 21 - Výsledky vykopávok:

Urobil som výkop v hlbších partiách jaskyne. V sieni medzi bodmi 13 a 15 som nechal vyhĺbiť rovnobežne dve široké jamy (sondy), jedna z nich bola vyhĺbená až do hĺbky 1,6 m, pričom preťala vrstvenatosť (dali sa sledovať vrstvy). V hĺbke asi 30 cm bola vrstva tmavého humusu premiešaná s ostrohrannými úlomkami lokálneho pôvodu. Z tejto sypkej zeminy, ktorá je nepochybne kultúrnou vrstvou sa získali uhlíky, hrubozrnné keramické úlomky, kosti dobytka, svine a ľudské kosti. Pod touto vrstvou nasledovala žltšia piesočnatá hlina, ktorá obsahovala len kamienky, ktoré sa pri práci nezvyčajne drobili (sťažovali prácu) a táto vrstva bola bez zvyškov ľudí či zvierat.

strana 22

Druhá sonda bola vytýčená medzi bodmi 13-14 a odhalila rovnako navŕšené vrstvy, kultúrna vrstva obsahovala blízko pod povrchom nepoškodenú vrstvu popola a uhlíkov, hrubú maximálne 10 cm. Pod ňou a nad ňou boli už početné ľudské kosti, hlavice stehenných kostí, rebrá, stavce, atď., väčšinou porézne a potiahnuté sintrom. Okrem toho sa tu našli kosti psa, dobytka, ovce a svine. V mieste kotlíkovitej zníženiny (priehlbne) pri bode 13, pri päte dreveného rebríka ležali na zemi rôzne trosky, hlavne dreveného uhlia, zasintrovaného kvapľami. Pod týmto nánosom bola humusovitá vrstva s početnými kosťami ľudí, zvlášť kostí z trupu - stavce, rebrá a čeľuste. Veľký kus sintra, ktorý ležal na spodku zovieral členkovú kosť. Pri bode 10 bola zem v takmer celom priereze vyzdvihnutá a v jednom bode dosahovala hĺbku 2,2 m. Kultúrna vrstva tu bola už len 30 cm, pod ňou nasledovala hlinitá vrstva ako pri bode 14, tu sa však drobila, s tmavými medzivrstvami. Približne 0,5 m od povrchu sme našli vrstvu pieskovcových okruhliakov, ktoré pochádzali z neďalekého okolia. Vrstva ani tu neobsahovala stopy po činnosti človeka, či kosti, ale boli tu drobné exempláre sladkovodných a suchozemských mäkkýšov. O to bohatšia na ľudské kosti bola potom kultúrna vrstva na tomto mieste, kde som získal časti skeletov najmenej 17 indivíduí, podľa ľavých pažných kostí a čeľustí narátaných. Celkom šikmá plošina, ktorá siahala od bodu 10 k masívnemu kamennému bloku pri bode 8 rovnako prekrývala kultúrnu vrstvu s obsahom skupiny ľudských kostí.

strana 23

Našli sa tu najmä menšie kosti (phalanxy) a veľa kostí detských. Kosti ležali v chaotickom usporiadaní, stehenné kosti prevažne v ležiacej polohe, zriedka vo vertikálnej polohe, všetko bolo miestami premiešané s popolom, zvieracími kosťami a črepmi. V predsieni a jej rozvetveniach som rovnako uskutočnil dôkladný výkop a prehľadal som takmer celú plochu medzi bodmi 5a6 a 6. Tu bola práca sťažená nízkymi a hlbokými priestormi. Vykopaná zemina sa dosť sústreďovala na jednom mieste a musela sa opäť prehadzovať na iné miesta. Prišli sme na to, že najlepší spôsob je vykopanú zem podľa Pengellyho hneď vyhadzovať von a starostlivo poprezerať na mieste, takže pri takomto starostlivom postupe nemožno nič prehliadnuť. Takto postupovať však pre nedostatok času a málo prostriedkov nebolo možné. V rozdvojení pri bode 6 sme išli až do hĺbky 2,1 m, bez toho aby sme dosiahli dno, no proti môjmu očakávaniu sa kamenný priestor rozširoval smerom dole viac a viac. Kultúrna vrstva, ktorá pozostávala na povrchu z drobných kameňov so stopami sintra aj tu spočívala asi v hĺbke 30 cm a obsahovala veľa ľudských kostí. Aj tu kultúrna vrstva prechádzala cez žltú vrstvu, ktorá tu často obsahovala vápencové balvany. Zaujímavým nálezom tu bol jeden krátky bronzový kúsok drôtu, ktorý nás povzbudzoval k ďalšiemu hľadaniu. Medzi bodmi 5 a 6, bezprostredne pred nakopenými skalnými blokmi siahala kult.vrstva hlbšie ako na už známych miestach. Veľké bloky tu ležali vedľa seba, medzi nimi a pod nimi asi do hĺbky 1 m sa nachádzali ľudské kosti a črepy.

