Zásadnémý pokrok v Hačovej jaskyni - Malé Karpaty |
|
V januárovom čísle amerického jaskyniarskeho časopisu NSS News je článok o expedícii do Velebitu od americkej jaskyniarky Melanie Alspaugh. Expedícia sa uskutočnila v júli až auguste 2003, okrem autorky sa jej zúčastnilo 10 Francúzov a asi 40 domácich jaskyniarov. Pretože o Velebit sa zaujímajú aj slovenskí jaskyniari, prinášam preklad podstatných kapitol.
Avšak jedna jaskyňa sa ukázala ako zaujímavejší objav, objav tak zaujímavý, že dostal aj meno. Marelicu ( v preklade Marhuľa) našiel chorvátsky tím počas posledného týždňa expedície, jej vchod je situovaný v skale v polceste dolu severným svahom Crikveny. Je to jediný jaskynný vchod vo Velebite s výhľadom, situovaný v otvorenej skalnej ploche a nie v závrte. Počas prvého zostupu sa Matija Cepelak a Darko Bakšič dostali dolu dvoma studňami do -60 m a našli pokračujúcu vertikálu, ako aj niektoré postranné chodby. Ďalší deň ju Domagoj "Buco" Laušič a Slaven Boban prekúmali do -200 m. Poslednú horizontálnu pasáž zanechali v -100m, otočili sa naspäť až keď lano skončilo v tme, pod nimi bol len prázdny priestor, žiadne dno na dohľad. Keď hodili z posledného bodu skalu, táto padala 5-6 sekúnd, niečo zachytila a padala ďalej! KeĎže ostal len jeden deň na prieskum a ďalší na odstrojenie, vrátila sa nová skupina - Slaven, Bakša, Matija, Ronald Železnjak a Tihana Dašovič a Marelicu preskúmali do približnej hĺbky 367 m. A znovu lano končilo s jaskyniarom hojdajúcim sa v prázdnom priestore a na dohľad žiadny koniec. Jaskyniari odhadli, že hĺboká studňa by celkom dobre mohla presiahnuť hĺbku Bojim Bojim v Medúze. Ešte impresívnejšie boli čisté, hladké steny bez pukliny alebo hrany, na ktorej by sa dalo balansovať. Tihana to okomentovala, že studňa jej pripomína mrakodrap hore nohami ponorený v temnote. Príbeh o výskume Medúzy je na nešťastie poškvrnený zlou politikou, alebo prinajlešom zmätkom; je to dôsledok, keď sa jaskyniarsky súťaživý duch prekrúti, alebo je to snáď jednoducho nedostatok organizácie, či komunikácie. Počas predchádzajúceho prieskumu Medúzy, väčšinou slovenský tím sa otočil v hĺbke približne -700 m po zostúpení Bojim Bojim. Oznámili Chorvátom, že jaskyňa tu končí. Počas dvoch rokov Slováci žiadali povolenie vrátiť sa do Medúzy, ale neposkytli meračské údaje, ani ucelenú mapu Chorvátom, ako sa dohodli v pôvodnom povolení. Slováci boli napokon zapísaní na čiernu listinu ohľadne prieskumu v tomto území až do predloženia týchto údajov. Dvaja Chorváti - Igor Jelenič a Dinko Novosel boli so Slovákmi počas prieskumu a mali podozrenie, že v jaskyni bolo viacej, než tím vyzradil. Rozhodli sa naplánovať ďalšiu expedíciu a vrátiť sa do Medúzy mapovať, ukončiť prieskum a preveriť skutočnú hĺbku ako jaskyne, tak aj Veľkej studni. Oslovili jaskyniarske kluby po celom Chorvátsku a väčšina sa zúčastnila: SOHPD Dubovac, SPO Velebit, kluby zo Záhrebu, Splitu, Dubrovniku... Grgo a Josip zo záhrebskej skupiny pokračovali vo vystrojovaní hlavnej studni, až konečne dosiahli koniec v hĺbke -679 m, čo by dokazovalo významne menej, než predchádzajúca hĺbka Slovákov 707 m. Nakoniec Bojim Bojim prišla k miere skôr 420 m podľa chorvátskych meraní. Veľká studňa končí v zrútenom priestore merajúcom odhadom 80 x 20 m s dvoma veľmi úzkymi chodbami, ktorá vybiehajú na sever a na východ. Bakšov odhad na najlepší potenciálny postup je okno v -562 m, ktoré sa dá dosiahnuť 20 metrovým traverzom. Ďalší sľubný postup ostáva v jednej z priľahlých studní, ktoré skúmal niekto z francúzskeho tímu počas expedície - úzka chodba pri svojom konci by mohla byť spojená s Bojim Bojim, čo by pridalo hĺbky do vertikály a zvýšilo jej šancu na rekord. Autor: Melanie Alspaugh |
Oblasť Crikvena je asi 15-20 minút pochodu od tábora pri Medúze. Celkovo sa tu počas expedície našlo, preskúmalo a zmapovalo 16 jaskýň. Pár z nich sa už preskúmalo pred rokom, ale neexistovali údaje, tak naša úloha bola zmapovať aj tie. Väčšina vchodov sa nachádza medzi vyvýšenými závrtmi a krasovými vežičkami obklopujúcimi Crikvenu a dve jaskyne sa lokalizovali v hlbokom závrte, ktorý leží medzi Crikvenou a Medúzou. Prístup k takmer všetkým jaskyniam si vyžaduje voľné lezenie cez dosť exponované strmé skaly v škrapovom krase a hlboký závrt aj 50 m lano na zostup. Jaskyne pomenované C1 - C16 začínajú ako viacmenej otvorené vertikálne studne, klesajú 50 - 80 m na snehové svahy, ktoré tvoria koniec jaskyne a účinne blokujú postup. V niektorých by bolo možné zostúpiť do pokračujúcej chodby, keby nebolo nebezpečných nestabilných ľadových blokov, ktoré môžu padnúť. Iné jaskyne pokračujú krátkymi meandrami a občasnými zvislejšími chodbami až skončia v hĺbkach od 80 do 130 m.
Tretia najhlbšia jaskyňa v Chorvátsku bola pomenovaná kvôli tvaru pripomínajúcom medúzu, keď v hĺbke asi -300 m sa stretáva niekoľko paralelných šácht, ktoré ako chápadlá padajú do temnoty. Tu sa začína Bojim Bojim - vertikálna šachta, ktorú pôvodní prieskumníci "zamerali" na -450 m (neskôr sa ukázalo, že to bol odhad). Táto hĺbka by urobila z Bojim Bojim svetovo najhlbšiu jednostupňovú studňu v jaskyni. Hoci my sme ju volali jednoducho "Veľká studňa", meno po slovensky znamená bojím sa, bojím - kvôli pocitu, ktorý človek má pri zostupe.