Pri dne Hádovej ríše (Mesačný tieň) |
|
Posledná action, pri ktorej sme dosiahli -433 m (Šmída, Megela, Masarovič), priniesla aj závažné časové zistenia (súvislosti). A to, že k záverovému sifónu Mesačného tieňa je to najmä - PRÍŠERNE ĎALEKO. Z expedičného pôsobenia je nám známy tzv. "bod zlomu", tj. keď sa v istom mieste vo veľkom systéme od nástupu na akciu (trebárs ráno) vytráca efektivita prieskumu a zásadne zvyšuje rizikovosť. The end of our cave sme zvládli v docela vyšportovanej a zohratej trojke z I.bivaku za 3 hodiny. Na návrat treba počítať (hore kopcom) zvyčajne viac, a na výskum už moc času, myslím tým v stave optimizmu, radosti :-) (a nie vyčerpania, apatie či stresu), ani neostane. Bolo teda viac-menej jasné, čo treba spraviť, aby sme pokročili do hlbín - vybudovať II.bivak. Na to sa podujala multiklubová päťka (UK, SCD, Tisovec, Mur.planina), ktorá strávila pri záležitostiach naokolo toho v podzemí znovu solídny to čas: 77 hodín, resp. 3 noci. V prvý deň sme v podstate len zniesli do I.bivaku matroš. Karbid, nové potraviny, a zase tisíc kadejakých detailov, ku komfortnejšiemu prežitiu. (Lebo stále sa to tu spotrebováva, pre zaujímavosť, tak 1 litrovka plynová varičová/2-3 osoby/akcia. Už nám chýbajú len tie kempingové stoličky :-)) Okolo 17.00 sme už všetci zaľahli, aby sme ušetrili síl - na zajtra, na transport "balíčka" pre II.bivak, ktorý sme zatiaľ ale nevedeli, kam ho umiestnime. Zrejme niekde pri doterajšom dne, mysleli sme si, a aby nás náhodou-náhodou nezaplavila vodička, keď zaprší (sme sa aj trošku obávali...) A bola to akcijka z tých pernejších. (Nabitý transportiak totiž neminul nikoho.) Po 5 hodinách sme už podvedome začali vyhľadávať TEN SPRÁVNY PĽAC. Samozrejme, pri vode to vyzeralo vábne, nádherné a pohodlné piesčité plošiny, Braňo však riadne presvedčoval, celou svojou váhou, aby sme nezmagorili, že je treba nájsť čosi nad potenciál-záplavovou zónou. Na takomto mieste sme zastali v tzv. DOKONALOM TUBUSE, čo je totálne guľatá fosílna freatická nadchádzka (s priemerom asi 2,5 m), 10 m nad riečiskom, s pohodlným prístupom k vode, sucho, pevný plafón nad gebuľkou, pocitovo dobré miesto... a tak všeličo, v zmysle zásad správneho a bezpečného bivakovania. Úpravy ležoviska, nájdenie systému v ergonomickom odložení a položení vecí (verte, dôležité!), a Pap a Šmída, čo zostávajú, si idú na dve hodiny pobuvať... a potom ešte do jednej po polnoci mapujeme smerom, od kempu k -433ke (zo 250 m). Tomy Megela, Mikino Mikuš a Janči Pavlík sa vracajú do I.bivaku. My dva pozostavší len dúfame, že sa im to podarí, a nenájdeme mančaft za dva dni niekde na trase vo forme "polotuhosti v izofóliách, a s ťažkými viečkami"... lebo, na trase späť je aspoň zo päť miest, kde sme aj znalci poriadne poblúdili (plus zlomené rebro), nieto ešte chalani, ktorí absolvujú trasu okolo rieky prvý raz... Chlapi to však bravúrne zvládli. Uff. Pavlík s Megelom potom vystúpili na ďalší deň k povrchu, a Mikuš mal za úlohu vyčkať ako poistka v I.bivaku. Keby dačo. Naša dvojka pokračuje opäť v mapovačke (podľa predb.nahliadnutia v zošite 370 m), obsiahneme tak až úsek po predpolsledný, mimikrový sifón, tzv. CUKRÁREŇ (lebo sme tu mali len štyri sladké tyčinky). Celôkom sa tu už začíname vyznať, a tak si na záver pridávame ešte nejakú tú exploration. Objavujeme ďalší prítok, zasky s ako hlavy (až stoly!) veľkými kremencami, tak 100 m. Voľné lezenie a trochu hazardu v meandri NA TEN SPRÁVNY SMER, 35 ma nad riečkou, končí však závalom, na ktorý si netrúfame. (Rozmliaždil by nás ako žaby.) Analyzujeme ešte nejaké neuralgické body (chodba s vycementovaným náplavom, jéje! treba kopať, plus dve veľké siene s komínovými špárami na hexcentrové polezenie). Viac už sa nedá, dorážame posledné polievky (zase sme všetko spapali...:-), a - ta ho von, do toho krásneho farebného sveta!!(však to poznáte, sami) Miky nás čaká, krátke občerstvenie v jednotke-tábore, a tri hodiny k bezútešným a dorážkovým úžinám v úvode jaskynky. (Ako špatne začína, tak aj každá akcia tu nie moc pekne končí... teda, to myslím skrz tie drviče, zalamovačky, a deklovú rúru, kde vám vyklbuje panvu. No ale život je práve o tom, či nie?) Len hútame, že výstup, tých 7-8(!) hodín, a to ešte nie ani od úplne od dna(!), je pekná zaberačka, a chôdza skôr typu škriabania sa po skalách, vzperov, vyťahovania sa, plus srdcobúšiace procesie každých 100 yardov...:-))) Ale fajnovo sme si teraz dierku sprístupnili, tými postupovými miestami. II.bivak ešte posilníme o zo dve-tri lôžka, a to sa tam, v tej neľutostnej HÁDOVEJ RÍŠI bude naťahovať polygóny a kresliť mapky!! No ale to už bude asi perina, tak vytiahneme lyžule a tulenie pásy... a poniektorí sa možno konečne naučíme aj lyžovať, veru. Branislav Šmída,
This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it
, 0911 / 447 965 |