strana 24

Jeden pekný kus lebky (fig.6-8) so zachovanou tvárovou časťou, ďalšie kusy lebky, kosti srnca, jeleňa, zuby prasaťa, veľa črepov, kúsky medeného drôtu a jedna malá medená špirála pochádzajú práve odtiaľto. V na juh orientovanom krátkom rozdvojení predsiene ležali blízko povrchu, vedľa jedného veľkého kamenného bloku jemnejšie črepy s náznakom glazúry a zdobené jemnými líniami. Vpredu, pri vchode 2 sa našli celkom podobné. Aj v najvzdialenejších častiach som urobil pokusné výkopy, ale márne. Pri bode XI, vo vzdialenosti asi 5 m nad skalným previsom (bod 14) nechal som vykopať 1,5 m hlbokú jamu. Povrch tu bol pretiahnutý a pripomínal provu lode, pod ním a tam kde chýbala žltá hlina sa v početných bočných otvoroch nachádzala drobiaca sa hlinitá zem. Táto jaskynná hlina obsahovala jednu úplnú lebku jeleňa. Čeľusť mladej ošípanej popri ďalších kostiach ležala v spomínanej bočnej kapse (seitenlöchern) do ktorej sme sa dostali len s veľkou námahou a ležali tu volne vedľa exkrementov nejakých recentných obyvateľov jaskyne, azda patrili priateľovi Reineckemu. Ako na iných miestach, ani tu jaskynný sediment nič neposkytol. O čosi vyššie pri bode 21, v blízkosti horného vchodu, sa našliel podobný výklenok, v ktorom sa opäť našli stopy po človeku, hlina je tu veľmi sypká a popri tom sú tu badateľné viaceré prepadliny, ktorými zem prepadáva do hĺbky. Celkom hore tu bola 10 cm hrubá vrstva červenohnedej farby, ktorá podľa prof.Wartha vznikla pôsobením stojatej vody s obsahom mangánperoxidu. Táto vrstva bola zapustená do hliny, tiež

strana 25

obsahovala uhlíky a sporadicky aj zvyšky človeka a hrubé črepy. Celkom navrchu ležali črepy z novovekej misy, okrem toho ale tiež zle zachované hrubé črepy, ktoré už boli robené na kruhu, podobné ležali tiež pri bode 9 na povrchu. Medzi dvoma vchodmi sa našla už spomínaná nízka škára (fig.4), medzi zaklinenými kamennými blokmi som súčasne našiel také nálezy, ktoré boli podobné posledne menovaným. Tieto sa sem pravdepodobne dostali z povrchu, keď spadli cez otvory do škáry, ale márne som sa pokúšal nájsť také na holom skalnatom povrchu (odkiaľ sem mali spadnúť). V hĺbke na dne škáry, vo väčšej vrstve netopierieho guána som našiel už zdobený, ale veľmi hrubý črep, z ktorého bočná časť (fig.18) sa našla pri bode 6.

Opis nálezov

Zvieracie zvyšky:
Vtáčie kosti sa tu objavovali v malom počte - kurovité vtáky a hus.
s.26
Dobytok - kosti sa našli pri bode 14 - predné nohy, rebrá, stavce
Ovca - takmer vo všetkých miestach kultúrnych vrstiev
s.27
Jeleň - zlomok parohu pri bode 10 v kult.vrstve
Sviňa - skoro na všetkých miestach - tri druhy
s.28
Zajac - pri bode 14
Líška - pri bode 8 a 15
Pes - sánka a zuby mladých jedincov
Medveď - kosť z končatiny, nedá sa bližšie špecifikovať druh, ale nepatrí k druhu jaskynného medveďa, aký je uložený v MNM.
Zvyšky ľudí:
hlavne v predsieni medzi bodom 5-6 a 8-10, tiež 13-15. Počet kostí patriacich človeku bol viac než 1000. Z toho najmenej 60 bolo z lebky, 225 zo stavcov a vyše 500 z končatín.

strana 29

Dospelým patrili kosti zo 42 jedincov, 22 detí a 12 veľmi malých detí. Stav zachovania ľudských kostí je vo všeobecnosti rovnaký ako u zvieracích, spolu s ktorými sa našli. Povrch kostí je fľakatý, špinavobiely, od svetlohnedožltej, zriedka tmavohnedej a okrem toho pravdepodobne v dôsledku pôsobenia ohňa, ktorý tiež zanechal neisté stropy. Vnútrajšok kostí bol zvyčajne tak zafarbený ako vonkajšok. Kosti buď vôbec, alebo len veľmi málo držali na jazylke (?), páchli stuchlinou dôsledkom vlhkosti a z väčšej časti boli pokryté dendritickou vrstvou a popritom viaceré kusy boli bohato pokryté sintrom kvapkovitej štruktúry, na obr.6,7,8 zobrazená lebka zakrývala kopu sintrových kvapiek a jedna členková kosť sa našla zasintrovaná väčšími kusmi sintra. Všetko poukazuje na vysoký vek sem uložených kostí na čo napokon poukazujú aj znaky vyššieho stupňa ako pri zvieracích kostiach (sú teda staršie).

