Čo nového v jaskyni Mesačný tieň |
|
Na teraz už predposlednom zostupe do útrob Mesačného tieňa, 22. júla, kedy útočná dvojka Pap a Kapucian došli až po métu -371, nám bolo jasné, že bez podzemného bivaku sa to už nezaobíde... Aj tým, čo trasy diery znajú, to trvalo von z -300 najmenej zo 3 hodinky, a cez hranu vstupnej šachty sme sa prevalili s vyplazeným jazykom... A tak sme sa na 4-dňovku(!), v čase od SO 30-ho Júl do UT 2-ho Aug, na "nie-fajnovú" ACTION, spojenú s transportom všetkého toho nevyhnutného pre stabilizované podzemné žitie, odhodlali tentoraz piati: I. Pap, B. Šmída, Z. Ágh, R. Židek, a, a to je neuveriteľné, aj P. Barabáš (plus jeho kamera). Život raz už býva taký: to kvantum matrošu, jedla, variče, stany, spaciaky, karimatky, a čo ja viem, čo ešte, na každého jednoducho vyšli DVA vaky: jeden na chrbát, jeden pod pazuchu. Rozdelenie podľa hmotnosti: od "peny", po "mamutov". Do -320, kde sme na nehostinnom plató rozložili kemp, to trvalo, aj takto vcelku zdatnej zostave (Rado je vraj akýsi 8-y v svetovom pohári v snowboarde) - iba 8 hodín(!!) Trápenia, tlačenia, ťahania, trhania, hádzania, kopnia, prekladačky, či reťazového podávania si "vačúrikov". To, že sme si pred akciou naštudovali vopred manuál "Čo všetko do bivaku" (z monografie Velebit, 1998, s.99-100 ), pomohlo, nezabudli sme nič - ani dva balíky záchodového papiera (ou... ovšem... s výnimkou tyčiek na jeden zo stanov...). Zabudli sme si však prečítať kapitolku predtým, s.99 - "To správne miesto"... a tak sa aj znalci metodiky bivakovania v studených dierach, ako málokto, kategoricky sekli... Z večného dažďa v dóme sa rozprskoval aerosól, a to do tak 2-hej po polnoci spôsobilo poriadny oros spaciakov v jednom z otvorených stanov... A tak keď sa Braňo zobudil, a pobudil zbytok jeho chrápajúcej spolu-osádky (Zolo a Paľo), že stan treba otočiť o 180 stupňov, a hlavy tiež, k otvoru stanu, to ste mali počť ten FRFLOT!! Spali sme tradične - 12 hodín. Na druhý deň časť osádky von, a s trochou blúdenia, a popritom čosi filmovačky, im to trvalo iba nejakých 5 hodín. Von vyliezli, ako to už na Širokej bývava, do poriadnej búrky... a Barabáš sa zaprisahal (inak už po druhý raz po Venezuele), že do jaskyne viac nevkročí. (A zas mu neveríme.) No a potom dvojka Pap a Šmidke: exploration. Hlavný cieľ: vôbec sa začať v tej spleti freatiky okolo -300 orientovať. Hlavné vodítko: smery a intenzita prievanov, prípadne ešte profil chodby tak nad 5 x 6 m, a nesmelo to moc stúpať. Nekočiť - mohlo. Braňo vŕtal diery na spity, Igor zlanoval. Niečo slepô, niečo "dále". Najzaujímavejší segment toho dňa: akoby "Totesgebirge-ovské" úrovne, v amplitúde tak 30 m, ktoré skončili - LESOM ŠÁCHT. Tak sme to nazvali. Igor jednu z nich prezlanil, do asi -340, a videl tak do -360. Samozrejme, skončilo nám lano. (A Braňo zatiaľ našiel ďalšie tri iné jamy...) Potom ešte inde velikánska šachta, nejaká siahodlhá ozvena... Výsledok tohto dňa: reálne tak 800 m novo-chodieb. Spali sme potom 13 hodín. (A na ďalší deň sme ešte pri výstupe našli nejaké prievany a odbočky. A potom vonku na chodníku skoro stúpili na hnusnú, zmiju, tučnú ako brvno...) No, vyzerá to zaujímavo. 5 kilákov je akiste za nami. Ide sa mapovať. Branislav Šmída,
This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it
, 0911 / 447 965 |
