Na Krakovke to ide pomaly ďalej

V prvom rade musím trošku poopraviť správu z 28.8. Keď sme sa pred dvoma týždňami prebili závalom II. buzolou sme orientačne zmerali smer SZ.

Tento víkend sme začali nové priestory (výstižnejšie by znelo: priestory vyplnené skalami), mapovať. Slnečná cesta jednoznačne smeruje od V na Z, blíži sa k Čiernej dolinke a keby sme potiahli priamku ešte ďalej, tak rovno k Jaskyni slnečného lúča. V mieste, kde táto stúpajúca vetva dolinku prekríži môžu nastať ďalšie veľké problémy. Hoci sme sa od začiatku Slnečnej cesty presekali cez dva husté závaly, o voľných chodbách nemôže byť reč. Priestory sú stále vyplnené blokmi, ale postup vpred je už voľnejší a vzdušnejší. Zamerali sme 120 m s prevýšením 31 m až k nízkej vodnej kaskáde, vytekajúcej spod závalu.

Tento zával začína skalou, ktorá je opretá o stenu a protiľahlé bloky len v dvoch bodoch a zdá sa, že na týchto dvoch bodoch drží pokole poriadny kus závalu. Marián tam nakoniec preliezol a našiel pokračovanie chodby v dĺžke asi 50 m. Miesto nad kaskádou sme nazvali "Skúška nervov". Zdá sa, že sa v tomto mieste nachádzajú nad sebou dve paralélne chodby - tá čo objavil Maroš pred dvoma týždňami a chodba za Skúškou nervov. Tiež je ale možné, že sa jedná o jeden vysoký meander a obe poschodia sú od seba oddelené závalom. V prieskume a mapovaní budeme pokračovať o dva týždne.

Keď sme pred 17 rokmi začali sondovacie práce pod sedlom, nikomu ani vo sne nenapadlo, koľko skál budeme musieť premiestniť, kým dôjdeme k cieľu. Ale kde ciele končia?

Elena Hipmanová