strana 30

(posledný odsek) Dôležité časti lebiek chýbali, ale niektoré sa aj našli - 29 mandibúl, 2 čelové kosti, z toho jednu vykopal ešte Majláth a druhá sa našla medzi bodmi 5-6 v predsieni a mohla už poskytnúť rozsiahlejšie závery. Prof Schafhausen a nej referoval na archeologickom kongrese

strana 31

v Budapešti r.1876 a odporučil ju k bližšiemu skúmaniu. Konštatoval pritom nasledovné: "Lebku z Liskovskej jaskyne, z ktorej sa zachovala len čelová kosť s tvárovou časťou bez sánky pokladám za lebku starého Fína, pre ktorých sú typickými znakmi malá okrúhla forma lebkovne, krátka maxilla s malými zubami, okrúhly zubný oblúk, loďkovité podnebie, rovný koreň nosa s chýbajúcou crista nasalis a dvojkoreňové premoláre. Tieto vlastnosti majú malé okrúhle lebky zo škandinávskych kamenných hrobiek, ktoré sú zhodné s laponským, alebo starofínskym typom o čom na rozdiel od Wirchowa priamo uvažujem".

strana 32 - 33

Ako sa javí, jaskyňa slúžila v svojej prednej časti ako obydlie s.33 a vo svojej zadnej časti ako pohrebisko. Lebka (obr.6,7,8) patrila dospelému jedincovi, posledné alveoly stoličiek sa javia strávené a sčasti vyplnené sintrom. Na ľavej strane čelovej kosti, medzi spánkom a čelovým hrboľom je viditeľná jazva po silnom údere, ktorý bol vedený zhora a vytvoril lyžicovitú priehlbeninu asi 0,6 mm hlbokú, od nej viedla 0,5 široká trhlina, sčasti zasintrovaná v dĺžke 26 mm smerom oproti nadočnicovému oblúku. Pozadie tejto sečnej rany poukazuje na zjazvenie, ktoré vzniklo zranením ešte za života..

strana 34

Nie menej zaujímavá je čelová kosť, ktorú získal ešte Majláth. V jeho práci je zobrazená ( AK IX, 1874). Tento úlomok získal údajne zo štrkovitej vrstvy. Ležal tu pravdepodobne v hĺbke 1,6 m omylom, našiel sa pod 0,3 m hrubou kult.vrstvou. Popis tejto lebky je uvedený v citovanej práci, kde bol opísaný a vykreslený dosť radikálne ako primitívny typ. S oným tvrdením B.Majlátha, že tento typ patrí k skupine Canstädskej rasy a blíži sa forme Neandrtálcov a Engisheimskej lebke súhlasím. Aj keď profil tejto čelovej kosti sa blíži ku profilu Neanderthálskej lebky najviac, prikláňam sa ku profilu typu Canstädskej rasy.

strana 45-50
Stopy činnosti a umelecké predmety po človeku

Zvieracie kosti, ktoré patrili prevažne domácim zvieratám nepoukazujú na nejaké jednoznačné stopy ľudskej činnosti. Nechýbajú tu síce rozštiepené rúrovité kosti, ktoré majú na lome rovnakú stavbu, ako na povrchu, ale nepreukázali sa stopy po úderoch, takže ťažko povedať, či sa na ich štiepení podieľal človek, alebo vznikli prirodzenou cestou. To isté platí pre veľký počet rozštiepených a rozbitých ľudských dlhých kostí. Je pozoruhodné, že práve tíbie ktorých stena je z rúrovitých kostí najsilnejšia sa našli vo veľkom počte rozštiepené, nie menej ako 28 úlomkov tu patrilo tíbiám. Je vylúčené, aby to bolo len náhodné, pričom štiepenie možno s najväčšou pravdepodobnosťou pripísať práve človeku. Ale nechýbajú tu ani také kosti, ktoré nepochybne nesú stopy ľudskej činnosti. Pri bode 14 ležala silne vylúhovaná, takmer už zakalcinovaná stehenná kosť, ktorá mala na opačnej strane diafýzy hlbšie zárezy, veľmi úzke, hladkú reznú plochu, čo očividne poukazuje na stopy po nejakej ostrej čepeli. Veľkú pozornosť si zasluhuje jazva na čelovej kosti (obr.6), ktorá tiež bola spôsobená nejakou ostrou čepeľou. Ako veľmi zvláštny a vzácny nález sa javí ľavá časť sánkovej kosti (mandibula) č.IX na tab.A,obr.14,15. Ako vidno na obrázkoch v kosti čeľuste pod Incisura mandibulae uviazol cudzí predmet (pri bode A). Jedná sa o opracovaný silicitový hrot, ktorý vnikol z vonkajšej strany a prešiel až na vnútornú stenu čeľuste. Bez pochýb je to hrot vrhacej zbrane, šípu alebo oštepu. Tento musel byť do kosti vrhnutý takou silou, že zranený si ho nemohol vytiahnuť a musel ho pritom zlomiť. Popritom okolo hrotu bolo viditeľné zjazvenie, čo dokazuje, že rana bola zahojená. Okraj jazvy je ohraničený a dokonca škára, ktorá sa tiahne 7 mm od processus mandibularis je sčasti vyplnené novou kostnou hmotou. Strela bola v kosti tak pevne že sa nedala vytiahnuť. Táto strela je v skutočnej veľkosti zobrazená na obr.16. V malej kolekcii nálezov je tento kúsok dôležitý tým, že o jeho použití ako hrotu šípu niekto pochýb. Tento silex mal 4 plôšky, ktoré pri špici vytvárali krátke hrany. Podľa B.Majlátha sa v jaskyni našlo 6 silexových predmetov, z toho 3 boli zobrazené v Pulszkého úvode k maďarskému prekladu Lubbockovho diela “Prehistorické časy”. Kolekciu predmetov z náleziska ešte doplňuje jedna malá medená špirála, 2 krátke zlomky medeného drôtu a jeden hrubší bronzový kúsok. Všetky tieto nálezy sa našli v predsieni medzi bodmi 5-6- Medené predmety sú bohato pokryté medenkou. Priemer špirály sa rovnal 25 mm, stočená bola z jedného 2 mm širokého pruhu. Materiál tohoto medeného predmetu reagoval na chemickú skúšku urobenú prof.Warthom - okrem iného reagoval na prítomnosť antimónu, takže nejde o čistú meď, ale meď získanú vytavením z medenej rudy (medené predmety sa bohužiaľ stratili). Medzi nálezmi reprezentujú prvoradé miesto črepy. Väčšinou sa našli v predsieni medzi bodmi 6-7 a 7-8 a 10. Celé kusy sa nenašli a nebolo možné ich zliepať. Črepy boli prevažne bez výzdoby, len málo kusov pochádzalo z okraja nádob a z tela, uško alebo držadlo sa našlo úplne ojedinelo. Je preto nemožné podľa formy bližšie špecifikovať hlinený riad, napriek tomu môžeme črepy rozdeliť do 3 skupín.

