Liskovská jaskyňa

Liskovská jaskyňa bola vyhlásená za chránený prírodný výtvor úpravou Ministerstva Kultúry SR č. 7453/ 976 zo dňa 30.10.1976.

Celková výmera ochranného pásma, zemského povrchu nad jaskynov bola stanovená na 18,07 ha na pozemkoch vo vlastníctve urbariátu obce Lisková. Zákonom Národnej Rady SR č.287/ 1994 zbierky zákonov o ochrane prírody a krajiny, došlo prekaterigorizovaniu chráneného prírodného výtvoru na prírodnú pamiatku. Vyhláškou Ministerstva Životného prostredia SR č. 393/ 96 zbierky zákonov ktorou sa zverejnil zoznam prírodných pamiatok a jaskyňa bola vyhlásená za Národnú prírodnú pamiatku. Ochranné pásmo ostalo nezmenené.

V ochrannom pásme platí 4 stupeň ochrany z 5 stupňovej škály územnej ochrany prírody a krajiny. V súčasnosti jaskyňa dosahuje dĺžku 3706 m čim sa zaraďuje na 11. miesto najdlhších jaskýň Slovenskej republiky.

Svoj význam má v neposlednom rade aj svojimi archeologickými vykopávkami. Práve tu sa v druhej polovici 19. storočia uskutočnil prvý speleoarcheologický výskum v bývalom Uhorsku. V novovekých výskumoch sa naďalej pokračovalo o čom svedčí aj vzácny objav V.Struhára z roku 1997. Podarilo sa mu odhaliť kompletne neporušené pohrebisko, ktoré reprezentuje zatiaľ jediný doklad staroeneolitického osídlenia v strednej časti severného Slovenska.

Medzi najvýznamnejšie objavy novodobej archeológie na tejto lokalite sa považuje aj unikátny nález medeného býčieho dvojzáprahu, ktorý sa datuje do 4. tisícročia pred naším letopočtom. Výnimočnosť nálezu spočíva v tom, že takéto výtvarné spracovanie nemá na Slovensku obdobu a zároveň tu predstavuje najstaršiu kovovú sošku domestikovaného ťažného zvieraťa. O nespornej unikátnosti Liskovskej jaskyne svedčia aj mnohé nálezy medných náušníc a keramiky, ktorá sa ešte v jaskyni nachádza vo veľkom počte. Práve tieto hodnoty sú pre našu spoločnosť nenahraitelné a ich prípadné neodborné zničenie amatérskymi prieskumníkmi môže byť pre zachovanie národných hodnôt nenávratne stratená.

História archeologického výskumu:

Jaskyňu už poznal aj M.Bel (1736), koncom 19. storočia vzbudili pozornosť archeologické nálezy v jaskyni, najmä značné množstvo ľudských kostí a iných artefaktov. Po amatérskych vykopávkach K.Krczméryho (1871) a B.Majlátha (1874) vykonal v jaskyni revízny výskum L.Lóczy, všetko odborne zameral a opísal nájdené archeologické nálezy.

Odborné spory, či sa v jaskyni našli aj paleolitické nálezy (neandertaloidná lebka, mamutí zub) niesu vzhľadom na nekompletný materiál dodnes doriešené. Vo všeobecnosti hovorí J. Bárta (1955) paleolitickom i neolotockom osídlení, púchovské i lužické súviselo s hradiskom na Mníchu.