Vo Vysokých Tatrách objavený nový veľký jaskynný systém (2004) |
|
Vážení priatelia, jaskyniari, práve sme sa navrátili z ďalšej náročnej akcie vo Vysokých Tatrách, kde sme objavovali jaskyne. Radi by sme vás, formou oficiálneho komuniké, oboznámili s naším novým objavom: Dňa 28. júna 2004 dvaja jaskyniari zo Speleoklubu Univerzity Komenského, Igor Pap (37) a Branislav Šmída (35) objavili pri povrchovom prieskume masívu Javorinská Široká (2210 m n.m.), medzi Javorovou a Bielovodskou dolinou vo V. Tatrách, nový veľký jaskynný systém. Novoobjavená jaskyňa dostala od objaviteľov pomenovanie - Mesačný tieň. Vchod do dnešného systému začínal pôvodne len drobnou, nenápadnou a ľahko prehliadnuteľnou prepadlinkou 0,5 x 1,5 m, ktorá tvorí ústie 25 m hlbokej priepasti. Jej objavitelia na otvor narazili náhodne, avšak vybavení speleoalpinistickou technikou, spustili sa hneď na dno šachty. Tu sa nachádzala len úzka, neprielezná trhlina, široká 10 - 15 cm. Z trhliny vanul oscilujúci prievan, ktorý naznačoval existenciu pokračovania. Objavitelia vchodu priepasti posúdili toto miesto ako celkom perspektívne a rozhodli sa uskutočniť tu sondážne práce. Počas niekoľkých akcií v júli a auguste 2004, kedy sa k nim pridal tiež ďalší zo spoluobjaviteľov novej jaskyne, Erik Kapucian (z rovnakého speleoklubu), sa im potom podarilo v trojici rozšíriť niekoľko komplikovaných a prácnych úžin, a úzkym, no klesajúcim meandrom postúpiť ďalej a hlbšie. Jaskyňa Mesačný tieň tak v priebehu leta dosiahla 100 m dĺžku, pri denivelácii -52 m. K zásadnému prielomu v postupe došlo nakoniec 20. augusta 2004, kedy sa I. Papovi a B. Šmídovi, a spolu s nimi tiež jaskyniarke Gabike Majerníčkovej (Speleoklub Šariš) podarilo nájsť pri dne jaskyne, v zložitej závalovitej kaverne, logické pokračovanie jaskyne. Dostali sa doň rozšírením útleho priechodu v nebezpečnom stropnom blokovisku, a potom rozšírením extrémnej úžiny v drobnom komíniku. Bola objavená prvá väčšia dómovitá kaverna jaskyne, a z nej vybiehajúca strmo klesajúca mohutná galéria, v ktorej objavitelia prešli prvých 200 m. (Na tejto akcii významnou mierou asistovali aj ďalší členovia Speleoklubu UK a Speleoklubu Šariš.) Ďalší prieskum Mesačného tieňa napredoval aj v nasledujúcich dňoch, a vďaka vynaloženému úsiliu a odvahe objaviteľov a prieskumného tímu dosahuje dnes systém Mesačný tieň pozoruhodnú dĺžku 2,5 km, pričom podrobne zmapovaných je už 1700 m chodieb. Novoobjavená jaskyňa sa tak stala v priebehu neuveriteľne krátkeho času 3. najdlhšou v slovenskej časti Vysokých Tatier. (Najdlhšou jaskyňou je tu Javorinka s viac ako 8 km, dlhšia je zatiaľ aj sprístupnená Belianska j.) Mesačný tieň dosahuje od vchodu po známe dno deniveláciu -160 m, čo radí túito jaskyňu k najhlbším na Slovensku. Jaskyňa má vysokohorský charakter, nápodobný JMN či niektorým jaskyniam v poľskej časti Tatier. Tvorí ju trojrozmerný labyrint veľkých, strmo spadajúcich, pôvodne vadóznych galérií (chodby dosahujú až 10 - 15 m šírku a 8 - 12 m výšku), ktoré sú poprepájané fosílnymi sifonálnymi úrovňami a recentnými meandrami. Sú tu aj väčšie sály (napr. dóm Varhany, Hassanova sieň) a tiež priepasťovité stupne (najhlbší zatiaľ 35 m hlboký, studňa s mohutným profilom 6 x 20 m). V chodbách s dnovými zárezmi a facetovanými stenami sa nachádza alochtónny náplav (kremencový a žulový štrk). Jeho frakcia dosahuje neraz enormných rozmerov: v chodbe Kremenných vajec boli nájdené obliaky s priemerom 30 - 50 cm! Niektoré chodby sú zarezané v dne do nekrasových bridlíc. V jaskyni sa nenachádza skoro žiadna sintrová výzdoba. Pôvodná celistvosť chodieb Mesačného tieňa je silne poznačená neotektonikou (mladé zemetrasenia). Toho odrazom sú neraz labilné (a pracujúce!) závaly a nebezpečné blokovištia. Pohyb v jaskyni je tým značne sťažený a je potrebné byť absolútne obozretným. Jaskyňa leží vysoko v horách, je fyzicky náročná, nedostupná. Jej prieskum by nebolo možné zvládnuť bez zaistenia komplikovanej expedičnej logistiky. Kým sa tu jaskyniar prepracuje do veľkých chodieb, je nútený zvládnuť niekoľko úžin a zalomení na hranici priechodnosti. V jaskyni je tiež pomerne nízka teplota (3 - 4 celziové stupne). Zdolať ju a bádať v nej dokáže len skúsený, odolný, a dobre fyzicky stavaný jaskyniar, zvládajúci lezeckú techniku. Jaskyňa Mesačný tieň bola (jej objaviteľmi) ihneď po prieniku uzavretá (pred nepovolanými návštevníkmi). V prieskume nového systému sa bude naďalej pokračovať, pričom akékoľvek práce a speleologický prieskum tu budú viesť a koordinovať objavitelia jaskyne a Speleoklub Univerzity Komenského, v spolupráci s prizvanými priateľmi, jaskyniarmi z niektorých speleoklubov Slovenskej speleologickej spoločnosti (SSS) a špecialistami z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Na uvedených výsledkoch sa podieľali títo jaskyniari: I. Pap, B. Šmída, E. Kapucian, Z. Ágh, M. Griflík (Speleoklub UK), J. Ondruška (Jask.klub Dubnica n.Váhom), M. Hačo (OS Pl.Podhradie), G. Majerníčková, Tina Majerníčková, J. Bakičová a Peťo (Speleoklub Šariš). Úžasnú fotodokumentáciu z novoobjavenej jaskyne vyhotovil známy moravský fotograf a speleológ M. Audy (ČSS). Širšiu správu o objave jaskyne Mesačný tieň, o sondážnych prácach a postupoch v nej, ako aj o jej morfológii, genéze, výplniach a perspektívach, či o nových objavoch, ktoré môžu nasledovať, nájdete v najbližšom čísle Spravodaja SSS 3/2004, ako aj v iných médiách. Záujemci o spoluprácu pri speleologickom výskume jaskyne Mesačný tieň sa môžu kontaktovať na: Objavitelia jaskyne, v pondelok 6. 9. 2004 v skorých ranných hodinách zdroj: Braňo Šmída (člen výboru SSS) |