  1. Črepy z nádob robených na kruhu. Ojedinelé kúsky sa našli pri bode 8 a 22, voľne ležali na povrchu. Mali von vyhnutý okraj, hrúbku steny 3 mm, drsný povrch. Materiál pozostával z horšie plavenej hliny s anorganickou prímesou a bol dokonale vypálený. Vnútro bolo pokryté zvyškami potravy, ktorá obsahovala podľa prof.Warthu veľmi veľa mastnoty.
  2. V ruke robené nádoby. Povrch je hladký, najčastejšie čierny, ale bez výzdoby. Iba ojedinelé menšie kúsky z blízkosti bodu 6 poukazujú na pravidelné, veľmi ostré línie, ako výzdobu. Materiál je jemný, stena črepov je tenká. Pri ostatných črepoch povrch bol vyhladený asi tenkou drevenou lištou, ktorá na ňom nechala stopy. Okraje sú jednoduché, rozšírené pri ústí, pri niektorých je namiesto držadla cuplík alebo kruhovitý výčnelok. Materiál pozostáva z lepšie plavenej hliny s anorganickou prímesou. Táto prímes dokazuje očividne na granitový štrk pôvodom z oblasti Vysokých Tatier, badať tu však aj čiastočky sľudy. Z rovnakého materiálu bol aj 10 cm veľký, trochu kónický dutý cylinder, ktorý ako sa zdá slúžil ako držadlo na nádobe.
  3. Ojedinelé kusy, pochádzajúce z tenkostenných nádob. Ich okraj je vyhnutý, stopy poukazujú, že ak aj nie na kruhu, museli byť vyrobené takým spôsobom, pri ktorých sa nádoba otáčala okolo vlastnej osi. Ich výzdoba poukazuje na starostlivé vypracovanie, pravdepodobne urobené drevenou paličkou (obr.18,19). Povrch lepšie zachovalých črepov je drsný, len ojedinelý kúsok vykazuje starostlivé hladenie, farba je červenohnedá. Materiál je hrubší, zo zle plavenej hliny, sotva vypálenej, s obsahom až 5 mm minerálií. Tieto posledné nádoby boli veľmi veľké, črep na obr.18 pochádza z nádoby s priemerom ústia až 30 cm. Hrúbka steny je 12 mm. Tieto ťažké hrnce ťažko mohli slúžiť na transport. Pravdepodobne neboli vypálené, ale len vysušené. Slúžili zrejme na suché skladovanie potravy a ovocia a zrejme boli zdobené preto tak pekne, že boli súčasťou “nábytku”. Posledný predmet z nálezov je malý kúsok limonitovej rudy. Očividne slúžil na maľovanie nádob, prípadne ako zdobiaci materiál - šminka pre márnotratných obyvateľov jaskyne.

strana 56 - Záver

Obyvatelia jaskyne boli menšej výšky, ich priemer bol okolo 1,5 m. Čelová kosť poukazuje na najstaršiu ľudskú rasu (starofínsku). Mamutie stoličky sem museli priniesť obyvatelia jaskyne. Všetko napovedá tomu, že tu máme pamätník z neolitickej doby.

