Liskovská jaskyňa

Celková výmera ochranného pásma, zemského povrchu nad jaskynov bola stanovená na 18,07 ha na pozemkoch vo vlastníctve urbariátu obce Lisková. Zákonom Národnej Rady SR č.287/ 1994 zbierky zákonov o ochrane prírody a krajiny, došlo prekaterigorizovaniu chráneného prírodného výtvoru na prírodnú pamiatku. Vyhláškou Ministerstva Životného prostredia SR č. 393/ 96 zbierky zákonov ktorou sa zverejnil zoznam prírodných pamiatok a jaskyňa bola vyhlásená za Národnú prírodnú pamiatku. Ochranné pásmo ostalo nezmenené.

Neďaleko Ružomberka leží vrch pod menom Mnícha v celom okolí známy, o ktorom už od dávnej doby kolujú všakovaké povesti v ústach ľudu. Menovite rozprávalo sa, že pastieri našli na tomto vrchu jaskyne, v ktorých budú vraj ukryté veľké poklady červených mníchov (Templárov), od ktorých, že sám vrch obdržal meno svoje. Prvá čiastka tých povestí dosvedčila sa, keď behom leta toho skutočne objavili v tom vršisku veľké jaskyne, z ktorých jedno krídlo má dlhosť 77 siah, trebárs ono preniká ešte hlboko do vnútra vrchu; ale doposiaľ neodvážil sa nikto ďalej... (Anonymus - 25. 10. 1873)

Camberova sonda sa nachádza v Liskovskom krase, ktorý je situovaný 2 km od mesta Ružomberok. Samotná sonda je vzdialená 120 m od systému Liskovskej jaskyne. Táto lokalita je známa svojim vysokým stupňom skrasovatenia, keďže na pôdorysnej ploche 100 m2 sa nachádza viac ako 4000 m chodieb, siení a dómov na viacerých poschodiach. Myšlienka ďalšieho veľkého systému chodieb vo východnej strane Mnícha podnietila mnohých k hľadaniu povrchového vchodu do predpokladaného systému.

Zdĺhavý proces sprístupnenia unikátnej pamiatky dolného Liptova širokej verejnosti, nemá zdá sa konca-kraja... Ružomberský hlas - 19. september 2003 Región dolného Liptova patrí bezpochyby k jedným z najvďačnejších na prírodné bohatstvo a preto je aj pre turistov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia mimoriadne vyhľadávaný a navštevovaný. K jednému zo skvostov tohto regiónu patrí aj Liskovská jaskyňa, ktorú sa už dlhšiu dobu snaží sprístupniť ružomberská skupina Slovenskej speleologickej spoločnosti (SSS) pod vedením Miroslava Jurečku. Preto sme sa s týmto nadšencom porozprávali a snahách ukázať verejnosti jeden z pokladov dolného Liptova.

Všetky obce na území Slovenska majú svoj rodokmeň. Pred dnešnými obyvateľmi žili na týchto miestach ich predkovia, niekde už pred miliónmi rokov, inde možno len pár storočí predtým. Nie je to ani tak podstatné. Dôležité je, aby si aj dnešní ľudia vážili históriu svojho kraja, aby neničili kultúrne bohatstvo a nerozkrádali národné dedičstvo. Tie najdôležitejšie pamiatky poskytujúce informácie o živote predchádzajúcich generácií sa totiž skrývajú pod zemou a ich odkrývanie je povolené len školením odborníkom, ktorí vedia aj z drobností poskladať ucelený obraz.

O skutočnosti, že Slovensko v celosvetovom meradle patrí medzi krajiny s najväčším bohatstvom krasových javov, vie spomedzi širšej verejnosti iba málokto. Jej pozornosť je zvyčajne zúžená len na niekoľko jaskýň, populárnych pre možnosť ich návštevy počas turistického či poznávacieho výletu. O ostatku z 3946 v súčasnosti na Slovensku evidovaných jaskýň sú informácie známe zvyčajne iba nemnohým odborníkom a nadšencom.

Všeobecne sa predpokladá, že prvým kto v literatúre upozornil na existenciu Liskovskej jaskyne bol očovský rodák Matej Bell (1684-1753), významný uhorský polyhistor a neúnavný propagátor prírodných zaujímavostí Slovenska. Zmienka o nej pochádza z jeho najvýznamnejšieho niekoľkozväzkového diela „Notitia Hungariae Novae Historico Geographica“, v ktorom zhrnul obrovské množstvo poznatkov o vlastivede a geografii vtedajšieho Uhorska.

Liskovská jaskyňa - významná krasová a archeologická lokalita, je najznámejšou sídliskovou jaskyňou Liptova. Jej výrazný, zdaľeka viditeľný vstupný portál, majestátne pôsobiace vnútorné priestory niektorých siení a pomerne ľahká dostupnosť boli zrejme dôvodmi jej osídlenia vo viacerých prehistorických obdobiach.

Jedným zo špecifických prejavov dynamiky vývoja pravekej spoločnosti v hornatých oblastiach býva aj osídľovanie rôznych krasových útvarov, previsov a skalných dutín, pričom dôvody ich využívania bývajú dosť rozmanité. Okrem toho, že alternujú tradičné otvorené sídliská, alebo slúžia ako refúgiá, často, práve mystika ich podzemných priestorov predurčuje jaskyne na ideálne miesta rituálnych obradov a pohrebných svätýň. Do takejto skupiny nepochybne patrí aj jedna z najznámejších speleoarcheologických lokalít na Slovensku - tzv. ”Liskovská jaskyňa” pri Liskovej v okrese Ružomberok ( predtým Liptovský Mikuláš ).

Urobil som výkop v hlbších partiách jaskyne. V sieni medzi bodmi 13 a 15 som nechal vyhĺbiť rovnobežne dve široké jamy (sondy), jedna z nich bola vyhĺbená až do hĺbky 1,6 m, pričom preťala vrstvenatosť (dali sa sledovať vrstvy). V hĺbke asi 30 cm bola vrstva tmavého humusu premiešaná s ostrohrannými úlomkami lokálneho pôvodu. Z tejto sypkej zeminy, ktorá je nepochybne kultúrnou vrstvou sa získali uhlíky, hrubozrnné keramické úlomky, kosti dobytka, svine a ľudské kosti. Pod touto vrstvou nasledovala žltšia piesočnatá hlina, ktorá obsahovala len kamienky, ktoré sa pri práci nezvyčajne drobili (sťažovali prácu) a táto vrstva bola bez zvyškov ľudí či zvierat.