Lajos von Lóczy

trana 21 - Výsledky vykopávok:

Urobil som výkop v hlbších partiách jaskyne. V sieni medzi bodmi 13 a 15 som nechal vyhĺbiť rovnobežne dve široké jamy (sondy), jedna z nich bola vyhĺbená až do hĺbky 1,6 m, pričom preťala vrstvenatosť (dali sa sledovať vrstvy). V hĺbke asi 30 cm bola vrstva tmavého humusu premiešaná s ostrohrannými úlomkami lokálneho pôvodu. Z tejto sypkej zeminy, ktorá je nepochybne kultúrnou vrstvou sa získali uhlíky, hrubozrnné keramické úlomky, kosti dobytka, svine a ľudské kosti. Pod touto vrstvou nasledovala žltšia piesočnatá hlina, ktorá obsahovala len kamienky, ktoré sa pri práci nezvyčajne drobili (sťažovali prácu) a táto vrstva bola bez zvyškov ľudí či zvierat.

strana 22

Druhá sonda bola vytýčená medzi bodmi 13-14 a odhalila rovnako navŕšené vrstvy, kultúrna vrstva obsahovala blízko pod povrchom nepoškodenú vrstvu popola a uhlíkov, hrubú maximálne 10 cm. Pod ňou a nad ňou boli už početné ľudské kosti, hlavice stehenných kostí, rebrá, stavce, atď., väčšinou porézne a potiahnuté sintrom. Okrem toho sa tu našli kosti psa, dobytka, ovce a svine. V mieste kotlíkovitej zníženiny (priehlbne) pri bode 13, pri päte dreveného rebríka ležali na zemi rôzne trosky, hlavne dreveného uhlia, zasintrovaného kvapľami. Pod týmto nánosom bola humusovitá vrstva s početnými kosťami ľudí, zvlášť kostí z trupu - stavce, rebrá a čeľuste. Veľký kus sintra, ktorý ležal na spodku zovieral členkovú kosť. Pri bode 10 bola zem v takmer celom priereze vyzdvihnutá a v jednom bode dosahovala hĺbku 2,2 m. Kultúrna vrstva tu bola už len 30 cm, pod ňou nasledovala hlinitá vrstva ako pri bode 14, tu sa však drobila, s tmavými medzivrstvami. Približne 0,5 m od povrchu sme našli vrstvu pieskovcových okruhliakov, ktoré pochádzali z neďalekého okolia. Vrstva ani tu neobsahovala stopy po činnosti človeka, či kosti, ale boli tu drobné exempláre sladkovodných a suchozemských mäkkýšov. O to bohatšia na ľudské kosti bola potom kultúrna vrstva na tomto mieste, kde som získal časti skeletov najmenej 17 indivíduí, podľa ľavých pažných kostí a čeľustí narátaných. Celkom šikmá plošina, ktorá siahala od bodu 10 k masívnemu kamennému bloku pri bode 8 rovnako prekrývala kultúrnu vrstvu s obsahom skupiny ľudských kostí.

strana 23

Našli sa tu najmä menšie kosti (phalanxy) a veľa kostí detských. Kosti ležali v chaotickom usporiadaní, stehenné kosti prevažne v ležiacej polohe, zriedka vo vertikálnej polohe, všetko bolo miestami premiešané s popolom, zvieracími kosťami a črepmi. V predsieni a jej rozvetveniach som rovnako uskutočnil dôkladný výkop a prehľadal som takmer celú plochu medzi bodmi 5a6 a 6. Tu bola práca sťažená nízkymi a hlbokými priestormi. Vykopaná zemina sa dosť sústreďovala na jednom mieste a musela sa opäť prehadzovať na iné miesta. Prišli sme na to, že najlepší spôsob je vykopanú zem podľa Pengellyho hneď vyhadzovať von a starostlivo poprezerať na mieste, takže pri takomto starostlivom postupe nemožno nič prehliadnuť. Takto postupovať však pre nedostatok času a málo prostriedkov nebolo možné. V rozdvojení pri bode 6 sme išli až do hĺbky 2,1 m, bez toho aby sme dosiahli dno, no proti môjmu očakávaniu sa kamenný priestor rozširoval smerom dole viac a viac. Kultúrna vrstva, ktorá pozostávala na povrchu z drobných kameňov so stopami sintra aj tu spočívala asi v hĺbke 30 cm a obsahovala veľa ľudských kostí. Aj tu kultúrna vrstva prechádzala cez žltú vrstvu, ktorá tu často obsahovala vápencové balvany. Zaujímavým nálezom tu bol jeden krátky bronzový kúsok drôtu, ktorý nás povzbudzoval k ďalšiemu hľadaniu. Medzi bodmi 5 a 6, bezprostredne pred nakopenými skalnými blokmi siahala kult.vrstva hlbšie ako na už známych miestach. Veľké bloky tu ležali vedľa seba, medzi nimi a pod nimi asi do hĺbky 1 m sa nachádzali ľudské kosti a črepy.

strana 24

Jeden pekný kus lebky (fig.6-8) so zachovanou tvárovou časťou, ďalšie kusy lebky, kosti srnca, jeleňa, zuby prasaťa, veľa črepov, kúsky medeného drôtu a jedna malá medená špirála pochádzajú práve odtiaľto. V na juh orientovanom krátkom rozdvojení predsiene ležali blízko povrchu, vedľa jedného veľkého kamenného bloku jemnejšie črepy s náznakom glazúry a zdobené jemnými líniami. Vpredu, pri vchode 2 sa našli celkom podobné. Aj v najvzdialenejších častiach som urobil pokusné výkopy, ale márne. Pri bode XI, vo vzdialenosti asi 5 m nad skalným previsom (bod 14) nechal som vykopať 1,5 m hlbokú jamu. Povrch tu bol pretiahnutý a pripomínal provu lode, pod ním a tam kde chýbala žltá hlina sa v početných bočných otvoroch nachádzala drobiaca sa hlinitá zem. Táto jaskynná hlina obsahovala jednu úplnú lebku jeleňa. Čeľusť mladej ošípanej popri ďalších kostiach ležala v spomínanej bočnej kapse (seitenlöchern) do ktorej sme sa dostali len s veľkou námahou a ležali tu volne vedľa exkrementov nejakých recentných obyvateľov jaskyne, azda patrili priateľovi Reineckemu. Ako na iných miestach, ani tu jaskynný sediment nič neposkytol. O čosi vyššie pri bode 21, v blízkosti horného vchodu, sa našliel podobný výklenok, v ktorom sa opäť našli stopy po človeku, hlina je tu veľmi sypká a popri tom sú tu badateľné viaceré prepadliny, ktorými zem prepadáva do hĺbky. Celkom hore tu bola 10 cm hrubá vrstva červenohnedej farby, ktorá podľa prof.Wartha vznikla pôsobením stojatej vody s obsahom mangánperoxidu. Táto vrstva bola zapustená do hliny, tiež

strana 25

obsahovala uhlíky a sporadicky aj zvyšky človeka a hrubé črepy. Celkom navrchu ležali črepy z novovekej misy, okrem toho ale tiež zle zachované hrubé črepy, ktoré už boli robené na kruhu, podobné ležali tiež pri bode 9 na povrchu. Medzi dvoma vchodmi sa našla už spomínaná nízka škára (fig.4), medzi zaklinenými kamennými blokmi som súčasne našiel také nálezy, ktoré boli podobné posledne menovaným. Tieto sa sem pravdepodobne dostali z povrchu, keď spadli cez otvory do škáry, ale márne som sa pokúšal nájsť také na holom skalnatom povrchu (odkiaľ sem mali spadnúť). V hĺbke na dne škáry, vo väčšej vrstve netopierieho guána som našiel už zdobený, ale veľmi hrubý črep, z ktorého bočná časť (fig.18) sa našla pri bode 6.

Opis nálezov

Zvieracie zvyšky:
Vtáčie kosti sa tu objavovali v malom počte - kurovité vtáky a hus.
s.26
Dobytok - kosti sa našli pri bode 14 - predné nohy, rebrá, stavce
Ovca - takmer vo všetkých miestach kultúrnych vrstiev
s.27
Jeleň - zlomok parohu pri bode 10 v kult.vrstve
Sviňa - skoro na všetkých miestach - tri druhy
s.28
Zajac - pri bode 14
Líška - pri bode 8 a 15
Pes - sánka a zuby mladých jedincov
Medveď - kosť z končatiny, nedá sa bližšie špecifikovať druh, ale nepatrí k druhu jaskynného medveďa, aký je uložený v MNM.
Zvyšky ľudí:
hlavne v predsieni medzi bodom 5-6 a 8-10, tiež 13-15. Počet kostí patriacich človeku bol viac než 1000. Z toho najmenej 60 bolo z lebky, 225 zo stavcov a vyše 500 z končatín.

strana 29

Dospelým patrili kosti zo 42 jedincov, 22 detí a 12 veľmi malých detí. Stav zachovania ľudských kostí je vo všeobecnosti rovnaký ako u zvieracích, spolu s ktorými sa našli. Povrch kostí je fľakatý, špinavobiely, od svetlohnedožltej, zriedka tmavohnedej a okrem toho pravdepodobne v dôsledku pôsobenia ohňa, ktorý tiež zanechal neisté stropy. Vnútrajšok kostí bol zvyčajne tak zafarbený ako vonkajšok. Kosti buď vôbec, alebo len veľmi málo držali na jazylke (?), páchli stuchlinou dôsledkom vlhkosti a z väčšej časti boli pokryté dendritickou vrstvou a popritom viaceré kusy boli bohato pokryté sintrom kvapkovitej štruktúry, na obr.6,7,8 zobrazená lebka zakrývala kopu sintrových kvapiek a jedna členková kosť sa našla zasintrovaná väčšími kusmi sintra. Všetko poukazuje na vysoký vek sem uložených kostí na čo napokon poukazujú aj znaky vyššieho stupňa ako pri zvieracích kostiach (sú teda staršie).

strana 30

(posledný odsek) Dôležité časti lebiek chýbali, ale niektoré sa aj našli - 29 mandibúl, 2 čelové kosti, z toho jednu vykopal ešte Majláth a druhá sa našla medzi bodmi 5-6 v predsieni a mohla už poskytnúť rozsiahlejšie závery. Prof Schafhausen a nej referoval na archeologickom kongrese

strana 31

v Budapešti r.1876 a odporučil ju k bližšiemu skúmaniu. Konštatoval pritom nasledovné: "Lebku z Liskovskej jaskyne, z ktorej sa zachovala len čelová kosť s tvárovou časťou bez sánky pokladám za lebku starého Fína, pre ktorých sú typickými znakmi malá okrúhla forma lebkovne, krátka maxilla s malými zubami, okrúhly zubný oblúk, loďkovité podnebie, rovný koreň nosa s chýbajúcou crista nasalis a dvojkoreňové premoláre. Tieto vlastnosti majú malé okrúhle lebky zo škandinávskych kamenných hrobiek, ktoré sú zhodné s laponským, alebo starofínskym typom o čom na rozdiel od Wirchowa priamo uvažujem".

strana 32 - 33

Ako sa javí, jaskyňa slúžila v svojej prednej časti ako obydlie s.33 a vo svojej zadnej časti ako pohrebisko. Lebka (obr.6,7,8) patrila dospelému jedincovi, posledné alveoly stoličiek sa javia strávené a sčasti vyplnené sintrom. Na ľavej strane čelovej kosti, medzi spánkom a čelovým hrboľom je viditeľná jazva po silnom údere, ktorý bol vedený zhora a vytvoril lyžicovitú priehlbeninu asi 0,6 mm hlbokú, od nej viedla 0,5 široká trhlina, sčasti zasintrovaná v dĺžke 26 mm smerom oproti nadočnicovému oblúku. Pozadie tejto sečnej rany poukazuje na zjazvenie, ktoré vzniklo zranením ešte za života..

strana 34

Nie menej zaujímavá je čelová kosť, ktorú získal ešte Majláth. V jeho práci je zobrazená ( AK IX, 1874). Tento úlomok získal údajne zo štrkovitej vrstvy. Ležal tu pravdepodobne v hĺbke 1,6 m omylom, našiel sa pod 0,3 m hrubou kult.vrstvou. Popis tejto lebky je uvedený v citovanej práci, kde bol opísaný a vykreslený dosť radikálne ako primitívny typ. S oným tvrdením B.Majlátha, že tento typ patrí k skupine Canstädskej rasy a blíži sa forme Neandrtálcov a Engisheimskej lebke súhlasím. Aj keď profil tejto čelovej kosti sa blíži ku profilu Neanderthálskej lebky najviac, prikláňam sa ku profilu typu Canstädskej rasy.

strana 45-50
Stopy činnosti a umelecké predmety po človeku

Zvieracie kosti, ktoré patrili prevažne domácim zvieratám nepoukazujú na nejaké jednoznačné stopy ľudskej činnosti. Nechýbajú tu síce rozštiepené rúrovité kosti, ktoré majú na lome rovnakú stavbu, ako na povrchu, ale nepreukázali sa stopy po úderoch, takže ťažko povedať, či sa na ich štiepení podieľal človek, alebo vznikli prirodzenou cestou. To isté platí pre veľký počet rozštiepených a rozbitých ľudských dlhých kostí. Je pozoruhodné, že práve tíbie ktorých stena je z rúrovitých kostí najsilnejšia sa našli vo veľkom počte rozštiepené, nie menej ako 28 úlomkov tu patrilo tíbiám. Je vylúčené, aby to bolo len náhodné, pričom štiepenie možno s najväčšou pravdepodobnosťou pripísať práve človeku. Ale nechýbajú tu ani také kosti, ktoré nepochybne nesú stopy ľudskej činnosti. Pri bode 14 ležala silne vylúhovaná, takmer už zakalcinovaná stehenná kosť, ktorá mala na opačnej strane diafýzy hlbšie zárezy, veľmi úzke, hladkú reznú plochu, čo očividne poukazuje na stopy po nejakej ostrej čepeli. Veľkú pozornosť si zasluhuje jazva na čelovej kosti (obr.6), ktorá tiež bola spôsobená nejakou ostrou čepeľou. Ako veľmi zvláštny a vzácny nález sa javí ľavá časť sánkovej kosti (mandibula) č.IX na tab.A,obr.14,15. Ako vidno na obrázkoch v kosti čeľuste pod Incisura mandibulae uviazol cudzí predmet (pri bode A). Jedná sa o opracovaný silicitový hrot, ktorý vnikol z vonkajšej strany a prešiel až na vnútornú stenu čeľuste. Bez pochýb je to hrot vrhacej zbrane, šípu alebo oštepu. Tento musel byť do kosti vrhnutý takou silou, že zranený si ho nemohol vytiahnuť a musel ho pritom zlomiť. Popritom okolo hrotu bolo viditeľné zjazvenie, čo dokazuje, že rana bola zahojená. Okraj jazvy je ohraničený a dokonca škára, ktorá sa tiahne 7 mm od processus mandibularis je sčasti vyplnené novou kostnou hmotou. Strela bola v kosti tak pevne že sa nedala vytiahnuť. Táto strela je v skutočnej veľkosti zobrazená na obr.16. V malej kolekcii nálezov je tento kúsok dôležitý tým, že o jeho použití ako hrotu šípu niekto pochýb. Tento silex mal 4 plôšky, ktoré pri špici vytvárali krátke hrany. Podľa B.Majlátha sa v jaskyni našlo 6 silexových predmetov, z toho 3 boli zobrazené v Pulszkého úvode k maďarskému prekladu Lubbockovho diela “Prehistorické časy”. Kolekciu predmetov z náleziska ešte doplňuje jedna malá medená špirála, 2 krátke zlomky medeného drôtu a jeden hrubší bronzový kúsok. Všetky tieto nálezy sa našli v predsieni medzi bodmi 5-6- Medené predmety sú bohato pokryté medenkou. Priemer špirály sa rovnal 25 mm, stočená bola z jedného 2 mm širokého pruhu. Materiál tohoto medeného predmetu reagoval na chemickú skúšku urobenú prof.Warthom - okrem iného reagoval na prítomnosť antimónu, takže nejde o čistú meď, ale meď získanú vytavením z medenej rudy (medené predmety sa bohužiaľ stratili). Medzi nálezmi reprezentujú prvoradé miesto črepy. Väčšinou sa našli v predsieni medzi bodmi 6-7 a 7-8 a 10. Celé kusy sa nenašli a nebolo možné ich zliepať. Črepy boli prevažne bez výzdoby, len málo kusov pochádzalo z okraja nádob a z tela, uško alebo držadlo sa našlo úplne ojedinelo. Je preto nemožné podľa formy bližšie špecifikovať hlinený riad, napriek tomu môžeme črepy rozdeliť do 3 skupín.

  1. Črepy z nádob robených na kruhu. Ojedinelé kúsky sa našli pri bode 8 a 22, voľne ležali na povrchu. Mali von vyhnutý okraj, hrúbku steny 3 mm, drsný povrch. Materiál pozostával z horšie plavenej hliny s anorganickou prímesou a bol dokonale vypálený. Vnútro bolo pokryté zvyškami potravy, ktorá obsahovala podľa prof.Warthu veľmi veľa mastnoty.
  2. V ruke robené nádoby. Povrch je hladký, najčastejšie čierny, ale bez výzdoby. Iba ojedinelé menšie kúsky z blízkosti bodu 6 poukazujú na pravidelné, veľmi ostré línie, ako výzdobu. Materiál je jemný, stena črepov je tenká. Pri ostatných črepoch povrch bol vyhladený asi tenkou drevenou lištou, ktorá na ňom nechala stopy. Okraje sú jednoduché, rozšírené pri ústí, pri niektorých je namiesto držadla cuplík alebo kruhovitý výčnelok. Materiál pozostáva z lepšie plavenej hliny s anorganickou prímesou. Táto prímes dokazuje očividne na granitový štrk pôvodom z oblasti Vysokých Tatier, badať tu však aj čiastočky sľudy. Z rovnakého materiálu bol aj 10 cm veľký, trochu kónický dutý cylinder, ktorý ako sa zdá slúžil ako držadlo na nádobe.
  3. Ojedinelé kusy, pochádzajúce z tenkostenných nádob. Ich okraj je vyhnutý, stopy poukazujú, že ak aj nie na kruhu, museli byť vyrobené takým spôsobom, pri ktorých sa nádoba otáčala okolo vlastnej osi. Ich výzdoba poukazuje na starostlivé vypracovanie, pravdepodobne urobené drevenou paličkou (obr.18,19). Povrch lepšie zachovalých črepov je drsný, len ojedinelý kúsok vykazuje starostlivé hladenie, farba je červenohnedá. Materiál je hrubší, zo zle plavenej hliny, sotva vypálenej, s obsahom až 5 mm minerálií. Tieto posledné nádoby boli veľmi veľké, črep na obr.18 pochádza z nádoby s priemerom ústia až 30 cm. Hrúbka steny je 12 mm. Tieto ťažké hrnce ťažko mohli slúžiť na transport. Pravdepodobne neboli vypálené, ale len vysušené. Slúžili zrejme na suché skladovanie potravy a ovocia a zrejme boli zdobené preto tak pekne, že boli súčasťou “nábytku”. Posledný predmet z nálezov je malý kúsok limonitovej rudy. Očividne slúžil na maľovanie nádob, prípadne ako zdobiaci materiál - šminka pre márnotratných obyvateľov jaskyne.

strana 56 - Záver

Obyvatelia jaskyne boli menšej výšky, ich priemer bol okolo 1,5 m. Čelová kosť poukazuje na najstaršiu ľudskú rasu (starofínsku). Mamutie stoličky sem museli priniesť obyvatelia jaskyne. Všetko napovedá tomu, že tu máme pamätník z neolitickej doby.

Lajos von Lóczy

Oznamy

Vitajte na novej stránke OSS Ružomberok. Stránku sme pre Vás aktualizovali, aby bolo jej prezeranie príjemnejšie aj na mobilných zariadeniach.

Partneri

Radi by sme sa poďakovali partnerom nášho klubu, ktorý ho podporujú a aj vďaka nim môžeme rozvíjať jaskyniarsku činnosť v oblasti Ružomberka.

Prečítajte si viac...

Pripojte sa k nám na Facebooku

Štatistiky

Kontaktujte nás

Ak sa Vám páči to čo robíme a radi by ste sa dozvedeli viac, pridali sa k nám pri poznávaní podzemných svetov, prípadne by Vás zájímalo čosi iné, budeme radi, keď nás kedykoľvek kontaktujete!

Kontaktné informácie

© 2016, OSS Ružomberok, webdesign INTELI.SK